V rámci modernizácie starších budov typicky dochádza k výmene okien a zatepleniu obálky budovy. Účelom je znížiť tepelné straty a zlepšiť energetickú bilanciu. Také opatrenia však výrazne obmedzujú prirodzenú cirkuláciu vzduchu, čo môže viesť k zvýšenej vlhkosti v interiéri a vzniku plesní. Vetranie oknami síce vzniknuté problémy čiastočne rieši, v zimných mesiacoch ale spôsobuje výrazné tepelné straty. Aj preto sa v modernizovaných domoch stále častejšie uplatňuje riadená výmena vzduchu prostredníctvom rekuperácie.
"Centrálna rekuperácia zaisťuje výmenu vzduchu v dome pomocou systému rozvodov, ktoré prepájajú jednotlivé miestnosti s vetracou jednotkou. Tá odvádza použitý vzduch z interiéru a súčasne privádza čerstvý z vonkajšieho prostredia. Pomocou výmenníka tepla pritom odovzdáva energiu z odvádzaného vzduchu tomu privádzanému, takže nedochádza k nežiaducim tepelným stratám," vysvetľuje Pavlína Trajtělová, produktová špecialistka spoločnosti KORADO.
Technická miestnosť, zádverie či komora
Práve rekonštrukcia je ideálnym momentom, kedy centrálnu rekuperáciu do domu začleniť. V tejto fáze je ľahšie pripraviť potrebné stavebné úpravy, ako sú trasy pre rozvody vzduchu, prestupy v stropoch alebo stenách a priestor pre samotnú jednotku. Vďaka tomu je možné systém zabudovať nenápadne a bez nutnosti neskorších zásahov do hotových konštrukcií.
Samotná rekuperačná jednotka sa najčastejšie umiestňuje do technickej miestnosti, na povalu, prípadne do zádveria či komory, pokiaľ to dispozícia dovolí. Dôležité je, aby išlo o miesto s dostatočným priestorom pre servisný prístup a s možnosťou napojenia na prívod a odvod vzduchu z exteriéru. Ideálne by jednotka mala stáť v temperovanom priestore, aby nedochádzalo ku kondenzácii. V praxi sa tiež odporúča zariadenie inštalovať na antivibračnú podložku či zavesiť na stenu pomocou silentblokov, čo minimalizuje prenos hluku a vibrácií do konštrukcie domu.
Rozmiestnenie vzduchotechnických rozvodov sa potom odvíja od charakteru stavby a zvyklostí obyvateľov. „Čerstvý vzduch sa spravidla privádza do obytných miestností, ako sú spálne, detské izby alebo obývacia izba, zatiaľ čo odvádzaný vzduch sa odoberá z miestností s vyššou vlhkosťou a zápachom, teda z kuchyne, kúpeľne či toalety,“ dopĺňa Pavlína Trajtělová. Pri rozvodoch vedených stropom sa odporúča použitie kruhového potrubia s hladkým vnútorným povrchom, ktoré minimalizuje tlakové straty a znižuje prevádzkovú hlučnosť systému. V miestach s vyšším nárokom na ticho, ako sú spálne alebo detská izba, je možné navyše zaradiť tlmiče hluku alebo akusticky izolované potrubie.
Koncové ventily sa štandardne umiestňujú do stropu, a to predovšetkým vzhľadom na prirodzené prúdenie vzduchu. Teplý vzduch v interiéri stúpa nahor, zatiaľ čo chladnejší čerstvý sa rozptyľuje zhora rovnomernejšie do priestoru a nevzniká prievan. Tento spôsob umiestnenia má aj praktické výhody. Na rozdiel od stien nehrozí, že by ventil zakryl nábytok a v porovnaní s podlahou ponúka výrazne menšie riziko zanášania prachom či vniknutiu nečistôt.
Riešenie na mieru navrhne odborník
Rekuperačný systém je vždy potrebné navrhnúť s ohľadom na špecifiká domu aj spôsob jeho využívania. Najvhodnejšie je preto konzultovať riešenie s odborníkom, ktorý navrhne optimálny postup, pomôže s výberom vhodnej jednotky a určí jej správne umiestnenie aj nastavenie. "Spoločnosť KORADO ponúka vetracie jednotky pre rôzne typy domov aj nároky na komfort. Vybrané modely umožňujú napojenie na radónové čidlo, inteligentné ovládanie aj spätné získavanie vlhkosti. Vďaka tomu je možné systém ľahko prispôsobiť konkrétnym podmienkam i spôsobu používania domu," uzatvára Pavlína Trajtělová.
