Súčasný spôsob života v ekonomicky „vyspelej” či skôr mocnejšej časti sveta je z energetického hľadiska extrémne náročný a vyznačuje sa veľmi nízkou efektivitou hospodárenia nielen s energiami. Ľudská činnosť má značný negatívny dopad na životné prostredie. Takzvaný ekonomický rast so sebou prináša zvyšovanie spotreby, veľkú mieru plytvania a produkciu za každú cenu. Nároky na energiu a jej spotreba sa zvyšujú, zdroje dochádzajú, rastie cena a závislosť na dodávkach z nestabilných krajín.
Prevádzka budov sa na celkovej spotrebe energie podieľa 40 %. K ďalšej spotrebe energie dochádza pri ich výstavbe, výrobe a doprave stavebných materiálov, údržbe, obnove budov, ich demolácií a likvidácií. Budovy sú zodpovedné za 30 % emisií CO2, spotrebovávajú značné množstvo primárnych surovín, vytvárajú až 40 % všetkých odpadov a značne sa podieľajú na devastácií krajiny.
Európske smernice
Problematika znižovania energetickej náročnosti budov sa tak stáva jedným z najdôležitejších tém súčasnosti. V oblasti energetických úspor a ochrany životného prostredia dlhodobo hrá významnú rolu EÚ, ktorá stanovuje ambiciózne ciele a navrhuje legislatívne opatrenia na ich naplnenie. K dôležitým nástrojom patrí aj európska smernica č. 2010/31/EU o energetickej náročnosti budov.
V súčasnej dobe prebieha implementácia požiadaviek smernice do národnej legislatívy, konkrétne novela zákona č. 406/2000 Zb., o hospodárení s energiami a príslušných vykonávacích vyhlášok. Pokiaľ bude príslušná legislatíva včas schválená, čaká české stavebníctvo už od roku 2013 zásadná premena. Hlavným cieľom zákona je zvýšiť energetickú kvalitu budov a znížiť náklady na ich prevádzku, postupne až na úroveň „budov s takmer nulovou spotrebou energie” (u nových budov najneskôr do roku 2020). Tu je dôležité spomenúť, že opatrenia na zabezpečenie požadovanej energetickej náročnosti budov sú viazané na nákladovo optimálnu úroveň v rámci životného cyklu budovy (zjednodušene ekonomicky najvýhodnejšie). Novela ďalej už od roku 2013 rozširuje využitie preukazov energetickej náročnosti budov, tak aby v prípade predaja alebo prenájmu budovy mal jej budúci užívateľ prehľadnú informáciu o jej energetickej náročnosti. To nepochybne povedie k zvýšenému dopytu po úsporných budovách a sprehľadnení a skvalitnení trhu s nehnuteľnosťami, podobne ako tomu bolo u domácich spotrebičov.
Ako na dom s takmer nulovou spotrebou energie
Pre zníženie energetickej náročnosti budov môžeme už dnes využiť jednoduché, preverené a nákladovo efektívne metódy a princípy. Týmito prostriedkami môžeme potrebu energie znížiť na minimum a to pri súčasnom zvýšení komfortu a kvality vnútorného prostredia a zmiernení negatívnych dopadov stavieb na životné prostredie.
Orientácia a tvar budovy
Návrhom vhodného, najlepšie kompaktného, tvaru budovy eliminujeme plochu ochladzovaných konštrukcií a množstvo tepelných mostov. Optimálnou orientáciou domu voči svetovým stranám zabezpečíme využitie pasívnych solárnych ziskov.
Kvalitná obálka domu
Dostatočná vrstva tepelnej izolácie bez prerušenia, obopínajúca celý vykurovací priestor objektu, vzduchotesnosť obvodového plášťa a okná s vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami minimalizujú potrebu tepla na vykurovanie a zvyšujú tepelnú pohodu v interiéri – rovnomerné a vysoké teploty povrchov, zabránenie kondenzácie vlhkosti a vzniku plesní.
Riadené vetranie s rekuperáciou
Inštaláciou systému riadeného vetrania so spätným získavaním tepla (rekuperáciou) zabezpečujeme optimálnu výmenu vzduchu bez prievanu, hluku, prachu a nečistôt, s minimálnou tepelnou stratou.
Úsporné spotrebiče a osvetlenie
K ďalšiemu zníženiu potreby energie vedie inštalácia úsporných spotrebičov a osvetlení a ich efektívne používanie.
Využitie obnoviteľných zdrojov energie
Vyššie spomínanými stavebno-technickými opatreniami je žiaduce znížiť potrebu energie na minimum. V nasledujúcom kroku na ceste k „nulovej” spotrebe sa snažíme zostávajúce (oproti existujúcej výstavbe rádovo menšie) množstvo energie potrebnej na prevádzku budovy prednostne pokryť miestnymi obnoviteľnými zdrojmi.
Samotné zníženie energetickej náročnosti nestačí!
Snaha o úsporu energie bez pochopenia a zohľadnenia širších súvislostí však často vedie k zhoršeniu kvality vnútorného prostredia budov a neúmernému zvýšeniu investičných nákladov. Typickým príkladom sú masové rekonštrukcie panelových domov – zateplenie, výmena okien. Ich obyvatelia si istotne pochvaľujú nižšie účty za teplo, na druhej strane sa stretávajú s nedostatkom čerstvého vzduchu, zvýšenou vlhkosťou, jej kondenzáciou na oknách a v miestach tepelných mostov, a následným vznikom plesní.
V neposlednej rade by sme sa tiež mali zaoberať environmentálnym aspektom budov ako je rešpekt k okolitej krajine, existujúcej výstavbe a historickému kontextu, využitej zelene na pozemku, strechách a fasádach, použitie prírodných a recyklovaných materiálov apod.
Aby sme dosiahli nízkej energetickej náročnosti efektívne, s nízkymi investičnými nákladmi a malou záťažou životného prostredia, a zároveň zvýšili komfort vnútorného prostredia, mali by sme jednotlivé vyššie uvedené princípy a opatrenia aplikovať vyvážene, s ohľadom na konkrétne požiadavky a podmienky, a v širších súvislostiach už v prípravnej fáze projektu budovy či jej rekonštrukcie.
