Spôsob pokládky tepelnoizolačnej fólie Lu..po.Therm je rovnaký pre zateplenie strechy aj fasády a je možné ho zaradiť medzi tzv. odvetrávané systémy zateplenia. Sprievodná fotodokumentácia približuje zateplenie ťažkej obvodovej steny. Na zateplovanú stenu sa pripevnia vodorovné drevené latky, potom sa kolmo na ne spustia pásy fólie Lu..po.Therm tak, že susedné pásy majú niekoľkocentimetrové prekrytie. Následne sa Lu..po.Therm ukotvia ku stene zvislými latkami, ktoré sa skrutkujú aj s fóliou závrtkami k vodorovným latkám pod fóliou. Pritom sa rozteč zvislých lát volí tak, aby sa na ne mohli ľahko pripevniť vodorovne skladané fasádne šablóny.
Obr. 1:Najjednoduchší spôsob kotvenia fólie Lu..po.Therm B2+8 je na vodorovnej latke pomocou zvislých latiek, ktoré potom slúžia aj ako nosič pre fasádny obklad.
Jednoduchosť a rýchlosť tejto aplikácie je zaplatená tým, že sú v miestach kotviacich plôch, kde sa križujú vodorovné a zvislé late, tepelné mosty. Viacvrstvová fólia Lu..po.Therm je tu totiž na doraz stlačená medzi latami tak, že jej vnútorné vzduchové podušky medzi vrstvami popraskajú a vzduch unikne. Pri rozumnej hustote latovania (ako je vidieť z obrázku) je vplyv týchto mostov pod jedno percento z celkového prestupu tepla stenou.
Obr. 2:Detail ukotvenia hybridnej fólie Lu..po.Therm B2+8 k zateplovanej stene domu.
Ako už bolo povedané, fólie Lu..po.Therm B2+8 nahradia pri hrúbke obyčajne 3 cm až 20 cm hrubú vrstvu tepelnej izolácie z minerálnej vlny a podobných izolantov. Nielen v Českej republike, ale doslova po celej Európe panovala voči tomuto materiálu dlhú dobu nedôvera, ktorá pretrváva dodnes a to aj medzi mnohými odborníkmi v tepelnej technike budov.
Tá spočívala v tom, že takmer nikto nechcel veriť, že by nejaký materiál mohol tepelne izolovať až 7× viac, než EPS alebo MW. Svoju rolu zahrala aj skutočnosť, že skúšobné metódy, ktoré boli štandardizované pre meranie bežných tepelných izolácií, dávali pri meraní fólií typu Lu..po.Therm horšie výsledky, než deklarovali výrobcovia týchto fólií. Teda že 3 cm hrubá fólia nahradí "len" 10 cm štandardnej izolácie. Aj napriek tomu, že aj tak fóliový materiál poskytoval zaujímavé tepelno-technické výhody, bol nesúlad medzi meranou a deklarovanou hodnotou tepelnej izolácie fólií dobrým dôvodom pre spochybňovanie reflexnej techniky ako celku.
Obr. 3: Pohľad na zateplenie 2. NP hybridnou fóliou Lu..po.Therm B2+82 pred položením fasádneho obkladu.
Úsilie menších európskych výrobcov hydroizolačnej a tepelnoizolačnej fóliovej techniky s reflexnými vrstvami dôrazne zmenilo asi pred dvoma rokmi celý pohľad na vec. S pomocou medzinárodnej neziskovej asociácie NORMAPME bolo postavených niekoľko dvojíc totožných domov v rovnakých podmienkach a rovnakým automatizovaným režimom používania (bez prítomnosti osôb). Do obalového plášťa konštrukcie bola ako tepelný izolant použitá buď minerálna vlna hrúbky 20 cm (ako referenčný izolant) alebo fólia typu Lu..po.Therm B2+8 (ako testovací izolant). Výstavbu a testovanie domov nezávisle vykonávalo päť významných európskych inštitútov (viď strany www.normapme.com). Na všetkých dvojiciach domov odlišujúcich sa izolantom bola preukázaná prakticky rovnaká spotreba energie.(ako testovací izolant). Výstavbu a testovanie domov nezávisle vykonávalo päť významných európskych inštitútov (viď strany www.normapme.com). Na všetkých dvojiciach domov odlišujúcich sa izolantom bola preukázaná prakticky rovnaká spotreba energie. Tzn. že 3 cm hrubá fólia Lu..po.Therm účinkovala rovnako ako 20 cm hrubá izolácia s minerálnej vlny!
Obr. 4: Výrez vo fasádnom obklade nad tepelnoizolačnou fóliou Lu..po.Therm B2+8 pre inštaláciu elektrických ovládacích prvkov.
NORMAPME je európska kancelária remeselníkov, malých a stredných firiem pre európsku technickú normalizáciu. Vďaka jej úsiliu sa príslušná pracovná skupina CEN (European Committee for Standardization) začala vážne zaoberať reflexnými fóliami a EOTA (Európska organizácia pre technické schvaľovanie), ktorá vydáva riadiace pokyny pre európske technické schválenie ETAG (European Technical Approval Guideline) bola postavená pred problém riešiť vhodné skúšobné postupy a ďalšie pokyny potrebné pre tvorbu Európskeho technického schválenia (ETA) pre reflexné fólie. NORMAPME skúškami in situ dokázala, že skúšobné postupy určené pre meranie a posudzovanie tepelných izolácií ako EPS a MW poskytujú v prípade reflexných fólií horšie výsledky o "faktor 2" (napr. merajú súčiniteľ prestupu tepla U = 0,360 W·m−2K−1 namiesto skutočnej hodnoty U = 0,181 W·m−2K−1).
Celkom nedávnym úspechom NORMAPME bolo, že jedinou skúšobnou metódou, ktorou sa stanovujú a posudzujú tepelno-technické vlastnosti reflexných fólií, ustanovila EOTA iba skúšku in situ, teda na hotovej stavbe.Ďalším príspevkom kancelárie NORMAPME je trvalé úsilie o to, aby proces technického schvaľovania a posudzovania výrobkov, bez ktorého nemôže výrobca vydať prehlásenie zhody a uviesť výrobok na trh, bol pre malé a stredné spoločnosti jednoduchší a lacnejší.
Z uvedeného je vidieť, že ani v EÚ nemali a nemajú materiály s reflexnými vrstvami vychodenú cestu k úspechu. V Českej republike je to podobné. Aj keď strohého odmietania je už menej, chýbajú väčšinou aplikačné pravidlá a skúsenosti. Aj odborníci často viacvrstvové fólie s reflexnými vrstvami nepoznajú - ani ako technický princíp, ani ako stavebný výrobok. Iní zasa naznačujú, že ide síce o funkčnú techniku, ktorá je ale cenovo úplne inde, než „lacné izolácie z EPS alebo minerálnej vlny”. Ale to nie je pravda.
Súvisiace odkazy
[1] Wilfried Jung: Stavebná fyzika fólie Lu..po.Therm B2+8 (formát PDF, v nemčine)..[2] NORMAPME, an European Office of Crafts, Trades and Small and Medium sized Enterprises for Standardisation.
[3] Hejhálek Jiří: Viacvrstvová tepeľná izolácia s reflexnými fǒliemi, Stavebnictvo a interiér 1/2009, str. 32.
