Kláštor v Hejniciach prešiel v roku 2000 generálnou opravou financovanou z európskeho fondu PHARE, na konci komunistického režimu bol však poloruinou. Po prvých cirkevných reštitúciách bol najprv postupne sanovaný krov a položená krytina z asfaltového šindľa, u ktorej sa však od začiatku počítalo s obmedzenou životnosťou. Po takmer tridsiatich rokoch však strecha dosiahla hranice svojich možností. Do objektu stále viac zatekalo a v dôsledku nevyžiadanej aktivity kún skalných dochádzalo aj k ničeniu izolácie v podkroví, ktoré slúži od roku 2001 na ubytovanie a ako konferenčný priestor. Strecha tak prestala plniť svoju ochrannú aj izolačnú funkciu. Vzhľadom na to, že ide o pamiatkovo chránený objekt v areáli národnej kultúrnej pamiatky, bola logickou a jedinou možnosťou tradičná pálená krytina, ktorá bola doložiteľná historickými prameňmi.
Rekonštrukcia Kláštora Hejnice
• Typ objektu: Kláštor Hejnice – vzdelávací, konferenčný a pútnický dom (bývalý barokový františkánsky kláštor), súčasť areálu národnej kultúrnej pamiatky, kostola Navštívenia Panny Márie
• Lokalita: Hejnice, Liberecký kraj (Frýdlantsko)
• Investor/Zadávateľ: Kláštor Hejnice – vzdelávací, konferenčný a pútnický dom (štatutárny zástupca: PhDr. Jan Heinzl)
• Zhotoviteľ: Petr Šrut (fyzická podnikajúca osoba)
Rozsah rekonštrukcie
Kompletná rekonštrukcia strešného plášťa o výmere viac ako 1 800 m² za plnej prevádzky objektu zahŕňala:
• Demontáž dožitej krytiny z asfaltového šindľa z rokov 1993–1998
• Úpravu tvaru strešných vikierov a výmenu poškodených častí krovu
• Celkové dodatočné zateplenie podkrovných priestorov podľa súčasných štandardov
• Výmenu 49 podkrovných okien
• Opravu fasády a obnovu jej náteru s využitím lešenia
• Pokládku novej pálenej strešnej krytiny
Použitý sortiment od Wienerbergeru (Tondach)
Strešná škridla Tondach Bobrovka, hrebenáče Tondach a vetracie škridly Tondach.
Náročná oprava počas prevádzky a návrat k tradícii
Rekonštrukcia strešného plášťa s celkovou výmerou presahujúcou 1 800 m² odštartovala v auguste 2024 a s ohľadom na rozsah aj na nutnosť zachovať prevádzku bola rozložená do troch rokov. Všetky práce prebiehali za plného chodu objektu, ktorý funguje ako konferenčný, vzdelávací a pútnický dom. Súčasťou projektu bolo okrem výmeny krytiny aj kompletné zateplenie podkrovia podľa súčasných štandardov a výmena 49 podkrovných okien. Prítomnosť lešenia kláštor navyše využil na obnovu náteru a drobné opravy fasády.
Pre novú strešnú krytinu bola zvolená tradičná pálená škridla Tondach Bobrovka, pri ktorej sa po rokovaniach podarilo vyjednať pokládku do takzvaného korunového krytia. „U pamiatkarov sme si to museli vyargumentovať. Mali totiž obavy z vyššej záťaže na krov, pretože sa domnievali, že korunové krytie konštrukciu zaťaží viac ako šupinové krytie. Pokrývač ich ale vyviedol z omylu, záťaž je totiž prakticky rovnaká a rozdiel spočíva len v latení. Výsledok stojí za to, podarilo sa nám vrátiť najstaršie známe korunové krytie strechy, ktoré sa v tomto regióne s ohľadom na blízkosť Dolného Sliezska tradične používalo. Strecha je po dokončení nádherná,“ opisuje riaditeľ Kláštora Hejnice Ján Heinzl.
Cesta k výberu realizačnej firmy sa však nezaobišla bez komplikácií. „Vo verejnom obstarávaní rozhoduje najnižšia cena, čo v praxi často nahráva nereálnym ponukám. Pôvodná víťazná firma predložila podseknutý rozpočet, nekomunikovala a neplnila zákonné povinnosti, preto bola právnikom vylúčená pre nesplnenie podmienok. Zákazku tak prevzal druhý uchádzať v poradí – živnostník Petr Šrut. Je to so svojimi kolegami skvelý remeselník, všetci v práci pristupujú ako k dielu, ktoré tu má zostať pre ďalšie generácie a ktoré budú môcť hrdo ukázať aj svojim vnúčatám a pravnúčatám,“ kvituje Heinzl.
