Rekonštrukciu predstavíme slovami samého architekta Reného Dleska:
Som architekt. Bývam s manželkou a dcérou na 11. poschodí panelového domu na Prahe 5. Ráno skoro vstávam, už roky nefajčím, nehádam sa, počúvam k práci vážnu hudbu, pijem kávu s trochou mlieka, mám rád stroje a mechanizmy a som rád, keď viem, ako fungujú. Mám rád slušnosť, prirodzenosť a úprimnosť a to aj pri stavebných materiáloch, ich drsnosť, hladkosť, starnutie. Mám rád svoju prácu. Som perfekcionista.
Rekonštruovaný byt má slúžiť našej trojčlennej rodine. Potrebujeme veľkú obývaciu izbu, ktorá má byť srdcom bytu. Musí sa do neho vojsť kuchyňa a veľký stôl, priestor na cvičenie a napríklad aj detská šmykľavka. Preto zaberá celú jednu sekciu bytu vymedzenú nosnými panelmi. Nie je tu priestor na žiadnu predsieň a iné priestorové nezmysly, ktorých je už teraz v spoločných priestoroch nášho paneláku viac ako dosť. Televíziu nemáme, na filmy a rozprávky sa pozeráme z projektora. Rád pestujem rastliny a tak okná lodžie, z ktorej je výhľad na celú Prahu, v lete tienia popínavé uhorky. Ich správny vývoj každé ráno starostlivo kontrolujem. Niektoré paradajky rastú vo vlastnom kvetináči, iné zdieľajú veľký samozavlažovací kvetináč s brečtanom. Čerstvé výhonky našich päťlistých lúbincov, ktoré vyrastajú z veľkých kvetináčov na druhom konci lodžie, rád starostlivo zrovnávam na lanká na stenách a strope lodžie, nech sa pekne pnú a rastú.
Okrem obývačky potrebujeme izbu pre dcéru. Tá je takmer zrkadlovo rovnaká ako hosťovská izba, ktorá slúži aj ako pracovňa. Sú spolu spojené posuvnými dverami, nech sa môžeme naháňať okolo zostavy zabudovaných skríň. Pôvodne na mieste týchto izieb bývala obyvačka, bez lodžie! Na ňu sa smelo vchádzať len z jedinej obytnej, privilegovanej miestnosti. S tým je už dnes koniec. Celú dispozíciu sme otočili a na lodžiu sa vstupuje z obývačky.
Do tejto druhej sekcie bytu sa okrem izieb a zabudovaných skríň zmestí WC, nika s práčkou a komfortná kúpeľňa s vaňou. V kúpeľni už ventilátor nepotrebujeme. Novo má okno, cez ktoré ju spoľahlivo behom pár sekúnd vyvetráme. A hlavne má teraz prirodzené svetlo, čo je v paneláku luxus.
Naše SVJ je prísne. Okrem iného zakázalo akékoľvek zasekávanie rozvodov do nosných múrov alebo stropných panelov. Nechceli sme znižovať stropy sadrokartónovými podhľadmi, kde je možné časť rozvodov skryť. Výšku totiž považujem za jednu z najcennejších hodnôt priestoru. A tak sme asi jediní v baráku, ktorí to naozaj ctia a nezasekávajú nič, ani vertikálne rozvody elektriky. Všetko je vedené po povrchu, tak ako pôvodné rozvody kúrenia. Ale nevadí mi to. Mám rád zmysluplné obmedzenia, ktoré mi zjednodušujú rozhodovanie a súčasne vytvárajú vlastnú prirodzenú estetiku. Už o niečo menej radi mali toto rozhodnutie murári, inštalatéri a elektrikári, ktorí sa museli trafiť presne na osi všetkého: izieb, otvorov aj dlaždičiek. Všetky nové rozvody sú totiž vedené v presných geometrických sieťach. Povedal som im tiež, že tie malé dlaždičky 10x10 nemôžu krátiť, pretože som to mal vymyslené presne tak, aby ich krátiť nemuseli. A tiež sa občas divili, že nechcem, aby nijako porovnávali a štukovali fľaky a nerovnosti v omietkach po strhnutí polystyrénového kazetového zateplenia stropov.
Rovnako sme postupovali pri úpravách nerovností, ktoré na stropoch ostali po demolácii všetkých nenosných priečok. Murári ich mali len nahrubo začistiť a celé to mali napenetrovať a vybieliť. Nerovnosti mi totiž v tomto prípade vôbec nevadia, dokonca ich mám rád. Je to úprimná dekorácia a navyše zadarmo. Jasné, že sa potom murári čudovali, keď som ich peskoval za milimetre nerovností pri nových múroch alebo pri škárach novej podlahy, ktoré mali byť pri stenách vždy rovnaké. To, že mi ide o kontrast pôvodnej stavby a novo vkladaných prvkov, som im nejako naznačil, ale dlho nevysvetľoval, pretože aj tak by to najskôr nebolo v súlade s ich pravdou. Nevysvetľoval som im ani to, že mi nevadia stopy pôvodných stavebných zásahov alebo odstraňovaných múrov. Nevysvetľoval som ani to, že je to takmer rovnaké, ako keď sa obnovujú historické pamiatky, kde je podľa jedného filozofického prúdu žiaduce, aby bolo možné spoznať stopy zásahov v jednotlivých obdobiach vývoja. Ale chápem, že používať túto metódu v paneláku, je trochu neobvyklé. Myslím si však, že je to legitímne, ten dom má predsa už takmer 50 rokov.
Opravovať panelákové byty však nemusí byť lacné. V byte je totiž množstvo stoláriny. Jaseňovú dyhu máme aj vo vnútri skriniek, pretože to tak malo byť. Naša spálňa je úzka, len na šírku postele, ale raz bude celá obložená, ako kajuta, aj jaseňom. Dnes ma v nej však teší oškriabaná omietka a pôvodný panel s nespočetným množstvom jeho „nedokonalostí“, ktorý som natrel na bielo. Mal zostať šedý, ale je na bielo natretý, pretože som nedával pozor a prišiel som o niekoľko minút neskôr. Moja dcérka, toho času takmer trojročná, už začala natierať. Nepochopili sme sa. Tak som tu jeden betónový múr už nafarbil nabielo, nech je to všade rovnaké.
Štúdio: RDTH architekti
Autor: Ing. arch. René Dlesk,
Ing. arch. Tamara Kolaříková
Umiestnenie projektu: Praha
Krajina projektu: Česká republika
Rok dokončenia: 2021
Úžitková plocha: 79 m² byt, 6 m² lodžie
Čítajte tiež:
