Svetlo v byte a kancelárii

Prirodzené svetlo

Hlavným zdrojom svetla je Slnko. Závisia na ňom biorytmy človeka, nenamáha oči človeka natoľko, ako je to v prípade svetla umelého. Vhodne umiestnené okná, ideálne do všetkých svetových strán, sú vysokou hodnotou obydlí. Intenzitu svetla potom môžeme regulovať s použitím tieniacej techniky, ktorá zamedzí prehrievaniu miestnosti. [1] Dostatok denného svetla zníži náklady vynaložené na svietenie, zatraktívni interiér a navyše ho opticky zväčší. Potvrdzujú to aj štatistiky, kde až 70 % investorov udáva dostatok denného svetla ako hlavný parameter pri obstarávaní novej nehnuteľnosti.

Do vnútorných priestorov preniká svetlo oknami, prípadne svetlovodmi. Svetlovodným potrubím je možné slnko priviesť kamkoľvek do domu (nezávisle na dispozičnom riešení bytu). Najdôležitejšou hodnotou vhodne navrhnutého svetlovodu je, že dokáže priviesť prirodzené svetlo. Komory, kúpeľne, či šatne tak získajú to najlepšie osvetlenie. [5]

Umelé osvetlenie môžeme popísať mnohými dôležitými parametrami. Napr. index podania farieb vyjadruje mieru toho, ako vnímame predmety osvetlené umelo v porovnaní s ich osvetlením denným svetlom. Autor: OLEKSANDR ROZDOBUDKO, Shutterstock.

Parametre umelého osvetlenia

Pobyt človeka v umelo osvetlených interiéroch sa predlžuje. Priame osvetlenie je nezatienené. To nepriame môže byť ukryté za závesmi, tienidlami alebo sa odráža od stien a je tak pre oči vhodnejšie. Pri výbere správnych tienidiel by sme však mali brať ohľad na nasledujúcich 5 parametrov:

Veľkú rolu hrá teplota chromatickosti osvetlenia. Je udávaná v Kelvinoch (K), kedy teplota O° C = 273 ,15 K. Tam, kde preferujeme relaxačnú atmosféru, volíme skôr svetelné zdroje s tepelnými hodnotami do 3000 K. V priestoroch so zvýšenými požiadavkami na výkon, ako je kancelária alebo fitness centrum, sú vhodné chladné biele svietidlá (nad 5000 K). Avšak je udávané, že dlhodobé vystavovanie intenzívnym studeným tónom oko poškodzuje a narúša spánkový cyklus. Ideálna je taká teplota rozžeraveného telesa, ktorého tepelné žiarenie sa farebným vnemom ľudského oka najviac blíži umelému svetelnému zdroju. Za týmto účelom je vhodné použiť tzv. biodynamické osvetlenie, ktoré umožní plynulé zmeny chromatickosti, intenzity a smerových vlastností svetelného toku. Tým umelé osvetlenie priblížime tomu prirodzenému, ktoré mení počas dňa svoju teplotu farieb v rozsahu cca 3000 – 8000 K. Všetko je naprogramované v riadiacom systéme v podobe dynamických svetelných scén. Tie nie sú závislé iba na dennej dobe, ale tiež na ročnom období. [12] [2]

Ďalším dôležitým parametrom je intenzita osvetlenia udávaná v luxoch. Je nastavovaná podľa toho, aký druh činnosti vykonávame. Do menších – tzv. spájacích chodieb v domácnosti nie je potrebná osvetlenosť vyššia než 200 lx, v pracovniach a v školách je vyžadovaná intenzita presahujúca hodnoty 500 lx a na pracoviskách s miniatúrnou elektronikou je potrebné svietidlo s intenzitou až 2000 lx. [10]

Svetelný tok (Φ) vyjadruje množstvo svetelnej energie, ktorú zdroj vyžiari za 1 sekundu. Udáva teda svetelný výkon zdroja. Je vyjadrený v lumenoch (lm). Napríklad halogénová žiarovka 25 W disponuje tokom približne 210 lm, LED žiarovka 3 W môže mať hodnotu 240 lm. Táto veličina je veľmi zložito merateľná, čoho často zneužívajú výrobcovia. Je potrebné posudzovať ju tiež subjektívne a predovšetkým nespoliehať sa iba na najlacnejšie zdroje. [10]

Nemalú rolu pri výbere a umiestňovaní svietidla hrá tiež index oslnenia (UGRL). Jeho trvalo zvýšené hodnoty narúšajú zrakovú pohodu a môžu viesť aj k zrakovým poruchám. Povolená hodnota oslnenia, napríklad na pracoviskách ako je archív, je maximálne UGR 25, v počítačových učebniach je to UGR 19. Zvýšenú pozornosť venujte predovšetkým v prípade nekvalitných LED zdrojov. [9]

Index podania farieb (udávaný ako Ra alebo CRI) potom číselne vyjadruje zhodu toho, ako vnímame predmety osvetlené umelo v porovnaní s ich osvetlením denným svetlom. Pohybuje sa v rozmedzí hodnôt 0 a 100, pričom čím vyššie číslo, tým lepšia rozpoznateľnosť farieb. Podľa noriem sú do domácností odporúčané umelé svetelné zdroje s Ra vyšším než 80. [6]

Umelé osvetlenie sa popisuje mnohými dôležitými parametrami. Medzi najzákladnejšie technológie svetelných zdrojov patrí: wolfrámová žiarovka, kompaktná úsporná žiarovka a v neposlednom rade aj najmodernejšia LED dióda. Autor: Chones, Shutterstock.

Technológie

Najznámejším zdrojom umelého svetla je wolfrámová žiarovka. Dnes sa od nej z dôvodov nízkej farebnej teploty, malej svietivosti a krátkej životnosti postupne ustupuje. Hlavným pozitívom halogénových žiaroviek, ktoré pracujú na rovnakom princípe ako klasické žiarovky, je životnosť až 4000 h, konštantný svetelný tok počas celej prevádzkovej doby a vyššia chromatická teplota spojená s vyššou svietivosťou. Je možné ich stmievať a disponujú širokou škálou teplôt farieb. Umiestňujú sa napr. do príručných lampičiek a na iné miesta, kde vyžadujeme okamžité ostré svetlo. Sú však vyrobené z kremenného skla, ktoré môže byť ľahko poškodené. Ich účinnosť je vyššia než u kompaktných žiaroviek.

Kompaktné žiarivky sú často nazývané úspornými žiarovkami. Životnosť je v niektorých prípadoch až 15000 h a ich základnou výhodou je úspora energie. Pracujú na rovnakom princípe ako žiarivky. Cena je priamo úmerná kvalite a ich štart je pomalší. Navyše čím častejšie zapíname/vypíname zdroj, tým viac skracujeme jeho životnosť. Práve preto je vhodné ich používať skôr v priestoroch, kde sa dlhú dobu svieti.

Trubicové a kruhové žiarivky je ideálne využiť do miest, kde sú kladené vyššie nároky na optimálne využitie elektrickej energie. Dokážu ušetriť až 85 % energie a ich životnosť je až 10 000 h. Sú však rozmernejšie a ich nábeh do úplnej svietivosti je pomalý.

Najmodernejšou technológiou je LED (Light-Emitting Diode), tzn. dióda (dve polovodičové doštičky typu p-n, ktoré menia elektrický prúd na svetlo). Jedná sa o veľmi úsporné svietidlo s životnosťou až 25000 h. Nábeh do svietivosti je okamžitý, nebliká. Je ľahko recyklovateľná (neobsahuje ortuť). LED zdroje disponujú rôznymi farebnými prevedeniami. Napr. pomocou RGB LED diódy (obsahujúcej farby: červenú, zelenú a modrú) je možné dosiahnuť širokého spektra rôznych farieb. Ich využitie je takmer neobmedzené. Nevýhodou je vyššia obstarávacia cena. [11]

Počas sledovania TV je za účelom zníženia kontrastu medzi jasom televízora a tmavým okolím vhodné rozsvietiť lampu. Pre oči je tak jasný svit obrazovky TV menej namáhavý. Autor: JRP Studio, Shutterstock.

