Česi bodujú v Arabských Emirátoch. V blízkosti Abú Dhabí vyrastie návštevnícke centrum pre pozorovanie plameniakov

Česi vyhrali medzinárodnú architektonickú súťaž na realizáciu návštevníckeho centra prírodnej rezervácie plameniakov neďaleko Abú Dhabí. Víťazom sa stalo pražské štúdio Petr Janda / brainwork (architekt Janda je u nás známy napríklad projektom pražských Náplaviek), ktorému sa podarilo navrhnúť budovu, ktorá z krajiny výrazne nevystupuje, naopak sa s ňou snaží splynúť. Návrh tiež pracuje s rastlinami, ktoré sú napojené na biotopy vytvárané priamo jednotlivými prvkami stavby. Navrhnutá múdra cirkulácia potom povedie k výraznej energetickej úspore v budove.

Návrh českého architekta nazvaný „Vidieť a nebyť videný“ s vyhliadkou funkčne kombinovanú s návštevníckym centrom ocenila porota ako výnimočný. Zdroj: Petr Janda

Prvá globálne chránená prírodná oblasť v SAE

Územie, kde sa má vyhliadka nachádzať, sa nazýva Al Wathba Wetland Reserve. Oblasť sa rozkladá na piatich kilometroch štvorcových na okraji mesta a od roku 1998 je strážená ako chránená prírodná rezervácia, nad ktorej ochranou bdie Agentúra pre životné prostredie v Abú Dhabí. Miestne mokrade sú domovom nespočetných druhov domácich vtákov, rastlín a zvierat. Miesto je známe aj plameniakmi – najmä v období od jesene do jari tu môžete pozorovať až štyri tisíc týchto dlhonohých krásavcov. Hlavným kritériom poroty pri hodnotení prihlásených projektov preto bola celková šetrnosť stavby k okoliu.

Mokrade Al Wathba Wetland sú prvým prírodným miestom a divočinou v Spojených arabských emirátoch, ktoré sa dostali na globálny zoznam chránených území. Zdroj: Petr Janda

Budova pripomína spiaceho plameniaka aj skalné útvary

Koncept návrhu s názvom „Vidieť a nebyť videný“ je vo svojom spracovaní skutočne výnimočný. Návštevnícke centrum poňal Janda so svojimi kolegami ako organickú štruktúru, ktorá sa snaží prirodzene splynúť s krajinou. Budova je navrhnutá ako návštevnícke centrum obsahujúce prvky malého múzea zaoberajúce sa rezerváciou samotnou s dôrazom na hniezdenie plameniakov. Priestorové usporiadanie stavby je postavené na kruhovom pôdoryse do seba esovito zavinutej kompozície, ktorá prirodzene vedie návštevníkov cez svoje záhyby. Dominantným prvkom haly je potom centrálna recepcia delená na prevádzkovú informačnú časť a café umiestnená pod kvapkovitým dnom stropného akrylátového jazierka.

Hala má kruhový pôdorys. Vedie do nej prístup skrz strechu, kde je umiestnené jazierko. Pozvoľnou rampou sa potom návštevník dostane do útrob budovy. Zdroj: Petr Janda

Návrh zohľadňuje krehký ekosystém rezervácie

Návrh pracuje s rastlinami, ktoré sú napojené na biotopy vytvárané priamo jednotlivými prvkami stavby. Povrch objektu pokryjú lišajníky, ktoré budú v priebehu času meniť svoju farbu tak, ako sa premieňa sfarbenie plameniakov v závislosti od príjmu potravy a v nej obsiahnutých karotenoidov. S rastlinami bude pracovať aj vnútorná expozícia.

Technologické riešenie

Koncept funguje na aktívnom využití distribúcie tepla pomocou dvoch vrstiev rozvodov chladiaceho média (kvapaliny), ktoré sú integrované do škrupiny vnútorného a vonkajšieho plášťa budovy. Počas dňa je vnútorný okruh zásobovaný vodou, ktorá ochladzuje celý vnútorný plášť betónovej škrupiny budovy a interiér pomocou nepriameho vyparovacieho chladenia s efektom prirodzenej humidity vhodnej pre vnútornú rastlinnú vrstvu expozície. V noci je táto už ohriata voda z vnútorného systému prečerpaná do vonkajšieho okruhu pod povrchom vonkajšieho plášťa budovy, kde je jej teplejšia voda ochladzovaná nočným chladom.

Inteligentná cirkulácia povedie k výraznej energetickej úspore, v kombinácii s riadeným obehom vzduchu s maximálnou rekuperáciou vytvára v budove ekologicky udržateľnú klímu s minimálnou uhlíkovou stopou. Zdroj: Petr Janda