Dodávky propánu totiž nie sú závislé od dodávateľov zemného plynu z Východu, ale od prevádzky rafinérií na Západe. V tejto súvislosti dodajme, že z celkového objemu vyťaženej ropy ide do automobilového priemyslu iba 15 až 20 percent a propán je v podstate odpadovou surovinou. To znamená - bude tu stále!
Inšpirácia plynom
Čo potrebuje výrobca, obec, poľnohospodárske družstvo alebo správca budov? V dlhodobom horizonte je to istota pravidelných dodávok, stabilné ceny a vysoká miera nezávislosti. Samozrejme, nezaobíde sa ani bez zodpovedajúcej výhrevnosti, ktorá súvisí s efektivitou vykurovania. A pochopiteľne potrebuje udržať vstupnú investíciu na rozumnej úrovni.
V poslednej dobe sa začalo častejšie hovoriť o skvapalnenom zemnom plyne. Také riešenie je síce možné, ale nie dlhodobo. Je prekvapujúce, že sa v týchto súvislostiach málo hovorí o kvapalnom propáne, ktorý je oveľa ľahšie dosiahnuteľný a jeho doprava i skladovanie sú jednoduchšie. Viac ako 50-ročné skúsenosti sú veľmi pádnym argumentom.
Kvapalný propán sa vyrába skvapalňovaním ropných plynov, ktoré vznikajú pri rafinácii ropy. Do kvapalného skupenstva sa propán dostane pôsobením tlaku a nízkej teploty. V tomto stave zotrvá po celú dobu prepravy a skladovania až do okamihu, keď opäť zmení skupenstvo na plynné, tzn. tesne pred vstupom do horáka (plynového kotla). Jeho preprava prebieha pomocou autocisterien. Prevádzkovateľ zariadenia potrebuje iba zásobník plynu, ktorý umiestni na svojom pozemku v nadzemnom alebo podzemnom variante. Plyn v zásobníku nie je potrebné nijako „udržovať“, napríklad podchladzovaním. Na vykurovanie sa najčastejšie používa čistý propán, výnimočne zmes propán-butánu.
Rozdiel medzi propánom a butánom je v teplote odparovania. Zatiaľ čo propán sa odparuje pri –42 °C, bután pri 0 °C. To znamená, že v zimných mesiacoch má zmes propán-butánu nevýhodu. Čistý propán je síce o niečo drahší, ale má vyššie oktánové číslo a je čistejší s minimom obsahu síry. Skladá sa iba z uhlíku a vodíku a jeho výhrevnosť je 46,4 MJ/kg (najvyššia medzi palivami).
Ekológia bez emisných povoleniek
Ceny dodávaného propánu v kvapalnom stave sú v porovnaní s konkurenciou v súčasnej dobe veľmi priaznivé a nič nenasvedčuje tomu, že by malo dôjsť k zmene. Napríklad pri čerpacej stanici sa ceny LPG pohybujú zhruba na polovici cien benzínu. Samozrejme prechod z jedného energetického média na druhý, prípadne používanie kvapalného propánu ako záložného zdroja má svoje špecifiká a najprv je potrebné individuálne posúdiť ekonomiku tohto kroku, jeho technické riešenie a nakoniec aj efektivitu.
Pravda je, že u kvapalného propánu sa zákazník nezaväzuje k odberom, platí iba také množstvo, aké spotrebuje. Odpadá tým riziko, ktorému čelia napríklad dodávatelia zemného plynu, že keď prekročia zazmluvnené množstvo, čaká ich viac ako tučný doplatok rozdielu. Akákoľvek prevádzka na propán zaručuje do značnej miery nezávislosť. Propán môže slúžiť ako zdroj pre všetky typy plynových kotlov. Jeho spaľovanie je takmer bez škodlivých emisií. Preto tiež prevádzkovateľ nepotrebuje kupovať emisné kvóty, čo môže výrobnú prevádzku významne zlacniť. Je navyše možné používať ho aj v chránených krajinných oblastiach, čo uvíta mnoho obcí.
Často sa vynára aj otázka, či je vhodné kvapalný propán používať vo výrobnom procese. Odpoveď na ňu sa však odvíja od konkrétnych potrieb a potom aj voľby zodpovedajúcej veľkosti zásobníka (firma TOMEGAS z Milevska dodáva zásobníky od 2,8 do 250 m3 ), prípadne aj od celkového počtu zásobníkov. Príklady nájdeme po celej Českej republike: obalovňa Jihlava, obecná škola a domov seniorov v južných Čechách, výroba plastových obalov vo Frýdlante nad Ostravicí, lakovne, pivovary, umývačky automobilov, vykurovanie priemyselných hál, čističky odpadových vôd, sušičky obilia atď. Výpočet odberateľov by bol skutočne rozsiahly, pretože kvapalný propán je jednoducho najzaujímavejšou energiou budúcnosti – prečo ho teda neskúsiť? Mylná predstava, že je drahý, pochádza zo začiatku „deväťdesiatok“, ale to už je dávno za nami.
