Hladina svetových oceánov stúpa kvôli globálnemu otepľovaniu, vrátane topenia ľadovcov. Od roku 1950 stúpla hladina vody pozdĺž brehov New Yorku približne o 22 centimetrov, uviedli vedci. Prepad mesta ešte stupňuje riziká, ktoré prináša stúpanie hladiny oceánov. Veľké záplavy spôsobené búrkami by mohli byť do konca storočia až štyrikrát častejšie ako teraz, a to v dôsledku kombinácie zvyšovania hladiny morí a hurikánov, ktoré sú kvôli zmenám klímy stále intenzívnejšie, cituje štúdiu The Guardian.
Vedci spočítali, že mestské stavby, medzi ktoré patria aj slávne Empire State Building a Chrysler Building, vážia celkom 7,64 bilióna kilogramov. Denník The Guardian túto hmotnosť prirovnáva k váhe 140 miliónov slonov, pričom jeden slon váži zhruba päť ton. Vedci na výpočet použili pôdorysy domov, hmotnosť materiálov, z nich sú vystavané, a brali do úvahy aj využitie budov a teda počty ľudí v nich.
Táto obrovská hmotnosť tlačí na zmes rôznych materiálov, ktoré sa nachádzajú v newyorskom podloží. Zatiaľ čo mnoho z najväčších budov je umiestnených na pevnom podloží, ako sú bridlice, časť ich stojí na zmesi pieskov a ílov. To prispieva k prepadaniu, ku ktorému rovnako prirodzene dochádza na väčšine východného pobrežia USA, pretože podložie reaguje na ústup obrovských ľadovcov po skončení poslednej doby ľadovej, vysvetľuje The Guardian.
"Nie je to niečo, čoho by sme sa mali bezprostredne obávať, ale prebieha proces, ktorý zvyšuje riziko zaplavenia počas povodní," uviedol geofyzik z US Geological Survey Tom Parsons, ktorý viedol nový výskum. "Čím je pôda mäkšia, tým väčší je tlak budov. Nebolo chybou stavať v New Yorku také veľké budovy, ale musíme mať na pamäti, že zakaždým, keď tam niečo postavíte, stlačíte pôdu o niečo viac," dodal Parsons.
Čítajte tiež:
