S rastúcim podielom výroby z obnoviteľných zdrojov stúpa význam solárnych, veterných, ale aj vodných elektrární. Dlhé stráne sú bezpochyby jedným z najvýznamnejších inžinierskych projektov v histórii Českej republiky. Hydroelektráreň, ktorá sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti Jeseníky a do ktorej opráv vlani ČEZ investoval 48 miliónov korún, spočiatku vyvolávala veľkú kritiku verejnosti. Dnes je na ňu skôr pozerané ako na technologický klenot: zatiaľ čo väčšina technológií sa nachádza pod zemou, stavby na povrchu sú ohľaduplne začlenené do okolitej krajiny. V roku 2005 ju verejnosť zvolila jedným zo siedmich najväčších divov Českej republiky. Zaradila sa tak medzi najvýznamnejšie tuzemské pamiatky, ako je napríklad hrad Karlštejn alebo Ještěd. Česko aktuálne uvažuje o ďalších hydroelektrárňach. Najbližšie realizácii je elektráreň a na Orlíku, ktorú opäť chystá ČEZ.
V mnohých parametroch prevyšuje podobné objekty v zahraničí
Najvýkonnejšia prečerpávacia vodná elektráreň v Česku je umiestnená v chránenej krajinnej oblasti Hrubý Jeseník a svojou architektúrou sa snaží zladiť s okolitým prostredím. Lokalita bola vybraná už v roku 1965. S výstavbou sa začalo o 13 rokov neskôr. Keď ale začala vrchol Dlhých strání odkrajovať stavebná technika, ochrancovia prírody začali biť na poplach. Celú situáciu navyše skomplikovali technické problémy s jednou turbínou. Začiatkom 80. rokov tak došlo k útlmu stavby. Nakoniec sa po modernizácii projekt znovu rozbehol a elektráreň bola 20. júna 1996 uvedená do prevádzky. Ďalšia dôležitá modernizácia prebehla v rokoch 2007–2008 a zahŕňala integráciu všetkých funkcií výrobných blokov. O pár rokov neskôr došlo k výmene obežného kolesa na výrobnom bloku č. 1. V roku 2019 získala elektráreň certifikáciu pre tzv. „black start”, ktorý umožňuje spustiť po blackoute (prerušenie dodávok elektrickej energie na rozsiahlom území – pozn. red.) na diaľku vodnú turbínu a obnoviť prevádzku elektrickej sústavy.
Architektonický unikát uprostred prírody
Hrádze oboch nádrží sú kamenisté, s asfaltobetónovou izolačnou vrstvou. Zatiaľ čo oválna horná nádrž zaberá celý vedľajší vrchol masívu Mravenečník, všetky technologické prevádzky a privádzače sú s ohľadom na prírodu elegantne ukryté hlboko v podzemí. Elektráreň je vybavená dvojicou najväčších reverzných Francisových vodných turbín v Európe a má priemerný spád 510,7 m. K ďalším podzemným objektom tohto pozoruhodného diela patrí aj systém tunelov s celkovou dĺžkou 12 km [2]. Dlhé stráne plnia v elektrizačnej sústave niekoľko významných funkcií [1] – statickú (premieňajú nadbytočnú energiu v sústave na špičkovú – v čase prebytku elektrickej energie v sieti sa voda čerpá z dolnej nádrže do hornej a v špičkách sa v turbínovom režime vyrába elektrický prúd), dynamickú (plní funkciu výkonovej rezervy systému, vyrába regulačný výkon a energiu a podieľa sa na riadení kmitočtu sústavy) a kompenzačnú (prevádzka slúži na reguláciu napätia v sústave.)
Symbol obnoviteľných zdrojov energie
Aj keď nie sú v Česku prírodné pomery pre budovanie veľkých vodných energetických diel ideálne, v rámci obnoviteľných zdrojov u nás hrajú vodné elektrárne prím. Koncom roku 2022 čítal inštalovaný výkon všetkých tuzemských vodných elektrární Skupiny ČEZ viac ako 1 960 MW. V čase, keď sa svet čoraz viac zameriava na hľadanie ekologických a udržateľných spôsobov výroby energie, Dlhé stráne majú čoraz dôležitejšiu úlohu [3].
„V dnešnej predemokratizovanej dobe by sa s najväčšou pravdepodobnosťou taká stavba v tunajšej lokalite nepostavila. Od novembra 1989 však žiadne hlavné dielo podobného charakteru v ČR nevzniklo. S ohľadom na vývoj spotreby elektrickej energie a rastúci význam podporných služieb bude rola PVE v prenosovej sústave čoraz viac nezastupiteľná,“ povedal Ing. Ján Höll, hlavný inžinier výstavby Dlhých strání pre ČKAIT [4].
Aká je budúcnosť obnoviteľných zdrojov?
Vodná elektráreň Dlhé stráne nie je iba architektonickým skvostom a symbolom udržateľnej energetiky v Českej republike, ale aj obľúbeným turistickým cieľom. Jej prevádzka má zásadný význam pre znižovanie emisií skleníkových plynov aj ochranu životného prostredia. Potenciál obnoviteľných zdrojov v Česku (z dostupných európskych zdrojov) je značný a Česká republika ho podľa najnovších dostupných správ chce využiť. Aktuálne sa uvažuje o stavbe nových prečerpávacích vodných elektrární. Do konca dekády by mohla pribudnúť jedna na Vltave medzi nádržami Orlík a Kamýk. Ďalšie projekty sú rozjednané aj v uhoľných regiónoch severných Čiech a Moravskosliezskeho kraja [5]. Vláda má zároveň záujem strojnásobiť inštalovaný výkon tuzemských veterných elektrární.
Zdroje:
[1] Vodná elekráreň Dlouhé stráně. www.cez.cz
[2] Vodná elektráreň Dlouhé stráně. www.stavbaroku.cz
[3] O vodnej energetike. www.cez.cz
[4] Prečerpávajúca vodná elektráreň Dlouhé stráně. 30let.ckait.cz
[5] VOLF, Tomáš: Česko uvažuje o nových hydroelektrárňach. novinky.cz
[6] NOVÁK, Jan: Ministerstvo chce stovky nových veterných elektrární. Záujemcovia sa nehrnú. www.seznamzpravy.cz
Čítajte tiež:
