Pasívne domy zo systému Ytong – výnimočná tesnosť a nielen to

Dom v Kittsee má ľahkú strechu, tzn. drevené krokvy s izoláciou medzi a nad krokvami. To je ale len časť tepelnej izolácie strechy. Strecha totiž leží na ťažkom stropnom záklope Ytong, ktorý nesie ďalšie zateplenie tvorené doskami z EPS. Táto skladba strechy má vysokú tepelnú izoláciu, a navyše akumuluje veľké množstvo tepla a tým stabilizuje vnútornú teplotu domu.

Dom v Hamroch nad Sázavou. Ďalší pozoruhodný pasívny dom zo stavebného systému Ytong leží neďaleko Žďáru nad Sázavou v lokalite Slnečný vrch. Jeho rozpočet bol príjemne vylepšený vďaka dotáciám z programu Nová zelená úsporám (NZÚ) a z obstarávacej ceny 2,9 mil. Kč (cca 105 282 Eur)* majitelia uhradili len 2,35 mil. Kč (cca 85 315 Eur). To výrazne zjednodušilo ich rozhodovanie.

Overenie požadovanej vzduchotesnosti bolo jasne definovanou požiadavkou pre čerpanie peňazí z NZÚ. Tentoraz bola hodnota na úrovni 0,25 h^–1, čo je v porovnaní s požiadavkou 0,6 h^–1 tiež vynikajúci výsledok.

Rodinný dom v Kittsee

Dom má navyše aj šikmú strechu vo tvare A z konštrukčného systému YTONG pre stropy a strechy. Ten sa skladá zo železobetónových nosníkov Ytong, vložiek Ytong+ a je zateplený bežnou tepelnou izoláciou. Toto riešenie nepozná letné prehrievanie obytných miestností pod strechou. Vďaka vysokej schopnosti tepelnej akumulácie a zároveň vďaka vysokej tepelnej izolácii vykazuje výnimočnú stabilitu vnútornej teploty.

Bytový dom KOTI HYACINT „F”. V kategórii bytových domov je tento pasívny dom doslova českým unikátom. Nachádza sa v Prahe 4 a je od fínskeho developéra YIT. Prievzdušnosť všetkých jeho 27 bytov bola na úrovni 0,33 h^–1 pri vnútorvnom podtlaku, pri pretlaku potom 0,38 h^–1. To je opäť oveľa menej, než požaduje norma. Tlačová správa tento výsledok považuje za prekvapivý, ale zrejme si budeme musieť zvyknúť, že ťažké stavby z plných murív, ako je Ytong, majú pre vysokú tesnosť a hlavne vysokú trvanlivosť tesnosti prirodzené predpoklady.

Komplex sa skladá z celkom šiestich bytových domov, päť je postavených v bežnom, úspornom štandarde (tzn. skelet a výmurovka z tehly). Posledný dom „F” e postavený v pasívnom energetickom štandarde. Jednou zo zásadných požiadaviek bolo, aby stavba vyhovela normám zaťaženia vetrom podľa Eurokódov a obstála v teste prievzdušnosti obálky. Developér sa rozhodol pre riešenie skelet + výmurovka z Ytongu, čím dosiahol požiadavkám aj prísnym kritériám pre pasívne budovy. Výstavba tohto pasívneho bytového domu prebehla podľa prísnych, medzinárodne uznávaných kritérií Passivhaus Inštitútu v Darmstadtu. A dom ako vôbec prvý v Českej republike získal osvedčenie „Certifikovaný projekt pasívneho domuu” od Centra pasívneho domu.

Rodinný dom v Hamroch nad Sázavou

Pasívny dom – jednoduchšie rozhodovanie

Čitateľ asi zaznamenal, že pribudlo ďalšie hodnotiace kritérium pre výstavbu domu, a tým je vzduchotesnosť. A s ňou súvisiace účinné vetranie a iné veci. Vetraním odvádzame nielen vzdušnú vlhkosť, ktorú zmyslovo dobre vnímame, ale hlavne oxid uhličitý CO₂. Ten naopak registrujeme ťažko, vlastne len nepriamo – únavou a nevoľnosťou. Navyše až vtedy, kedy jeho koncentrácia ďaleko prekročí rizikové hranice.

Investor, ktorý sa rozhodne pre pasívny dom, si rozhodovanie do istej miery ušetrí. Pasívny dom má predpísaný test vzduchotesnosti a prievzdušnosti na úrovni 0,6 h^–1 alebo lepší, tj. nižší. Predpísaná je aj domová vetracia sústava s rekuperáciou tepla, ktorá samočinne pracuje tak, že si odchádzajúci vzduch vymieňa v rekuperátore teplo s prichádzajúcim, teda čerstvým, bez toho aby dochádzalo k ich zmiešaniu. To by malo zabezpečiť zdravú vnútornú atmosféru. Predpísaná je aj tepelná izolácia stien a okien na veľmi dobrej úrovni, výkon a účinnosť sústavy vykurovania a ďalšie veci.

