Historický objekt fary z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia prešiel počas dvoch rokov kompletnou rekonštrukciou, ktorej výsledkom je reštaurácia s názvom FARA Hostinec. Na poschodí sú navyše umiestnené tri apartmány v ktorý je možné ubytovanie. Základom projektu bola myšlienka zachovania vonkajšej historickej podoby budovy a celý priestor pojať ako prelínanie starého a nového. Značná časť pôvodných prvkov bola teda zachovaná a všetky zásahy boli vykonané v súlade s miestom a dobou vzniku objektu. Vidiecky vzhľad stavby je podporený čisto bielou fasádou, drevenými trámami a typickými vidieckymi oknami, s ktorými kontrastuje čierna strecha, odkvapy a bočná fasáda obložená smrekovcovými latami. Na ňu nadväzuje vonkajšie posedenie, ktoré je s interiérom vizuálne prepojené veľkou presklenou plochou umožňujúcou priehľad celou stavbou.
Čierne akcenty nájdeme aj vo vnútri domu a to v podobe industriálneho osvetlenia, nábytku, dverových zárubní, krbu a ďalších detailov. Miestnosť, v ktorej sa nachádza bar, je otvorená až ku krovu, ktorý odkazuje k pôvodnému tradičnému remeslu. Obklady zo svetlého dreva a bielu výmaľbu oživuje stena s ručne zašúchanou štukovou omietkou prevedená v petrolejovej modrej farbe. Na podlahu z veľkoformátovej keramickej dlažby so vzorom betónu nadväzuje obklad baru, ktorý je tvorený nahrubo opracovanou miestnou žulou.
Na päť otázok nám odpovedali autori projektu, Ing. arch. Pavel Lazarov a Ing. arch. Helena Flodrová zo štúdia Fandament architects:
Do akej miery vás počas tvorby návrhu limitovali priania majiteľov objektu? Ako bol s výsledkom spokojný?
Hlavným prianím majiteľa bolo dom zachrániť, vrátiť do neho späť život, pretože je sám o sebe krásny. Objekt už skôr slúžil ako reštaurácia s možnosťou ubytovania, len bol nevyužívaný a chátral. Z toho vyplynula aj vcelku jasná predstava, ako bude majiteľ objekt ďalej využívať a aké najväčšie zásahy chce vykonať - vybúranie časti stropu, otvorenie priestoru až do krovu a prebúranie veľkých okenných otvorov. Tým priestor začal dýchať a vnieslo sa dovnútra svetlo. To bol pre interiér veľký posun, celý sa otvoril. Všetko ostatné nechal majiteľ na nás, od materiálov až po riešenie vonkajšieho posedenia. Investor bol a stále je s výsledkom spokojný.
Čo vás na projekte najviac bavilo?
Bavil nás celý projekt ako celok, spolupráca s investorom, stret s realitou, pozitívna spätná väzba investora, okolia i dodávateľov. Investor nám dal voľnú ruku a dôveru, že to dobre dopadne. Dôvera v architekta je veľmi dôležitá vec. V neposlednom rade aj fakt, že čo si navrhnete, to sa tiež zrealizuje.
Podľa čoho ste sa rozhodovali, ktoré historické prvky ponechať a ktoré nahradiť modernými?