Umelé osvetlenie domácnosti

Výber svietidiel, presnejšie zdrojov svetla, sa odvíja od typu miestnosti. V spálniach je základom osvetlenie, ktoré ľahko pokryje plochu celej miestnosti. Dôležitá je polohovateľná lampa na písacom stole a nepríliš ostré svietidlo na nočnom stolíku. V kuchyni sa uplatní viac zdrojov svetla. V obývacej izbe sa najčastejšie využíva nepriame relaxačné svetlo, ktoré dopĺňa silný jas televízorov tak, aby nevznikali prílišné svetelné kontrasty nevhodné pre oči. Na čítanie je naopak vhodné priame osvetlenie...

Trendom sú stmievače, ktoré dovoľujú ľubovoľne nastavovať intenzitu svetelného toku, čím je možné dosiahnuť rôznorodých svetelných efektov. Sú tri základné druhy stmievačov: s ovládaním s pomocou otočného gombíka, s krátkocestným ovládaním, kde je podľa dĺžky stlačenia zapnutá požadovaná funkcia: úroveň jasu, zhasnutia, rozsvietenia a stmievač bezdrôtový, ktorý premení bežné svetlo v súčasť inteligentného systému. To nás privádza k pojmu inteligentná domácnosť. Jej súčasťou môže byť aj osvetlenie v dome či byte, kedy majiteľ všetko ovláda vzdialene cez aplikáciu vo svojom mobilnom telefóne. [3]

Kancelária s dostatočným prienikom prirodzeného svetla je miestom, ktoré pozitívne pôsobí na náladu a aktivitu pracovníkov. Jeho kvalita je umelým osvetlením nahradzovaná len veľmi ťažko. Autor : ImageFlow, Shutterstock.

Kancelária

Zamestnanci, ale aj odborníci hodnotia prirodzené svetlo v práci ako veľmi dôležité. Jeho nedostatok má priamy vplyv na náladu, únavu, a teda aj výkonnosť pracovníkov. Intenzitu a farebnosť denného svetla, ktoré sa v priebehu dňa priebežne mení, sa dá len veľmi ťažko nahradiť.

Nad pracoviskom by malo byť svietidlo umiestnené tak, aby neoslňovalo, hlavne pri práci na počítači je vhodné rozptýlené svetlo (svietiace nahor či vybavené stmievačom). Je však treba dať pozor na stále prítmie, ktoré nie je odporúčané. Na pracoviskách typu open-space je dôležitá flexibilita v podobe rozdelenia pracovísk pomocou svetelných zón. Jednotliví zamestnanci si tak môžu nastavovať svietidlá individuálne podľa aktuálnej potreby, prípadne zapínať rôzne prednastavené svetelné režimy.

U novostavieb sa už berie ohľad na osvetlenie od samého začiatku výstavby. V kanceláriách sa umiestňujú elektronicky ovládané osvetľovacie sústavy s tzv. aktívnym svetlom. Čidlá a senzory (denného svetla, pohybu...) koordinujú osvetľovanie automaticky. Inteligentné technológie tohto typu zároveň napomáhajú znižovaniu spotreby energie a zahŕňajú aj funkcie núdzového osvetlenia. Do kancelárií je tiež vhodné umiestnenie plnospektrálneho osvetlenia, v ňom sú do značnej miery zastúpené všetky vlnové dĺžky (farby slnečného svetla), ktoré umožňujú neskreslené vnímanie. Jeho základným benefitom je veľmi blízke napodobenie denného svetla. V prieskumoch bolo preukázané, že ľudia v práci, či v školách, kde je vyžadované vyššie sústredenie a výkon, vykazujú lepšie výsledky, pokiaľ pracujú v prostredí plnospektrálneho osvetlenia. [8]

Jedným z hlavným súčasných trendov je ovládanie skrz aplikáciu inteligentného telefónu. Okrem diaľkového zapínania či vypínania svetiel môže užívateľ využiť aj funkciu stmievania. Autor : FreelySky, Shutterstock.

Osvetlenie – samostatná veda

V zásade je možné povedať, že osvetlenie je veda. Pokiaľ nedisponujeme vo svojej kancelárií či domácnosti hojnosťou denného svetla, je celkom náročné umelým osvetlením dosiahnuť vhodnej intenzity a farby svetla bez oslňovania. Osvetlením sa dnes zaoberajú špecializované projekčné kancelárie a architektonické štúdiá. Hlavne v prípade väčších objektov je na mieste vyhľadať ich odbornú pomoc. Pomôžu skĺbiť estetické a funkčné riešenie.