Praha je unikátne historické mesto, ktoré ročne navštívia milióny zahraničných turistov. Tí do českého hlavného mesta neprichádzajú len za výborným a lacným pivom, ale predovšetkým za pražskými pamiatkami. Historický stred Prahy je pamiatkovou rezerváciou UNESCO, ktorá na rozdiel od ostatných historických európskych miest ponúka jednu nespornú výhodu: jej prehliadka sa dá vďaka koncentrovanosti najunikátnejších pamiatok zvládnuť prejsť pešo za jeden deň. O to viac by sme sa mali snažiť o zachovanie nášho kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie. Ako je aj známe, za komunistickej éry bolo veľa kultúrnych pamiatok zabavených, uzatvorených pre verejnosť, niektoré chátrali a znakom minulej doby bola minimálna starostlivosť o historické objekty. O to náročnejšie to majú súčasní reštaurátori. Dlho nevykonávané znižovania vlhkosti, pôsobenie prírodných vplyvov či dokonca niektorých hlodavcov urobilo za mnohé roky svoje.
Balkóny na objekte bývalého Ústavu šľachtičien
Oprava balkónu na Pražskom hrade
Po revolúcii v roku 1989 sa našťastie veľa zmenilo. Iniciatívou prvého prezidenta Václava Havla začala aj najväčšia rekonštrukcia na Pražskom hrade od zamatovej revolúcie. V rámci „otvárania Hradu verejnosti“ sa začal rekonštruovať aj objekt bývalého tereziánského Ústavu šľachtičien, ktorý sa rozkladá medzi kostolom Všetkých svätých a Lobkovickým palácom v juhovýchodnej časti areálu. Rekonštrukcia 170 × 32 metrov rozľahlej budovy prebieha v niekoľkých etapách. V neposlednej etape, ktorá začala minulý rok, sa reštaurátori venujú oprave 12-tich balkónov na južnej fasáde. Oprava bola potrebná kvôli zatekaniu vody do rekonštrukcie. Navyše priestory pod balkónmi slúžia ako skladovacie miestnosti, nie sú vykurované a kvôli ťažkej starej sutine hrozilo zrútenie nosnej konštrukcie.
Uloženie penového skla REFAGLASS
Materiál, ktorý nezaťažuje konštrukciu
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o historickú pamiatku, bol na použité materiály kladený obzvlášť veľký dôraz. Stavebná dokumentácia a použité materiály podliehali veľmi prísnemu schvaľovaciemu procesu. Pôvodne malo ako materiál pre výplň priestorov v balkónoch slúžiť kamenivo z expandovaného ílu, avšak nakoniec bolo toto kamenivo nahradené penovým sklom REFAGLASS. Hlavným dôvodom boli technické parametre obidvoch materiálov.
Položenie geotextílie
Reštaurátori požadovali ľahký materiál, ktorý nezaťažuje konštrukciu. Zo skúseností so zatekaním vody potrebovali tiež materiál, ktorý nebude nasiakavý. Obidva hlavné parametre penové sklo REFAGLASS spĺňa. Skladá sa totiž z malých uzatvorených sklenených buniek, ktoré držia pevne pri sebe. Tieto bunky zaisťujú, že zrno absolútne neprepustí vodu. Tým je vylúčený vznik kapilár a následné premŕzanie materiálu.
Ivan Podracký, staviteľ a reštaurátor niektorých častí Pražského hradu, si penové sklo REFAGLASS obľúbil aj z iných dôvodov: „Moderná doba prináša nové materiály a nové poznatky o rekonštrukcii. Stále sme hľadali materiál, ktorý bude nielen ľahký a nenasiakavý, ale aj nehorľavý a odolný voči mechanickým vplyvom ako sú napríklad hlodavce, huby a podobne. Môžem povedať, že penové sklo zatiaľ v týchto ohľadoch nebolo prekonané.“
Výroba penového skla spočíva v spracovaní odpadových črepov z obalového skla. REFAGLASS je teda aj stopercentne ekologický, čo je v poslednej dobe tiež stále častejšia požiadavka mnohých investorov.
Položenie armovacích sietí
Časový harmonogram
Penové sklo na rekonštrukciu dodala spoločnosť RECIFA, a.s. a realizáciu vykonala spoločnosť SP s.r.o. Prestavba balkónov, na ktorú bolo použitých 50 m³ penového skla, začala v októbri minulého roka a už za dva mesiace bola opravená takmer polovina. Po zimnej prestávke bude zrekonštruovaných zostávajúcich sedem balkónov.
Každá doba prináša nové a nové objavy. Mnohí súčasníci krútia napríklad hlavami nad „barbarským“ omietnutím niektorých druhov malieb v historických budovách. Málokto však vie, že pre nás dnes nepochopiteľný proces mohol mať aj svoje opodstatnenie. V polovici 18. storočia napríklad Mária Terézia vydala požiarne smernice, ktoré zakazovali v mestách v interiéroch budov spalné materiály. Tie museli byť vybavené nehorľavou povrchovou úpravou, čo v tom čase predstavovalo len omietnutie. Doba sa však vyvíja, ľudia sa snažia neustále inovovať a vylepšovať. Isté však je, že penové sklo nebude pre svoje technické parametre dlho prekonané.
