vyhľadávanie
Dnes je 4.3.

Čerstvý vnútorný vzduch – najvyššia stavebná hodnota

Zverejnené: 11. 1. 2017

Tento článok sa zaoberá hodnotou čerstvého vzduchu v budovách. Veľa ľudí žije v zajatí energetických úspor a zdravému dýchaniu nevenuje pozornosť. Aj preto, že vydýchaný vzduch necítia. Život vo vydýchanom prostredí ale vedie k nepohode, problémom a chronickým chorobám, ktorých málo úspešná liečba je oveľa drahšia, než úspory tepla pri nevetraní.

Radosť z dýchanie čerstvého vonkajšieho vzduchu (autor: Olena Zaskochenko, Shutterstock)

Skúšali ste niekedy pridusiť oheň tým, že ste mu obmedzili prísun vzduchu? Plameň zhasol, ale z ohniska začal stúpať štipľavý hustý dym. Čo sa stalo? Horenie neprebehlo až do konca a z ohniska začali stúpať medziprodukty horenia, na ktoré už nezostal kyslík. Tie sú veľmi reaktívne a vaše telo – oči, pľúca apod. to dávajú najavo a nútia vás vzdialiť sa.

Ľudské telo síce nie je možné stotožniť s ohniskom, ale aj v ňom dochádza k spaľovaniu podľa vzorca:

Touto reakciou získava telo energiu, ktorá je potom použitá na trávenie, regeneráciu tela a na prácu, ktorú telo vykonáva pri pohybe, športe atď. Vydychovaný vzduch (pravá strana rovnice) obsahuje približne 40 až 50 objemových tisícin oxidu uhličitého (4 až 5 % objemových), zatiaľ čo vonkajší vzduch, ktorý nadychujeme, ho obsahuje asi 100× menej, tzn. 400 až 500 miliontin oxidu uhličitého (0,4 až 0,5 % objemových). Z toho plynie dôležitý záver:

Aj napriek tomu, že vydychovaný vzduch stále obsahuje veľký podiel kyslíku, telo ho už nedokáže spracovať.

Keď nevetráme alebo vetráme málo, zvyšujeme v miestnosti postupne hladinu oxidu uhličitého (CO2) z vonkajších 400 ppm (objemových milióntin, anglicky parts per milion) vyššie.

Zdravotne prijateľných je ešte 1 000 ppm. Od 1 000 ppm nahor začína oblasť zvýšeného rizika, dostavuje sa ospalosť. Táto hranica ale býva v praxi mnohonásobne prekračovaná. Meranie v jednej českej školskej učebni (po kvalitnej výmene okien a zateplení) ukázalo hladinu oxidu uhličitého viac ako 5 000 ppm!

Hodnotu 5 000 ppm považuje ASHRAE (Americká spoločnosť pre vykurovanie, chladenie a vetranie) za prípustnú len pre časovo obmedzený pobyt (< 8 hod.). S rastúcou koncentráciou CO2 sa časovo obmedzený pobyt rýchlo kráti a pri obsahu 25 000 ppm a vyššie už hrozí smrť udusením.

Nasledujúca tabuľka ukazuje, za ako dlho dôjde k vydýchaniu miestnosti tak, že človek, ktorý je zvyknutý hlavne na čerstvý vzduch, začne pociťovať nepríjemné nepohodlie.

Tab.: Bezpečný čas pobytu v uzatvorenej miestnosti o objeme 5×4×2,5 m = 50 m3 pre osobu o hmotnosti 80 kg pri rôznych činnostiach. Pod heslom „rotoped” sa myslí intenzívne cvičenie na rotopede.

Miestnosť 50 m3, človek 80 kg
Činnosťprírastok CO2 Δ ppm/h„bezpečná doba pobytu”
Spánok3552h:15 min
Čítanie, písanie6231h:3 min
Rotoped2 70017 min

Ako fungujeme vo vydýchanom prostredí

Už sme uviedli, že vydychovaný vzduch obsahuje asi len 4 až 5 objemových percent CO2. Zvyšok tvorí vodná para a ten istý vzduch. Lenže tento vzduch a v ňom obsiahnutý kyslík už človek nedokáže spracovať a využiť kvôli vysokému obsahu oxidu uhličitého CO2.