Rozhodovanie bolo vcelku jednoduché, pretože použiteľných historických prvkov v objekte moc nebolo. Nejde o historickú pamiatku ani inak pamiatkovo chránený objekt, preto sme sa snažili skôr použiť prvky, ktoré prinesú miestnu atmosféru späť do domu - napríklad žulový obklad, hliníkovú strešnú krytinu tvaru typického pre lokalitu Jeseníku, smrekovcový obklad v interiéri, modrú štukovú omietku... Krov bolo potrebné nahradiť novým z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu. To bola čiara cez rozpočet, ale inak to vyriešiť nešlo. Zrazu sme museli odpovedať na otázku, či celý koncept nezmeniť a nevytvoriť krov a strechu úplne inak. Nakoniec sme sa ale držali pri zemi a podporili vzhľad budovy, ktorý je historický už sám o sebe. Podarilo sa však vytvoriť nový krov s pôvodným tvaroslovím a vyrezávaním na krokvách. Podarilo sa zachrániť pôvodné vstupné drevené dvere a použiť ich v interiéri. Pri reštaurovaní sme objavili aj dobové ručne vyrábané klince, ktoré sú na dverách doteraz. Dvere boli pôvodne orientované z čelnej fasády smerom k ceste, teraz vedú do hygienického zázemia hostinca. Tvaroslovie pôvodných okien zostalo, aj keď výplne okenných otvorov sú nové. Na niektorých miestach bolo treba okn8 doplniť. Dôraz bol kladený na odlíšenie od okien existujúcich, jednak svojím tvarom a jednak lemovaním čiernym plechom. Všeobecne bolo cieľom, aby bol divák schopný rozoznať, čo je na dome nové a čo pôvodné, existujúce. Prvky, ktoré sú nové, nemali pôsobiť rušivým dojmom. S odstupom času, keď sa na dom pozrieme, si myslíme, že sa to podarilo.
Na obloženie bare ste použili žulový obklad. Aké ďalšie materiály ste volili?
Jednak smrekovec ako tradičné horské drevo - to sme použili na obloženie v interiéri a na vonkajšiu terasu - a ďalej dubové stolové dosky ako typické slovenské drevo. Ďalej sme využili oceľ, prvok výrazný svojou surovosťou. V priebehu stavby sa začali objavovať konštrukčné prvky, u ktorých sa vždy rieši, či ich priznať, alebo schovať. Väčšinou je tendencia ich schovávať, pretože nie sú považované za esteticky pekné. Rovnaká otázka padla aj pri oceľových nosníkoch nad krbom, ktoré nesú hlavnú nosnú stenu stredovej časti domu. Rovnako ako je priznaný krov, priznali sa nakoniec aj nosníky. S oceľou sme potom pracovali ďalej aj okolo krbovej vložky v centrálnej časti dispozície. Krb do hôr jednoducho patrí. Pred krbom boli navrhnuté ešte kresielka pre dlhé zimné večery.
Vonkajšie stoly sú z kompaktnej dosky, ktorá vydrží takmer všetko. Vonkajšie stoličky sú vyrobené na zákazku z dubovej škárovky a inšpirované sú horskými vrchmi. Celkové použitie materiálov a práca s nimi reflektuje horskú surovosť a dedinskú prízemnosť tak, aby priestor pôsobil čisto a elegantne.
Čo sa týka strechy, skôr sa používala bridlica alebo drevený šindeľ. To pre investora neprichádzalo do úvahy. Krytina mala byť ľahká, vhodná do horského prostredia a takmer bezúdržbová. Rozhodli sme sa preto pre hliníkové šablóny. Tvar, ako inak, než typický pre danú lokalitu.
Dostali sa k vám reakcie miestnych, prípadne ohlasy návštevníkov reštaurácie na nové prostredie?
Miestnym sa nová reštaurácia páči, interiér si pochvaľujú. Loučná je menšia obec a všetci zvedavo vyzerali už v priebehu stavby, čo sa chystá, ako to bude vlastne vyzerať a tiež kedy sa nová "fara" konečne otvorí. Nikto nič netušil. Všetci sú ale radi, že je na fare opäť živo.
Autor: Ing. arch. Pavel Lazarov, Ing. arch. Helena Flodrová, Fandament architects
Adresa: Loučná nad Desnou (Česká republika)
Termíny – projekt, výstavba: 2016–2018
Základné rozmery: 18 × 11,6 m
Zastavaná plocha: 220 m2
Autor fotografií: Petr Soukup
Tento článok vyšiel v časopise INTRO, viac na: www.intro.cz
