Lešenie patrí k najpoužívanejším dočasným stavebným konštrukciám. V posledných rokoch u nás došlo k veľkému rozšíreniu používaných lešenárskych systémov. Už to nie je len lešenie rúrkové, popr. dielcové lešenie HAKI, ale celý rad lešení rámových a modulových, pojazdných hliníkových veží. Úplne sa zmenila aj štruktúra firiem, ktoré sa stavbou lešenia zaoberajú.
Aj keď ide väčšinou o lešenia skúšané a certifikované akreditovanou skúšobňou (a teda z hľadiska svojej konštrukcie bezpečné) a rovnako máme dobre prepracovaný a kontrolovateľný systém školenia lešenárov.
V praxi sa však stále viac stretávame s množstvom nedostatkov pri postavených konštrukciách. Bohužiaľ musím konštatovať, že aj veľmi dobré lešenárske konštrukcie sú stále viac znehodnocované nekvalitnou prácou niektorých „lešenárov”.
Zo statického hľadiska sú najdôležitejšie najmä tri faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú únosnosť a statickú bezpečnosť lešenia. Je to založenie, kotvenie a uhlopriečne stuženie konštrukcie.
Montážny priestor a zakladanie
Začnime u montážneho priestoru a zakladania. Hlavne u novostavieb sa stretávame s tým, že priestor pre stavbu lešenia nie je len vyprataný, zrovnaný a spevnený, ale lešenie je zakladané bez zreteľa na tieto skutočnosti. Aj značne vysoké konštrukcie sú zakladané, navyše mimo tzv. stred, na kúsky dosiek (obr. 1), alebo iného materiálu, často uložené pre vyrovnanie výšky nestabilne na seba (obr. 2 a 3). Pri zakladaní rúrkových lešení sa navyše nepoužívajú tzv. nánožky (obr. 4). Ako sa to prejaví na návažke je na obr. 5.
Že sa „možno zaobísť” aj bez pätiek pri rámových lešeniach je vidieť na obr. 6 a 7. Je nutné si vždy uvedomiť, že únosnosť založenia musí zodpovedať zaťaženiu vyvodenému tiažou konštrukcie lešenia a jeho prevádzkou! Príklad správneho prevedenia je na obr. 8.
Umiestnením pätky do stredu podkladovej dosky sa zaistí rovnomerné roznesenie zaťaženia. Čím silnejšia a tuhšia je podkladová doska (fošňa), tým lepšie je roznesené zaťaženie.
Aj súbeh prác v montážnom priestore je možný iba výnimočne a musí byť riadne vopred technicky dokumentovaný, pričom by malo byť preukázané, že takouto činnosťou nebude ohrozená stabilita lešenia a bezpečnosť prevádzky na ňom. Nebezpečné sú najmä výkopy vykonávané pod lešením bez vedomia lešenárskej firmy (obr. 9).
Pri zakladaní je tiež potrebné dbať na členitosť stavieb, hlavne vysunutie ríms. Keď sa na to zabudne, tak systém lešení poskytne lepšie riešenie než ohnutie konštrukcie na obr. 10.
U dielcových lešení sa stretávame ešte s jedným nešvárom, ktorý ide plne na vrub lešenárov, a síce s využitím maximálneho vysunutia pätiek a tým zvýšenia celého lešenia aj na rovine (obr. 11). Skrutkové pätky na ktorých stĺpiky alebo rámy lešenia staviame, sú určené iba na nevyhnutné vyrovnanie nerovností podkladu (terénu). Je potrebné teda začať zakladať na najvyššom mieste bez vysunutia, popr. aj s využitím iba nánožiek a ďalšie pätky vysúvať skutočne len v nevyhnutnej miere. Vysunutie pätiek značne znižuje únosnosť lešenia a jeho max. miera je uvedená v montážnych návodoch a je spravidla 0,2–0,4 m.
Okrem toho samozrejme platí normová požiadavka na maximálnu odchýlku medzi osou stĺpika a osou vretena 2,5 % (1,125°) v nezaťaženom stave. To by malo byť zabezpečené zasunutím vretena pätky do stĺpika najmenej na dĺžku 150 mm alebo 1/4 dĺžky vretena. Pri väčšine výrobkov je už neprekročenie tejto normovej hodnoty zaistené spravidla zásekom do závitu. Pokiaľ je normová hodnota vysunutia vyššia ako hodnota povolená v príslušnom montážnom návode, malo by byť také vysunutie pätiek uplatnené len miestne a statickým výpočtom overiť vplyv takého zásahu do systému.
