Konkrétne ide o novelu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EU o energetickej náročnosti budov, ktorú spresňuje dokument z roku 2002 (2002/91/EU, Energy Performance of Buildings, skracuje sa EPBD). Bola schválená 19. mája 2010 a vstúpila do platnosti dňom 31. mája 2010. Presnejšie definuje povinnosti jednotlivých štátov vrátane termínov plnenia aj sankcií. Cieľom je do roku 2020 „prinútiť“ členské štáty Európskej únie, aby všetky budovy postavené od tohto roku mali takmer nulovú spotrebu energie. Novela definuje tiež čiastkové ciele: zavedenie energetických štandardov pri rekonštrukcii budov, motiváciu trhu rozšírením a zverejňovaním energetických preukazov budov, zavedenie pravidelných kontrol správnej funkčnosti energetického vybavenia budov a využitie obnoviteľných zdrojov v budovách.
Novela je súčasťou stupňujúceho sa boja s globálnym otepľovaním, bez ktorého si dnešní politici nedokážu predstaviť vládnutie.
V odborných kruhoch je ale globálne otepľovanie skôr už v agónii. Dlhodobo sa nedarí preukázať, že ľudia škodia planéte i sebe, keď odoberajú energiu, vykurujú, jazdia autami na benzín, pozerajú sa na televíziu atď. Planéta v minulosti prešla niekoľkými fázami, kedy bolo teplejšie a naopak chladnejšie. Aj dnes smerujú k chladnejšej či teplejšej budúcnosti bez toho, aby o tom rozhodovali skleníkové plyny. Naliehavejšia je skôr problematika bezbrehého hromadenia domových odpadov alebo využívanie pasienkov a lesov pre účely výroby energetických surovín, palív a stavebných materiálov. Práve v dôsledku tejto činnosti môže byť planéta rozoraná a lesy vyrúbané s ďalekosiahlymi dôsledkami.
Vráťme sa ale ku smernici, ktorú má Slovenská republika za povinnosť akceptovať, ale môže sa sama rozhodnúť, ako nastaviť jej parametre. A o to ide.
Presnú definíciu si stanoví každý štát
„Smernica neposkytuje presnejšiu definíciu budovy s takmer nulovou spotrebou. Európska únia bude od členských štátov iba vyžadovať, aby spotreba energie bola veľmi nízka,“ komentoval na tlačovej konferencii k tejto téme Ing. Jaroslav Maroušek, CSc., riaditeľ spoločnosti SEVEn Energy, s. r. o. Je ale zrejmé, že energia potrebná k prevádzke takej budovy mala byť v značnom rozsahu pokrytá z obnoviteľných zdrojov, ktoré by v optimálnom prípade mali byť jej neoddeliteľnou súčasťou, spresnil J. Maroušek s tým, že konkrétnu definíciu a číselnú úroveň stanoví každý členský štát s prihliadnutím k miestnym podmienkam. A dodal, citujme: "Budova s takmer nulovou spotrebou energie môže mať napríklad tieto parametre: spotreba energie najviac na úrovni pasívneho domu alebo ešte prísnejšia. Merná ročná spotreba tepla na vykurovanie by teda mala byť pre bytový dom v rozsahu 0−15 kWh/m2 podlahovej plochy, pre rodinný dom 0−20 kWh/m2 podlahovej plochy."
Spotrebná energia ≠ spotreba energie na vykurovanie
Z toho plynie a v niektorých úradníckych a poslaneckých hlavách by mohol pri aplikácii smernice do národných predpisov vzniknúť dojem, že od roku 2020 sa budú v ČR stavať iba domy profesora Faista z Darmstadtu, SRN, teda pasívne domy. Je potrebné explicitne povedať, že EÚ v skutočnosti požaduje takmer nulovú spotrebu všetkej energie, do ktorej sa energia z obnoviteľných zdrojov počíta zo záporným znamienkom. Žiadnu nulovú spotrebu energie na vykurovanie, ktorá je kľúčová pre pasívny dom. Preto pasívny dom nie je nutnou, ani postačujúcou podmienkou pre splnenie smernice EPDB 2. Je dôležité to povedať, pretože v Českej republike je dom profesora Faista často preberaný ako jediné možné riešenie.