Človek si na vydýchaný vzduch celkom dobre zvyká. Len sa v ňom necíti vo forme, býva unavený, malátny, stáva sa náchylnejším k rôznym chorobám ako sú bolesti hlavy, chrípky, nádchy, kašeľ a podobne. Dostavuje sa skrátka stav, ktorému sa hovorí syndróm chorých budov.

Pohľad na strom vytvarovaný do podoby ľudských pľúc (autor: Sergey Nivens, Shutterstock))
Pohľad na strom vytvarovaný do podoby ľudských pľúc (autor: Sergey Nivens, Shutterstock))

Čo sa deje ďalej?

Dlhodobý nedostatok kyslíku vyvoláva situáciu, ktorá pripomína pridusené ohnisko z úvodu článku. Oxidačné reakcie v tele, ktorými získavame energiu nielen na prácu, ale aj na údržbu a prevádzku samého seba, budú pri nedostatku kyslíku prebiehať pomaly alebo inak. Tak ako v pridusenom ohnisku vznikajú agresívne látky, ktoré by inak nevznikali či vznikali v inom množstve, rovnaké to bude aj v ľudskom tele. Výsledkom dlhodobého pobytu vo vydýchanom prostredí sú potom choroby, od chronickým až po nevyliečiteľné.

Pozastavme sa teraz pri troch základných vstupoch, ktorých kvalita aj kvantita ovplyvňuje stav aj životopis človeka:

1. Vzduch

Najviac zo všetkého potrebuje človek vzduch. Preto by sme mali kvalite vdychovaného vzduchu venovať najväčšiu pozornosť a zároveň dbať na to, aby sme dýchali správne. To ale nie je častá prax. Pokiaľ nesledujeme obsah CO2 v obývacej izbe, spálni či na pracovisku a dýchame tak povrchne, že nás zo spánku budí kopanec, keď zabudneme dýchať, je to znamenie k zmene správania.

Správna poloha v spánku pripomína stabilizovanú polohu zraneného (na boku či skôr na prse so spodnou nohou rovnou, hornou pokrčenou s kolenom na lôžku). Táto poloha najlepšie spriechodní dýchacie cesty a zároveň umožní hlboké dýchanie. Dýchanie je možné natrénovať a to cvičením, ktoré nás núti pravidelne a zhlboka dýchať. Neskôr získame dýchací návyk, ktorý sa v spánku veľmi hodí. Počas spánku a nielen nočného by sme mali mať istotu, že dýchame čistý vonkajší vzduch s obsahom CO2 najlepšie 400 ppm, najhoršie do 700 ppm. Ak si tým nie sme istí, je dobré aj v zime spať s otvoreným oknom – napríklad pod perinou a s čapicou na hlave.

Radosť z dýchania vonku v zime (autor: BestPhotoPlus, Shutterstock)
Radosť z dýchania vonku v zime (autor: BestPhotoPlus, Shutterstock)

2. Voda

Množstvo čistej vody v litroch, ktoré by sme mali denne vypiť, spočítame tak, že našu telesnú hmotnosť vynásobíme 3× a výsledok vydelíme číslom 100. Človek o hmotnosti 80 kg by tak za celý deň mal vypiť aspoň 2,4 l čistej vody. Život vznikol z vody a podstatnú časť ľudských buniek tvorí voda. Voda je po vzduchu druhou najdôležitejšou látkou pre chod bunky aj celého organizmu. Vo vodných roztokoch vo vnútri buniek dochádza k všetkým kľúčovým chemickým reakciám v tele; musí to ale byť vodný roztok a nie „kaša”.

3. Potrava

Potrava je pre telo jednak pohonnou hmotou, teda zdrojom energie a ďalej zdrojom stavebného materiálu, ktorý slúži k regenerácii či obnove tela. Rozumné je jesť práve toľko a to, čo telo potrebuje na svoj chod a regeneráciu. To platí z dlhodobého hľadiska: občasné hladovanie či pôst väčšinou neškodí.

Hovädzí grilovaný steak je ťažko stráviteľný (autor: stockcreations, Shutterstock)
Hovädzí grilovaný steak je ťažko stráviteľný (autor: stockcreations, Shutterstock)

Chemická rovnováha tela

Ľudia si často myslia, že vdychovaný vzduch, nápoje a jedlo prechádzajú v tele nejakou cenzúrou či filtrom, kedy nepotrebné veci prejdú tráviacim traktom, potením a vydychovaním von a potrebné sú schválené a prijaté, aby dodávali telu energiu a stavebný materiál.