Pri modulových lešeniach je potrebné nasadiť priamo na pätky krátke základové dielce, aby bolo možné pri pätách stĺpikov montovať pozdĺžniky a priečniky. Nesprávne vynechanie týchto dielcov je na obr. 12.
Podobne u rámových lešení sa veľmi často vynecháva tzv. pozdĺžnik v poli s uhlopriečnym stužením, ktorý je potrebný k vytvoreniu tuhého trojuholníku založenia.
Kotvenie
Zvláštny význam u všetkých radových (fasádnych) lešení má jeho správne kotvenie, ktoré zaisťuje nielen stabilitu lešenia proti prevrhnutiu, ale vymedzuje aj vzpernú dĺžku jeho stĺpikov (rámov). To, že v niektorých prípadoch môžeme kotviť stĺpiky zvisle až po 8 m výšky (vždy ale vystriedane) by nemalo nikoho viesť k prekračovaniu tejto vzdialenosti. Krajné stĺpiky kotvíme max. po 4 m. Navyše takmer pri všetkých dielcových lešeniach (na rozdiel od klasických rúrkových, kde kotvíme krajné stĺpiky a každý druhý medziľahlý) musíme v pozdĺžnom smere kotviť každý stĺpik. Príklad základného kotevného rastra je na obr. 13.
Pozornosť musíme venovať aj únosnosti kotiev. Podľa STN 73 8101 musí montážna organizácia kontrolovať únosnosť kotiev v stanovenom počte. Hodnoty kotevných síl sú uvedené v montážnych návodoch a sú aj s ohľadom na konkrétny kotviaci raster, ktorý sa mení podľa prevedenia lešenia, druhu fasády, popr. spôsobu zakrytia lešenia veľmi rozdielne a pohybujú sa od 0,5 kN do 10 kN. V úplnej dokumentácii sa stanovujú pre uzavretú alebo otvorenú fasádu, lešenia nezakryté, zakryté lešenárskou sieťou alebo plachtou. Za otvorenú fasádu považujeme prípad, keď stavba má 60 % otvorov (napr. skelet). Pri lešenárskej sieti je spravidla uvažovaná (oproti plachte) priepustnosť 50 %.
Kotvy vždy musia zaistiť prenesenie ťahu i tlaku v smere kolmom k objektu (kotevná rúrka zasunutá do oka kotvy) a väčšinou aj prenesenie síl v smere s objektom rovnobežnom (napr. kotevnou rúrkou cez oba stĺpiky, alebo dvojicou kotiev do „V”). Kotvenie na obr. 14 pri pôsobení tlaku alebo ľubovoľnej šikmej sily skolabuje.
V prípade, že je lešenie zakryté plachtou alebo sieťou je dôležité zvýšiť počet kotiev ev. aj ich únosnosť na základe statického výpočtu. Napr. pri plnom zaplachtovaní je spravidla potrebné kotviť lešenie v každom styčníku! Nedodržanie týchto zásad už spôsobilo aj u nás vážne havárie.
Že aj nezakryté kruhové lešenie veľkého priemeru je dôležité kotviť, je vidieť na obr. 15, kde došlo k odstráneniu kotiev užívateľom.
Uhlopriečne stuženie konštrukcie
Pre priestorovú tuhosť fasádnych lešení je, okrem kotvenia, dôležité jeho správne uhlopriečne stuženie najmä v pozdĺžnom smere. Pri rúrkovom lešení prebieha krížovo po celej ploche v rastri štyroch polí, pri dielcových lešeniach spravidla v rastri piatich polí rovnomerne plošne rozdelené popr. vežovito usporiadané.
S ohľadom na sily rovnobežné s objektom je v niektorých prípadoch (najmä v spodných dvoch poschodiach) uhlopriečne stuženie zhustené. Naopak niektoré lešenia pri použití rámových zábradlí nepotrebujú uhlopriečne stužidlá, popr. sú požadované uhlopriečne stužidlá iba do výšky dvoch poschodí. Sú však aj dielcové lešenia s uhlopriečnymi stužidlami vo všetkých poliach, ktoré sú naopak menej kotvené.
Vlastná montáž lešenia prebieha veľmi často v rozpore s požiadavkou Nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., ktoré vyžaduje, aby pracovník bol pri prácach vo výškach vždy zaistený proti pádu.
Aj keď je to pri niektorých konštrukciách ťažko riešiteľné, nie je možné to opomenúť. Na situácii bohužiaľ nič nezmenili ani niektoré smutné prípady z poslednej doby. Ale o tejto problematike a ďalších otázkach súvisiacich s prevádzkou napíšeme niekedy nabudúce.