Pasívny dom a prievzdušnosť

Nízka prievzdušnosť je pre pasívny dom podstatná. Jej definíciu, postup merania (test BlowerDoor) a hraničné hodnoty potrebné pre zaradenie (kategorizáciu) stavieb udáva príslušná norma. Prievzdušnosť n₅₀ = 0,185 h^–1 u spomenutého domu v Kittsee znamená, že pri pretlaku, alebo podtlaku vonkajšieho vzduchu o 50 Pa (vzhľadom k vnútornému tlaku) do budovy za jednu hodinu pritečie, resp. z nej odtečie vzduch o objeme 18,5 % celého vnútorného objemu budovy. Aby dom mohol byť pasívny, nesmie jeho prievzdušnosť prekročiť hranicu n₅₀ = 0,6 h^–1. U bežných novostavieb sa prievzdušnosť pohybuje okolo hodnoty n₅₀ = 3,5 h^–1. Niekedy dosiahne aj hodnoty n₅₀ = 10 h^–1, čo znamená, že pri teste BlowerDoor za hodinu pritečie alebo odtečie až desaťnásobok objemu vzduchu budovy!

Popri prievzdušnosti často počujeme príbuzný pojem (vzducho)tesnosť. Je možné si ju predstaviť ako obrátenú hodnotu 1/n₅₀ v hodinách. Čím je (vzducho) tesnosť budovy lepšia, tým viac hodín trvá, aby pri pretlaku (podtlaku) vonkajšieho vzduchu o 50 Pa do budovy pritiekol (odtiekol) vzduch o objeme celého vnútrajšku budovy.

História vzduchotesných stavieb

Systémová požiadavka na vzduchotesnosť priniesla ľahké montované drevostavby. Bolo potrebné zabrániť, aby vnútorný teplý a vlhký vzduch prúdil von skrz ich netesný plášť. To viedlo k lokálnemu ochladzovaniu, vzniku kondenzátu a následne aj plesní – na vnútornom povrchu aj vo vnútri stien. Nepríjemné boli aj energetické úniky v týchto miestach, ktoré môžu činiť až 45 % energie vynaloženej na vykurovanie budovy. Preto sa začala za vnútorný obklad celoobvodovo aplikovať parotesná a zároveň vzduchotesná fólia (rovnako ako u ľahkej strechy) a merať vzduchotesnosť, tzn. test BlowerDoor.

Keď sa neskôr na akademickej pôde začal rodiť pasívny dom, východiskovým konceptom bolo drevostavba utesnená fóliami a BlowerDoor test na úrovni 0,6 h^–1 a menší. Vzrástla ale hrúbka tepelnej izolácie a bol vypracovaný na vtedajšiu dobu zložitý konštrukčný a parametrický koncept pasívneho domu s ťažko dosiahnuteľnými hodnotami. Jeho základom bolo celoročná potreba energie na vykurovanie 15 kWh/(m²·rok) vztiahnutá na 1 m² vykurovanej úžitkovej podlahovej plochy domu. A požiadavka, aby potreba neobnoviteľnej energie (z uhlia, planu a jadra) na vykurovanie, teplú vodu a technické zariadenia neprekročila 120 kWh/(m²·rok). Česká republika ho dokonca sprísnila na 60 kWh/(m²·rok).

Bytový dom KOTI HYACINT

Prednosti pasívnych domov Ytong

Pórobetón a piesok sa v koncepte pasívneho domu javili na začiatku cudzorodo. Boli pokladané za neobnoviteľné a neekologické. Diskutovalo sa, že stavby z pórobetónu sú pre pasívnu výstavbu nevhodné, príliš robustné, zdĺhavo stavané a že neprejdú prísnym testom vzduchotesnosti. Až prax ukázala, že systém Ytong nastavuje vlastnosti pasívnych domov na kvalitatívne vyššiu úroveň:

• skúška tesnosti domu, BlowerDoor test, vychádza až trikrát lepšie, než znie požiadavka n₅₀ = 0,6 h^–1,
• „pasívnu” obvodovú stenu je možné postaviť bez zateplenia, jednovrstvou technikou murovania z tvárnic Ytong na lepšej úrovni, než sú odporúčané hodnoty súčiniteľa prestupu tepla pre pasívne domy U = 0,18 W/(m²K) až 0,12 W/(m²K) pre budovy s prevažujúcou návrhovou vnútornou teplotou v intervale 18 °C až 22 °C podľa ČSN 73 0540,
• murovanie z tvárnic Ytong je rýchle a relatívne jednoduché. Hrubá stavba bungalovu vznikala rekordne do 24 hodín. Reálne je síce potrebné počítať s dlhšími časmi, aj tak je hrubá výstavba pri dobrej organizácií príjemne krátka,
• uhlíková stopa, tzn. ekologická záťaž od „kolísky po hrob” podľa metódy LCA [1], je pri výstavbe z pórobetónu Ytong približne na rovnakej úrovni, ako u stavieb z dreva. Pórobetón Ytong je na tom však lepšie zo zdravotného pohľadu, pretože neobsahuje žiadne prchavé organické látky (VOC), hlavne formaldehyd.