Ako dlhoročný prevádzkovateľ 4kWp1) fotovoltaickej elektrárne situvanej na streche rodinného domu a obstaranej bez akejkoľvek dotácie, poslednou dobou často dostávam otázky „ako je to s návratnosťou“ alebo „oplatia sa batérie vôbec“. Väčšinou odpoviem, že je to veľmi individiálne, záleží na konkrétnej domácnosti a jej správaní, vybavení objektu a mnohých ďalších aspektoch. Dodám, že konkrétne v mojom prípade je úspora cca 11 000 Kč ročne – tj. okolo 430 Eur ročne (2500 kWh rozdelených medzi vysoký a nízky tarif), pričom iba obstaraný komponent by v dnešných cenách vyšiel na 5800 až 7800 Eur. Záujemca je väčšinou sklamaný, pretože kedysi v ponuke na internete čítal, že 4kWp zdroj ročne vyrobí cca 4000 kWh, čo pri 80% využití a cene 0,21 Eur/kWh zodpovedá úspore cca 860 Eur. Vysvetľujem, že využiť potenciálne vyrobiteľnú elektrinu či už len z 2/3 je totiž v praxi celkom náročné a vyžaduje to dôsledné plánovanie.
Aby sa to lepšie predávalo
Práve tie najznámejšie - v médiách často inzerované - ponuky fotovoltaických riešení sú dôvodom pre spísanie tohto textu. Na prvý pohľad totiž vyzerajú výhodne - ponúkajú vyriešenie administratívy, inštaláciu, poskytujú slušné záruky a sú postavené tak, aby na nich bolo možné čerpať dotáciu z programu Nová zelená domácnostiam. Čo už ale väčšinou neriešia (a taktne o tom mlčia), je skutočný prínos u každého konkrétneho zákazníka. Záujemcom je ponúknutý väčšinou typový balíček, v ktorom sa v lepšom prípade nachádza aspoň akumulácia energie do zásobníka teplej vody alebo do batérií.
Popísané riešenie dáva na prvý pohľad zmysel. Ak dáme na jednu stranu spotrebu objektu a ak ju porovnáme s potenciálnou výťažnosťou fotovoltaiky2), dostaneme v ročnom súhrne často kladnú bilanciu. Aj v prípade rozdelenia na jednotlivé mesiace, a zohľadnení ročného obdobia, bude výsledok "na papieri" veľmi zaujímavý (viď. graf). Príroda sa však takto v praxi nespráva. Dní s "priemerným množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia" nie je veľa a vo veľkej miere sa vyskytujú extrémy, kde je buď pekne slnečno alebo naopak zamračené. Na prelome roka je podľa štatistík extrémov najviac, čo ukazuje tabuľka 1. V júli (tabuľka 2) naopak aj priemerné oslnenie prevyšuje najlepšie januárové dni. Maximum je obrovské a minimum stále nepokryje dennú spotrebu. Uvedené extrémy nemá bežne ponúkaná batéria s kapacitou cca 5-10 kWh šancu vyrovnať a ani akumulácia do vody nebude dostatočná. Zásobník s objemom 300 l spotrebuje pri ohriatí z 15 na 60 ° C cca 16 kWh; navyše štvorčlenná rodina si vystačí každý deň zhruba s polovicou (8 kWh). Práve vďaka výkyvom počasia, nie je jednoduché vždy všetku dostupnú elektrinu z fotovoltaiky spotrebovať.
Meranie po fázach
Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje návratnosť fotovoltaiky, je slovenské a české špecifikum spočívajúce v meraní po fázach. Na rozdiel od súčtového merania, ktoré je mimochodom celkom bežné vo väčšine štátov EU, tak prevádzkovateľ FVE často do dvoch fází distribútorovi „zdarma“ dodáva elektrinu a v ten istý moment z tretej fázy draho nakupuje. Predstavte si, že vaša elektráreň vyrába 2100 W, ktoré menič rovnomerne rozdelí do troch fáz na 700 W + 700 W + 700 W a do toho zapnete rýchlovarnú kanvicu. Tá z jednej fázy odoberá 2 000 W, takže od distribútora odoberáte zvyšných 1 300 W za 0,21 Eur za kWh, zatiaľ, čo po zvyšných dvoch drôtoch predávate 1 400 W za 0,011 Eur/kWh.
Hoci možno uvedený stav technicky riešiť inštaláciou nesymetrického meniča, jedná sa o zjavnú nevýhodu pre malovýrobcov. Potrebné opatrenia totiž zvyšujú cenu inštalácie, idú proti záujmom distribútorov a do "balíčkových inštalácii" sa preto väčšinou nedostanú. Tejto problematike sa minulý rok v novembri venovala napríklad relácia Černé ovce v epizóde Solární elektrárna.
Náklady na opravy na ktoré sa často zabúda
Posledným faktorom, ktorý v súvislosti s prevádzkou FVE uvediem, sú náklady na údržbu a obmenu zariadení. Predražiť sa môže nielen obmena batérií a meničov, ale aj na prvý pohľad nesúvisiaca oprava strechy, kedy bude potrebné nechať panely vrátane všetkých úchytov sňať a následne znova namontovať.
Odporúčanie na záver
Vzhľadom ku znižujúcim sa cenám jednotlivých komponentov fotovoltaických elektrární sa už niekoľko rokov dajú zaobstarať ekonomicky zaujímavé riešenia. Je však potrebné nespoliehať sa len na hromadne ponúkané inštalácie. Musíme problematike porozumieť, ešte pred montážou sa zoznámiť s tým, ako elektráreň funguje, čo ponúka a zistiť si ako prispôsobiť domácnosť. Najlepšie je navštíviť niekoho, kto má s prevádzkou reálne skúsenosti. Rovnako ako u "architektonických projektov" sa dá navyše obrátiť na špecialistov, ktorí sa návrhom fotovoltaických elektrární zaoberajú a ktorí vypracujú projekt s vypovedajúcimi číslami. Skrátka hľadajte informácie skôr u užívateľov a technikov, než u obchodníkov a marketingových pracovníkov.
1) Nominálny výkon panelu (kWp) označuje výkon v kW zmeraný v laboratórnych (ideálnych) svetelných podmienkach pri intenzite osvetlenia 1000 W/m². V reálnych podmienkach je tento výkon dosiahnutý pri jasnej oblohe a pri kolmo dopadajúcom slnku.
2) Voľne dostupné dáta ponúka európsky Fotovoltaický geografický informačný systém - Photovoltaic Geographical Information System (PVGIS), https://re.jrc.ec.europa.eu/pvg_tools.