Zložitý boj o financovanie a pomoc od darcov z Čiech aj zahraničia
Celkové náklady rozsiahlej investície presahujú 13 miliónov korún. Cesta k získaniu európskej dotácie pritom nebola jednoduchá. Kláštor ako cirkevná právnická osoba, teda neštátna nezisková organizácia, udržuje pamiatku len z príjmov za ubytovanie a stravovanie, kvôli čomu ho ministerskí úradníci pôvodne označili za „komerčné zariadenie“ a z možnosti úspešne žiadať do európskeho programu IROP ho vylúčili.
„Hoci taká definícia nemá oporu v zákone, museli sme o spôsobilosť bojovať. Až po veľkom úsilí, prepočtoch a mediálnom tlaku sa nám podarilo spolufinancovanie získať," vysvetľuje Jan Heinzl.
Európska dotácia z IROP pokryla necelých 60 % nákladov. Zvyšok rozpočtu zložil Liberecký kraj, Česko-nemecký fond budúcnosti, nemecké biskupstvá, spolky (napr. Ackermann-Gemeinde), nadácie aj dary od jednotlivcov z Česka i zahraničia. Na záchranu pamiatky dlhodobo prispievajú aj potomkovia zakladateľského rodu Clam-Gallasovcov. Významným mecenášom bol aj bývalý minister zahraničia Karel Schwarzenberg, ktorého babička Eleonora pochádzala priamo z tohto rodu. Do Hejníc pravidelne prichádzal už od 90. rokov a na obnovu areálu opakovane bez akejkoľvek publicity prispieval finančne aj cennými kontaktmi a radami.
Historické dedičstvo a cesta k zrovuzrodeniu
História Hejníc siaha do 14. storočia, kedy podľa legendy zázračné uzdravenie rodiny chudobného sitára odštartovalo tradíciu jedného z najvýznamnejších mariánskych miest v Čechách. Monumentálny barokový kostol (1722–1729) vznikol podľa plánov pražského architekta a staviteľa Thomasa Haffeneckera na podnet zakladateľského rodu Gallasov, ktorý pri chráme ešte na konci 17. storočia vybudoval františkánsky kláštor. Celý komplex bol citlivo zasadený do krajiny pod Jizerskými horami a stal sa architektonickou dominantou celého regiónu.
Po krvavej prvej polovici 20. storočia a desaťročiach devastácie za komunistického režimu, kedy kláštor slúžil aj ako internačný tábor pre rehoľníkov a rehoľníčky a po zničení barokovej záhrady v polovici 80. rokov minulého storočia priniesol obrat až rok 1990. Zásluhou kňaza Miloša Rabana, ktorý sa navrátil z emigrácie a širokej podpory darcov z nemecky hovoriacich krajín aj Česka povstal zdevastovaný areál postupne z ruín. Po generálnej rekonštrukcii kláštora na začiatku nového tisícročia sa bývalý rehoľný dom premenil na živé vzdelávacie, konferenčné a pútnické centrum.
Celý areál je dnes zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok a predstavuje symbol obnovy aj česko-nemeckého zmierenia. Oprava strechy kláštora je ďalším dôležitým krokom k tomu, aby táto jedinečná stavba architekta Marca Antonia Canevalleho v krajine Jizerských hôr slúžila aj ďalším generáciám.
Rekonštrukcia strechy však nie je jediný projekt, ktorý areál postupne navracia do pôvodnej krásy. Tento rok na jar sa do baziliky vrátil monumentálny krištáľový luster z roku 1853, dar kŕdľovského rodáka a sklárskeho podnikateľa Jozefa Riedela, ktorý po viac ako 170 rokoch prešiel prvou kompletnou renováciou. Na jeho obnovu prispeli popri Nadácii Preciosa, mesta Hejnice a firmy ECO PLASTICS aj drobní darcovia prostredníctvom verejnej zbierky, podobne ako predtým na reštaurovanie gallasovského erbu nad hlavným vchodom kláštora.
Aktuálne kláštor na platforme Donio organizuje zbierku na návrat barokových slnečných hodín do rajského dvora. Pôvodné hodiny vznikli už na konci 17. storočia a patrili k tým, ktoré ukazovali oveľa viac ako bežný slnečný čas. S devastáciou rádového domu pred rokom 1990 však zanikli a ich novodobá náhrada z roku 2000 historickej podobe nezodpovedala. Reštaurátor a historik umenia Jiří Bláha preto od minulého roka spolu s odborníkom na slnečné hodiny Milošom Noskom a Janou Kurešovou pátral v historických prameňoch a pripravil návrh fresky s replikou pôvodných hodín, ktorý už schválila štátna pamiatková starostlivosť. Ak sa podarí zabezpečiť financovanie, mohla by freska vzniknúť ešte tento rok. Prispieť na záchranu fresky je možné na platforme Donio.
Čítajte tiež:
