Ide o prepojenie starého s novým, teda o rekonštrukciu pôvodnej lisovne a prístavbu nového hygienického zázemia. Autormi návrhu sú architekti zo Štúdia COSMO. Prvotný vnem návštevníkovi sprostredkuje štruktúrovaná hlinená fasáda, ktorá koncepčne nadväzuje na zeminu, ktorá sa nevyhnutne kopí pri procese dolovania pivničných ciest. Po priechode masívnymi kovovými dverami sa hosť ocitne v degustačnej miestnosti, ktorej dominuje okrúhly stôl so stoličkami, na ose vstupe do prístavby je umiestnené jednoduché umývadlo. Čistý, až minimalistický dizajn a obmedzená veľkosť degustačnej miestnosti si pritom vyžiadala vynechanie všetkých nadbytočných predmetov či vybavenia a nastala tu teda potreba zriadenia separátnej prevádzkovej a hygienickej časti, ktorá je umiestnená v monolitickej betónovej prístavbe. Tá je rozdelená polopriehľadnou stenou vybudovanou z použitých pálených škridiel - bobroviek. Za nimi vznikol nenápadný kút, ako stvorený pre súkromný rozhovor. Z priestoru pre degustáciu sa masívnymi kovovými dverami s niekoľkými petlicami dostaneme do archívnych pivníc.
Autori v návrhu kombinujú niekoľko materiálov. Monolitická betónová konštrukcia sa tu stretáva s tradičnými kamenárskymi klenbami, neopracovanými tehlami či strešnými škridlami. Neprehliadnuteľná fasáda je tvorená tzv. dusanou hlinou, jej súčasťou sú takisto tri okná vybavené šambránami a čelné kovové dvere. Hmota pivnice bude z veľkej časti ukrytá pod úrovňou terénu, do verejného priestoru vystúpi predovšetkým čelná hlinená stena, ktorej forma rešpektuje architektonický ráz okolitých objektov. Na ňu nadväzuje konštrukcia kamenného oporného múra, ktorá kopíruje tvar svahovitého pozemku. Tunajší špecifický krajinný ráz je zachovaný aj vďaka rozdeleniu pivnice do troch výškových úrovní a dvoch miestností.
V súčasnosti je projekt vo fáze prípravy výstavby, stavebné povolenie už bolo udelené. So spoluautorom návrhu Jiřím Kabelkom, architektom zo Štúdia COSMO, sme však pripravili malý rozhovor, v ktorom nám svoj návrh bližšie predstavuje.
Čo pre vás bolo pri navrhovaní tohto objektu najväčšou inšpiráciou?
Čelba razeného tunela pivničky a jednotlivé sedimentované vrstvy terénu, ktoré tvoria štruktúru.
Z čoho ste čerpali napríklad pri výbere hliny ako fasádneho materiálu?
Voľba tohto materiálu vychádza z celkového architektonického konceptu stavby. Chcel som vytvoriť drobný, nenápadný objekt, ktorý by bol spätý s miestom a so zemou. Materiál dusanej (alebo tzv. ubíjanej) hliny nám umožňuje prepojiť exteriér stavby s pôdou, v ktorej sú vykrojené chodby pivničného komplexu vinárstva.
Aká technológia inštalácie/úpravy fasády bude použitá?
Pôjde o tzv. dusanú alebo ubíjanú hlinu do debnenia. Hlina bude premiešavaná s cementom, hoci presné zloženie nie je zatiaľ stanovené. Spevnená bude pomocou výstuže. Akékoľvek spracovanie prebehne priamo na mieste. Kompaktovanie bude prebiehať po desať - až dvadsaťcetimetrových vrstvách, tak aby vizuálne aj staticky došlo k vytvoreniu žiadaného výsledku.
Ako bude zamedzené erózii hlineného ubíjaného materiálu použitého na fasáde pivnice?
Ide o predsadenú fasádu. Hlina tak bude nadväzovať na murovanú konštrukciu pivnice a zároveň bude usadená na monolitický betónový sokel. Hlina tak nebude v priamom kontakte s okolitým terénom.
Ako bude riešené napojenie okien na hlinenú fasádu?
Okná a dvere budú usadené do murovanej konštrukcie samotnej pivnice. Parapety a masívny preklad budú z betónového prefabrikátu.
Aké vzhľadové zmeny možno na fasáde očakávať v priebehu rokov?
Počítame, že materiál sa bude v priebehu času meniť - so zreteľom na poveternostné podmienky, patinácie a vzlínanie rôznych minerálov. Predstava, že sa v čase bude fasáda premieňať nás však láka. Bude žiť spoločne so stavbou.
Bude hlina vo svojej prirodzenej podobe použitá aj v interiéroch a ak áno, kde a prečo?
Hlinu objavíme na niekoľkých miestach, kde končia pôvodné pivničné murované tunely a odkrytá bude aj samotná hlinená čelba. To je ono spomínané prepojenie exteriéru - fasády - so zážitkom vnútri komplexu chodieb.
Fotogaléria
