Podľa štatistík Solárnej asociácie za prvých šesť mesiacov tohto roku vzniklo napríklad v Čechách celkovo 3 859 nových projektov využívajúcich fotovoltaiku s kombinovaným výkonom 25,2 megawattov. Drvivá väčšina týchto projektov potom mala výkon menej ako desať kilowattov a jednalo sa predovšetkým o riešenie na strechách rodinných domov. „Inštalácie na rodinných domoch vznikajú hlavne v rámci úspešného programu Nová zelená úsporám (NZÚ), (na Slovensku Zelená domácnostiam) vďaka ktorému vyrástlo v prvom polroku 2021 v Česku celkovo 3 162 projektov s celkovým výkonom presahujúcim 16,1 megawatt-peaku," uvádza na svojom webe Solárna asociácia.
Tempo inštalácie domácich fotovoltaických riešení v posledných rokoch stále zrýchľuje. Podľa Solárnej asociácie prekonáva inštalovaný výkon v tomto segmente za prvé dva kvartály tohto roku celkový súčet za roky 2016-2018 a blíži sa aj celkovému súčtu za rok 2020. Zvyšuje sa aj podiel projektov s domácou batériou. Ten u domácich projektov medziročne vzrástol z 55 percent na 68 percent, v Prahe dokonca na 80 percent.
Tento trend potvrdzuje aj Peter Maule, výkonný riaditeľ Českej fotovoltaickej asociácie. „Rozvoj malých strešných inštalácii zažíva najrýchlejšie rastúce obdobie svojho rozvoja od roku 2014. Pri porovnaní prvého polroka 2021 a rovnakého obdobia minulého roka ide o približne 85-percentný nárast počtu týchto inštalácii. V počtoch inštalácii za niekoľko posledných rokov prevažujú hybridné riešenia s elektrickou akumuláciou. Novinkou môže byť využitie výkonovo aj kapacitne väčších systémov určených na dobíjanie elektrických vozidiel," hovorí Petr Maule.
Pre väčšinu domácností je fotovoltaika finančnou úsporou, úplná sebestačnosť je skôr výnimkou
Z hľadiska využitia energie získanej zo slnka prevažuje model, kedy fotovoltaické riešenie zníži domácnosti celkové náklady na elektrinu. Typickým príkladom je využívanie energie na ohrev vody, v prípade väčších prebytkov potom aj na napájanie ďalších zariadení v domácnosti. V prípade komplexnejšieho riešenia využívajúceho aj batériové úložisko možno vyrobenú energiu využívať aj v čase, keď už fotovoltaika elektrinu nevyrába - typicky v noci alebo počas chladnejších mesiacov, keď slnko toľko nesvieti.
Úplné pokrytie spotreby elektrickej energie v domácnosti je však zatiaľ skôr výnimkou. Takzvané ostrovné domy, ktoré nie sú napojené na siete a na prevádzku využívajú výhradne vlastné zdroje, síce v našich podmienkach vznikajú, jedná sa ale o ojedinelé a unikátne projekty. Podľa Petra Mauleho z Českej fotovoltaickej asociácie také riešenie pre väčšinu spotrebiteľov ani nie sú vhodné.
„Pokrytie celkovej spotreby elektriny len a len za pomoci ostrovnej prevádzky je úplne ojedinelá vec. V zásade sú potrebné dve podmienky, ktoré dokáže alebo chce splniť len veľmi malá skupina ľudí. Prvou požiadavkou je obmedzenie spotreby elektriny len a len na najnutnejšie spotrebiče, druhým je vysoká finančná náročnosť tohto izolovaného - ostrovného - systému. Hlavným dôvodom je niekedy až šesťkrát nižšia výroba elektriny v zime, čím sa z nej stáva nedostatkový tovar," vysvetľuje Petr Maule.
Výroba a zdieľanie elektriny v rámci komunít a „inteligentných štvrtí“
Kým ostrovné riešenia tak budú zrejme aj v nasledujúcich rokoch skôr ojedinelé, možno očakávať, že trend využívania energie zo slnka pre pokrytie časti spotreby bude posilňovať stále viac. S modernizáciou existujúcich distribučných sústav sa navyše možnosti v tejto oblasti značne rozšíria.
:„Budovanie takzvaných Smart Grids je pre väčšie zapojenie obnoviteľných zdrojov energie zásadné. V rámci malých fotovoltických riešení umožnia tzv. inteligentné distribučné sústavy nielen lepšiu kontrolu a plánovanie spotreby pri jednotlivých domácnostiach, ale najmä zdieľanie energie v rámci komunít či celých inteligentných štvrtí," hovorí Miroslav Kopt, vedúci útvaru Strategických projektov EG.D, ktoré spolu so Západoslovenskou distribučnou (ZSD) už s modernizáciou distribučných sústav v časti Čiech a Slovenska začalo v rámci projektu ACON.
„Obnoviteľné zdroje energie sú na rozdiel od tých konvenčných horšie predvídateľné. Fotovoltaické elektrárne, podobne ako tie veterné, sú závislé od počasia a ich výkon sa tak nedá presne predpovedať. Zapojenie inteligentných technológií - najmä real-time komunikácie v rámci distribučnej sústavy a smart prvkov, ako sú smart metre u samotných spotrebiteľov - umožnia distribúciu energie v rámci celej distribučnej sústavy optimalizovať a efektívne riadiť," dodáva Stanislava Sádovská, projektový manažér ZSD pre implementáciu projektu ACON.
Význam budovania inteligentných sietí v kontexte malých výrobcov energie potvrdzuje aj Pavol Hrzina z Univerzitného centra energeticky efektívnych budov ČVUT: „Aktívny zákazník energetickej siete, ktorý energiu vyrába aj spotrebúva, siete nevyhnutne potrebuje. Umožnia mu totiž vhodne nakladať s prípadnými prebytkami energie. Je to preto, že základnou úrovňou inteligentných sietí je smart meranie a bez možnosti kvalitne a ‚múdro‘ merať toky energie u každého z prosumera (samospotrebiteľ a aktívny odberateľ) sa funkčná energetika dvadsiateho prvého storočia vybudovať nedá."
Súvisiace články:
