Kedysi to boli sídla slávnych panovníkov odolávajúce útokom nepriateľov, či dejiská dôležitých historických udalostí. Dnes ešte stále dýchajú slávou, eleganciou a romantikou. Pestrá architektúra a umelecké štýly odrážajúce rôzne historické epochy, ponúkajú návštevníkom i dnes neopakovateľné zážitky. Majú svoje tajuplné príbehy a viažu sa k nim rôzne známe povesti.
Je až neskutočné, aké množstvo hradov bolo vytvorených v stredoveku bez dnešných poznatkov, bez kvalifikovaných odborníkov, ťažkých strojov a profesionálnej stavebnej techniky. Napriek tomu dokázali prekonať množstvo rokov a dodnes sa hrdo vypínajú ako symbol zručnosti, fantázie, driny a potu tých, ktorí ich stavali. Nám zostáva len v úžase a v obdive stáť a nostalgicky si predstavovať, ako to vtedy asi bolo.
Drevo a zeminu nahrádza kameň a stáva sa hlavným stavebným materiálom
História našich hradov siaha do 9. storočia, kedy si Slovania na území dnešného Slovenska začali stavať drevené opevnenia. V 11. až 13. storočí sa dovtedajšie materiály, akými boli drevo a zemina, začali čoraz viac nahrádzať kameňom. Hrady boli zvyčajne navrhované tak, že centrálna citadela bola obohnaná dvoma alebo viacerými uzavretými múrmi. Štvorcové veže na ochranu hradieb boli nahradené okrúhlymi vežami, tie sa dali pri útoku totiž ťažšie narušiť. Na vrchol hradieb a veží bolo pridané cimburie, čo umožňovalo efektívnejšie bojovať. Kruhové veže mali množstvo strieľní. Často jediná cesta do hradu viedla cez padací most a padacie mreže. Stavbu tvorili štvorcové citadely – hradné veže. Výrazný rozmach nastal, keď sa vrátili križiaci zo svojich výprav na východe a priniesli nové poznatky o technológiách pri stavaní. Išlo už len čisto o kamenné hradby, ktoré mali navzájom prepojené opevnenia. Múry hradov boli vypĺňané hrubým štrkom a skalami zmiešanými s maltou. Ich hrúbka dosahovala 180 až 480 centimetrov. U nás nastal prudký rozvoj po vpáde Tatárov v roku 1241, keď uhorskí králi začali prestavovať svoje župné hrady na kamenné sídla.
Neskôr, s rozvojom vojenskej techniky v 18. storočí, stratili hrady svoj pôvodný obranný charakter a ich majitelia, remeselná výroba, administratíva sa presúvali do opevnených miest a hľadali komfortnejšie bývanie v kaštieľoch či zámkoch. Hrady strácali na význame a preto z väčšiny týchto objektov zostali už len rozvaliny.
Spišský hrad
Východný horizont Spiša vytvára rozložitá silueta Spišského hradu, ktorý je s rozlohou vyše 4 ha (presne 41 426 m²) jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe a celkovo 5. na svete. V roku 1993 Spišský hrad zapísal do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Výstavba sa datuje do začiatku 12. storočia a slúžil ako pohraničná pevnosť. V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu, no v roku 1970 ho pamiatkári zachránili a v súčasnosti patrí medzi najkrajšie hrady na Slovensku a je vôbec najväčším a najrozsiahlejším hradom na našom území.
Oravský hrad
Jednou z najväčších turistických atrakcií severného Slovenska je Oravský hrad, vybudovaný ako „orlie hniezdo“ na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku. Hrad bol postavený na mieste, ktoré malo veľký strategický význam v obchodovaní. Stal veľmi blízko colnice v Tvrdošíne. Tento hrad sa staval postupne, hradná stavba sa časom rozširovala z vrchu nadol a preto má hrad tri časti, hornú, strednú a dolnú časť. Bol župným hradom a sídlom oravského panstva, ku ktorému patrila takmer celá Orava. V roku 1611 dostal Oravský hrad svoju dnešnú podobu. Podobne ako Spišský, aj hrad na Orave v roku 1800 vyhorel a pre svojich správcov sa stal nepotrebným. K rozsiahlejším rekonštrukčným prácam na záchranu hradu sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne. V poslednom období sú čoraz populárnejšie nočné prehliadky hradu v hlavnej turistickej sezóne spestrené o rôzne divadelné predstavenia a strašidelné výjavy.
Hrad Ľubovňa
Bol postavený ako hraničný strážny hrad za účelom ochrany obchodných ciest do Poľska. Najväčší zásah do pôvodnej architektúry hradu sa uskutočnil po veľkom požiari, ktorý hrad poškodil natoľko, že musel byť obnovený. Počas obnovy bol na hradnom brale vybudovaný veľkolepý renesančný palác a hrad sa zmenil na renesančnú pevnosť. Hrad absolvoval ešte jednu veľkú prestavbu, pri ktorej bola postavená nová vstupná brána, ranobarokový palác, východná bastila a kaplnka. Najvýznamnejšia udalosť v dejinách hradu sa odohrala v roku 1412, keď tu panovníci Uhorska a Poľska podpísali dohodu o mieri. V hrade bol 10 mesiacov väznený slávny cestovateľ Móric Beňovský, ktorému sa však nakoniec s pomocou jeho milovanej podarilo utiecť. Dôvodom jeho uväznenia bola organizácia vojenskej jednotky proti poľskému kráľovi.
