Predovšetkým musíme napísať, že v súťaži vyhral architektonický návrh urbanistického, architektonického a dizajnového štúdia L35 Arquitectos zo Španielska. So začatím stavby sa počíta v roku 2029 a dokončením v roku 2031. K spomínanému štúdiu sa patrí dodať, že má za 60 rokov svojho trvania na svojom konte 200 realizácií v štyroch kontinentoch. O víťaznom návrhu rozhodla deväťčlenná porota, v ktorej zasadol aj šéf Baníka Václav Brabec. Voľba bola jednomyseľná - všetkých deväť porotcov sa zhodlo. Z tridsiatich prihlásených štúdií nakoniec zvíťazilo španielske štúdio L35 Arquitectos.
Štadión ako odkaz priemyselnej tradície Ostravy
K budúcej stavbe môžeme povedať, že víťazný návrh si ctí miestnu tradíciu oceliarstva a baníctva. Farebné ladenie fasády v odtieňoch orténovej ocele vyjadruje odkaz priemyselnej minulosti moravskosliezskej metropoly. Všetko vybavenie štadióna a okolia bude spĺňať súdobé predpisy na uskutočnenie vrcholných i medzinárodných a medzištátnych futbalových zápasov vrátane zdokonalenia mestskej hromadnej dopravy a parkovania. Narodí sa jedna z ďalších budúcich dominánt Ostravy. Zatiaľ je na tomto mieste jedno hlavné a dve tréningové ihriská Futbalovej akadémie.
Slávne éry ikonického štadióna
História futbalových Bazalov sa píše od roku 1959. Z pohľadu pamätníkov sa vybavujú úplné začiatky, kedy sa hralo na škváre, bez krytých tribún. Z tých čias pochádza aj film Muži v ofsajde s Hugom Haasom v hlavnej úlohe fanúšika, ktorému doktor predpísal šport, tak chodil na futbal.
My sa prenesieme do časov nie tak vzdialených, kedy už sa hralo na tráve a Baník bol trikrát majstrom I. ligy. Práve ma napadá historka z návratu hráčov vlakom z víťazného zápasu v Plzni (1:0). Ako vtedajšiemu športovému redaktorovi mi prislúchalo o zápase napísať.
Rozradostnené mužstvo sa vyhrnulo z vagónu a ja som sa pýtal kapitána tímu Františka Humla (neskôr bol mojím novinárskym kolegom), aby našim čitateľom povedal o priebehu stretnutia. Franta ma chytil okolo ramien a hovorí: „No vyhrali sme a vieš čo, Zdendo, napíš si tam, čo chceš.“ Na mňa zívalo pol prázdnej stránky denníka a napriek tomu, ako vždy, noviny ako to slniečko, na druhý deň vyšli.
Aj to bola jedna zo slávnych ér ostravského Baníka. Vie sa, že podľa jeho hry baníci plnili plán ťažby. Mená hráčov Lička, Tondra, Sionko, Koliesko, Schmucker, Mochel, Vojačik a samozrejme Huml nikto z modrobielej histórie nevymaže.
Teraz myslíme na budúcnosť so super štadiónom. Aj keď sa súčasnému Baníkovi veľmi nedarí, vyznávame verš: raz si dole, raz hore. Prajme si vo všetkých smeroch vydarený návrat Baníka a jeho fanúšikov „domov“.