V Európe a vo svete sa ako oveľa efektívnejšie a pre bývanie vhodnejšie a zdravšie presadzujú domy, ktoré si všetku energiu pre svoju prevádzku (nie iba pre vykurovanie) vyrábajú samé z obnoviteľných zdrojov, tzn. zo solárnych termických a fotovoltaických panelov, prečerpávaním zo zeme a vzduchu, z dreva a biomasy (jej spaľovaním úradne nedochádza k otepľovaniu atmosféry). Často tieto domy viac energie vyrobia, ako spotrebujú, prebytky elektriny dodávajú do verejnej siete. Pritom tieto domy môžu byť prirodzene vetrané, preslnené, je možné kedykoľvek otvoriť okná atď.
V Českej republike tento koncept rozvíja niekoľko firiem a výrobcov technických zariadení a stavebných materiálov. Domy tohto typu sú známe ako Aktívne domy. Českým normotvorcom by toto riešenie nemalo unikať.
Prísnosť aj na staré budovy
Prísne podmienky budú musieť plniť už postavané budovy. Minimálnu energetickú náročnosť budú musieť splniť všetky budovy, ktoré prejdú tzv. väčšou rekonštrukciou. Tá je definovaná smernicou variantne tak, že ide o rekonštrukciu, ktorá sa buď týka viac ako 25 % plochy obálky budovy, alebo investičnými náklady presahuje 25 % hodnoty nehnuteľnosti bez hodnoty pozemku.
Novela predpisuje tiež zavedenie systému certifikácie energetickej náročnosti všetkých verejne vlastnených budov nad 500 m2, resp. 250 m2 podlahovej plochy, ktoré sú prístupné verejnosti. V preukaze energetickej náročnosti bude uvedená energetická náročnosť budovy a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú náročnosť. „Tieto údaje umožnia vlastníkom a nájomcom budovy alebo ucelenej časti budovy porovnanie a posúdenie jej energetickej náročnosti. Certifikát bude platný maximálne desať rokov a vlastník ju bude musieť predložiť pri predaji či prenájme budovy alebo jej ucelenej časti,“ približuje Jaroslav Maroušek.
Záväzné postupné kroky
Európska únia chce naplniť novelu v niekoľko fázach. Do 30. júna 2012 členské štáty oznámia Európskej komisii výsledky výpočtov nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú náročnosť. Prijatie a zverejnenie právnych a správnych predpisov pre súlad s článkami 2 až 18 sa plánuje na 9. júl 2012. Od 9. januára 2013 bude povinné používať predpisy podľa článkov 2, 3, 9, 11, 12, 13, (tzn. definície, metodika a preukazy energetickej náročnosti budov), 17 (nezávislí odborníci), 18 (kontrolný orgán), 20 (informácie) a 27 (sankcie). Predpisy týkajúce sa technickej časti (články 4, 5, 6, 7, 8) a inšpekcie (čl. 14, 15 a 16) budú platné od 9. júla 2013. Hranicu minimálnej podlahovej plochy, kde nastáva povinnosť spracovania a vystavenia preukazov u budov vlastnených orgánmi verejnej moci, musia členské štáty znížiť z 500 m2 na 250 m2 do 9. júla 2015. Najneskôr od roku 2015 sa budú používať preukazy energetickej náročnosti tiež na ucelené časti budov. Do 31. decembra 2018 členské štáty zaistia, aby nové budovy užívané a vlastnené orgánmi verejnej moci boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie. A o dva roky neskôr budú musieť všetky nové budovy mať takmer nulovú spotrebu energie.
EÚ to nebude mať s prechodom k takmer nulovej energetickej spotrebe jednoduché. Kľúčom bude včasné zahájenie príprav a rozloženie konečného stavu na postupné kroky. „Je to preto, aby zmeny na trhu aj v kvalite práce dodávateľov boli zahájené čo najskôr a mohli prebiehať priebežne a efektívne, bez šokov. Zatiaľ čo v uplynulých dvadsiatich rokoch sa znížila energetická náročnosť nových obytných budov zhruba o polovinu, nasledujúce desaťročie bude vyžadovať násobne rýchlejší pokles. Do konca roku 2018 to znamená síce veľmi náročnú úlohu, ale nie nezvládnuteľnú,“ uzatvára Jaroslav Maroušek.