Hrad Strečno
Strečiansky hrad stojí na začiatku tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m n. m.. Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1316, s istotou sa dá predpokladať, že existoval už v 13. storočí. Spolu s inými hradmi na Považí sa aj Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo. So začiatkom sezóny 2008 sa na hrade pre návštevníkov otvorila nová stála archeologická expozícia Odkrytá minulosť. Venovaná je dejinám hradu a jeho širšieho okolia od doby kamennej až po novovek. Zároveň sa každoročne na hrade koná celý rad výstav pod názvom Umenie na hrade.
Trenčiansky hrad
Dominantou mesta Trenčín a celého Považia je bezpochyby Trenčiansky hrad postavený na strmom brale. Spolu so Spišským hradom a s hradom Devín je jedným z najrozsiahlejších v Európe. Najznámejším majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorému patrilo viacero slovenských hradov a preto sa nazýval aj „Pán Váhu a Tatier“. Po požiari v roku 1790 hrad pustol a chátral, pretože jeho majitelia Illésházyovci uprednostnili bývanie v pohodlnejšom dubnickom kaštieli. Rozsiahla rekonštrukcia Trenčianskeho hradu umožnila sprístupniť jeho najcennejšie objekty.
Azda najznámejšia súčasť dnešnej expozície je 80 m hlboká Studňa lásky a s ňou spojený príbeh Omara a Fatimy. Podľa povesti hradný pán Štefan Zápoľský zajal krásnu tureckú princeznú Fatimu. Turecký princ Omar, ktorý Fatimu miloval, musel 4 roky kopať do skaly, kým priniesol hradnému pánovi vodu a bol spolu s Fatimou prepustený na slobodu.
Hrad Beckov
Malebnému priestoru stredného Považia už od ľudskej nepamäti dominuje beckovské vápencové bralo. To svojou majestátnou výškou takmer sedemdesiat metrov imponovalo obyvateľom od dávnoveku, a preto si na ňom s obľubou budovali svoje sídla. Beckovský hrad je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom vysokom brale nad mestečkom Beckov. Z diaľky je dobre viditeľná jeho silueta. Je jedným zo strážnych považských hradov a spomína sa už na prelome 12. a 13. storočia v Anonymovej kronike, pričom existenciu potvrdil aj archeologický výskum. Z hradu je nádherný výhľad na Považské podolie, svahy Bielych a Malých Karpát a na Považský Inovec.
Čachtický hrad
Pri vyslovení mena tohto hradu si ho väčšina ľudí hneď spojí s „krvavou grófkou“ Alžbetou Báthoryovou, ktorá s vidinou zostať navždy mladá údajne vraždila mladé dievčatá a pripravovala si kúpeľ z ich krvi. Hrad v minulosti slúžil na zabezpečovanie západnej hranice Uhorska. Dnes už z hradu zostali len zrúcaniny, sú však zachovalé a stále dobre identifikovateľné. Na opevnení je možné vidieť zvyšky štítkových renesančných atík a na hornom hrade sú viditeľné časti pôvodných omietok s maľbami.
Nitriansky hrad
Nitriansky hrad situovaný na skalnom brale mal vždy strategický význam, lebo bol prirodzenou pevnosťou nad meandrom rieky Nitra. Už v 13-tom storočí bol hrad tak dokonale opevnený, že vydržal útok Tatárov. Najstaršou zachovalou stavbou je románsky kostol sv. Emerama. Dominantou hradného areálu je katedrála, biskupský palác a mohutné opevnenie s vystupujúcimi bastiónmi. Jednotlivé objekty viackrát prestavali, súčasná podoba hradu je v zásade z konca 17. storočia, kedy hrad po protitureckých bojoch opevnili. Vzhľadom na svoje historické a architektonické hodnoty patrí areál hradu v Nitre medzi základné dokumenty dejín Slovenska. Dnes na hrade sídli biskupský úrad.
Bratislavský hrad
Mohutná obdlžniková bloková stavba so štyrmi nárožnými vežami stojí na strategickom mieste osídlenom už v dobe keltskej a veľkomoravskej. V 9. storočí v miestach dnešného hradného areálu stála palácová stavba a bazilika. Architektúru hradu najviac poznačili dostavby a prestavby v období gotiky, renesancie a počas panovania Márie Terézie. Od polovice 16. storočia, kedy sa na 200 rokov stala Bratislava korunovačným mestom Uhorska, bol hrad sídlom panovníka, konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu a v korunovačnej veži boli uložené korunovačné klenoty uhorských král'ov. Po presťahovaní kráľovského dvora do Viedne bol na hrade Generálny seminár, kde študovali mnohí významní vzdelanci tej doby. Neskôr hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel. Rekonštrukcia sa uskutočnila až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.
Hrad Červený Kameň
Najkrajším hradom Malých Karpát, ležiacim len kúsok od Bratislavy, je jeden z najzachovalejších slovenských hradov Červený Kameň. V 16. storočí bol prestavaný na mohutnú pevnosť s fortifikačným systémom patriacim k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty. Pre svoje neopakovateľné čaro bol hrad v nedávnej minulosti svedkom natáčania viacerých filmov a rozprávok – Princezná Fantaghiró, Dračie srdce alebo Cinka Panna. V hradnom areáli sa nachádza vinotéka, reštaurácia aj kaviareň.
Hrad Devín
Hrad Devín, ktorý stojí na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy, je neobyčajne pôsobivou krajinnou dominantou. Písala sa na „ňom“ najstaršia história Slovákov a Slovenska. Má nepravidelný pôdorys prispôsobený tvaru hradného brala. Do hradného areálu sa vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Kamennú bránu chránenú dvojicou polkruhových bášt postavili v 15. storočí na staršom veľkomoravskom vale.
Kompletný zoznam všetkých hradov nájdete na stránke: www.slovakia.travel
Čerpané z podkladov: www.krasneslovensko.eu