V skutočnosti sa všetky látky, ktoré vdychujeme, pijeme a jeme, zúčastňujú v našom tele veľkolepej chemickej reakcie, nazývanej metabolizmus, čo je látková premena v živých, v našom prípade ľudských organizmoch. A tá vždy smeruje k nejakému ustálenému stavu, ktorý závisí na vstupujúcich látkach.

Keď žijeme v miestnostiach s vydýchaným vzduchom s ppm (CO2) ≈ 5 000, ako bolo namerané v jednej českej škole, naša chemická telesná rovnováha sa začne posúvať a pri dlhodobom pobyte sa posunie v prospech nezoxidovaných či nezreagovaných molekúl a radikálov. Pripomína to pridusený oheň z úvodu tohto článku. Telo je tým oslabované a vytvára sa pôda pre vznik rôznych chorôb, ku ktorým telo nemá protilátky.

Zlým pitným režimom tomu ešte nasadíme korunu. Chemické reakcie v tele sa dejú vo vodnom prostredí (sám život vznikol v mori) a keď je prísun vody malý, prebiehajú pomaly, v horšom prípade inak. Tým potom vznikajú nové chemické látky a radikály, ktoré ohrozujú naše zdravie. Ak sa dostaví choroba, je vhodné prestať chvíľu jesť, aby sme telo vyčistili. Chorobu väčšinou sprevádza nechutenstvo, čo má veľkú logiku. Ak sa však rozhodneme liečbu podporiť „hodnotnou” stravou, napr. hovädzím steakom, ktorý aj zdravé telo trávi 4 dni (na rozdiel od rybieho mäsa – cca 4 hod.), situáciu len zhoršíme.

Záver

Krátkodobý pobyt vo vydýchanom prostredí nemá na zdravie človeka a jeho okamžitú kondíciu vplyv. Pokiaľ v ňom pobývame dlhodobo či trvalo a navyše v kombinácii so zlým pitným režimom a stravovacími návykmi, vydali sme sa cestami chronických a vážnych chorôb.

Pred rokom 1989 sa v školách učilo, ako stúpa v našej krajine priemerná dĺžka života. Dnes sa už nič podobné nevyučuje, dĺžka života u nás naopak klesá. Preto by sa na školách malo učiť, aké sú zdravotné výdaje na udržanie dnešnej klesajúcej priemernej dĺžky života. A započítať tieto výdaje do ekologického a celkového nákladového hodnotenia budov

Autor: RNDr. Jiří Hejhálek
Foto: viď popisy

Tématické odbory

reklama

Nové

Tepelné čerpadlá pohľadom dodávateľov

Tepelné čerpadlá pohľadom dodávateľov

Zverejnené 2.3. O alternatívnych zdrojoch vykurovania a najmä o tepelných čerpadlách toho bolo na našom webe napísaného už mnoho. Ako to ale vyzerá s aktuálnym dopytom a vývojom v oblasti predaja tepelných čerpadiel a aké sú v tomto ohľade možnosti? Na tieto otázky… ísť na článok

Garážová brána LOMAX. Reportáž z montáže

Garážová brána LOMAX. Reportáž z montáže

Zverejnené 27.2. Už pred rokom sa manželský pár rozhodol vymeniť starú garážovú bránu za novú. Na situáciu sa postupne prišli pozrieť traja obchodní zástupcovia od rôznych výrobcov garážových brán. Dvaja povedali, že výmena nepôjde, vysvetlili prečo a manželia… ísť na článok

Rekonštrukcia s materiálmi Ytong a Silka. Riešenie na mieru pri malých a veľkých projektoch

Rekonštrukcia s materiálmi Ytong a Silka. Riešenie na mieru pri malých a veľkých projektoch

Zverejnené 26.2. Rekonštrukcie hrajú čoraz významnejšiu úlohu v bytovej aj nebytovej výstavbe. Rekonštruujú sa rodinné aj bytové domy, zastarané objekty sa modernizujú, existujúce budovy dostávajú nový účel. Spoločnosť Xella má riešenie pre všetky veľké aj malé… ísť na článok

reklama