Perfektne izolované fasády a utesnené okná neprepúšťajú do interiéru čerstvý vzduch. Najjednoduchším riešením je vetranie. Jeho frekvencia a intenzita by však za účelom udržania zdravého prostredia v domoch mala byť mnohonásobne vyššia než je to v súčasnosti. Aby sme udržali zdravý vzduch v miestnosti v noci, museli by okná byť otvorené takmer neustále. Ako potom ale udržať vo vnútri prácne a draho vyrobené teplo? Ako vyriešiť túto situáciu?
Obsah a dôsledky znečisteného vzduchu
Nevetrané vnútorné prostredie budov spôsobuje nielen vyššiu koncentráciu CO2, ale tiež ďalších látok, ktoré poškodzujú organizmus. Škodí tiež nadmerná vlhkosť alebo naopak jej nedostatok v súvislosti so zimnou vykurovacou sezónou. V ovzduší sa nachádzajú chemikálie pochádzajúce z čistiacich prostriedkov, vonných sviečok apod. V poslednej dobe riešime tiež elektromagnetický smog. Tieto spôsobujú bolesti hlavy, únavu, alergické reakcie, nekvalitný spánok, prípadne závažnejšie zdravotné problémy. Dlhodobo udržovaná nízka teplota v miestnostiach spôsobuje kondenzáciu a s ňou spojené plesne na múroch. Príliš vysoká teplota zasa vysušuje vzduch, tým pádom dochádza k vysychaniu slizníc dýchacích ciest.
Technológia úpravy vzduchu
Pokiaľ vetranie nepostačuje, neostáva nám iné, než otestovať moderné technológie, ktoré boli vyvinuté špeciálne k náprave takýchto problémov.
Čističky vzduchu zachytávajú poletujúce častice pevného skupenstva vo vzduchu – prach aj peľ, roztoče, spaliny, spóry plesní. Často je integrovaná funkcia zvlhčovania. Pred kúpou čističky preskúmajte jej vzduchový výkon. Je udávaný v m3 a ukazovateľ nám hovorí o tom, koľko vzduchu je prístroj schopný „vyprať“ za 1 h. Čo sa týka spotreby, tak nie je úplne smerodajná, je potrebné pozerať aj na to, či nemá nižšia hodnota priamoúmerný vplyv na účinok jednotky. Hlučnosť čističky, ktorá by nemala prekračovať hranicu 40 dB, sa odvíja od filtračnej technológie, ktorá je využívaná. Najtichšiu prevádzku zabezpečujú elektrostatické čističky, naopak najhlučnejšie sú filtre s ventilátormi. Protiprašná účinnosť čističky je vo väčšine prípadoch viac než 90 % a odvíja sa od druhov použitých filtrov. Je ale potrebné pamätať na to, že účinné sú čističky len v prípade ich umiestnenia v uzatvorenej miestnosti. Užívatelia by mali tiež dbať na pravidelné upratovanie a časté vetranie. Čistička nie je všetkého schopný upratovací robot, ani nenahrádza čerstvý vzduch.
Ideálna vlhkosť vzduchu v interiéri sa pohybuje medzi 30 a 60 %. V prípade vychýlenia z tohto rozmedzia, kedy problém nie je možné riešiť ani ventiláciou oknami, ani aplikáciou keramických odparovačov na kúrení, prichádzajú na rad elektronické regulátory vlhkosti. Keď klesne tzv. relatívna vlhkosť vzduchu pod 40 % (obvykle vo vykurovacej sezóne), je vhodné využiť zvlhčovače. Spôsoby zvlhčenia vzduchu sú viaceré: ultrazvukom, parou a prirodzeným odparovaním. Každý z nich má svoje negatíva aj pozitíva. Napríklad ultrazvukové zvlhčovače vynikajú svojou tichou prevádzkou, parné účinne likvidujú väčšinu nežiaducich mikroorganizmov vo vode a pre zvlhčovače s prirodzeným odparovaním je príznačné označenie „práčka vzduchu“ (okrem zvlhčovania čiastočne čistia vzduch od prachu a podobných nečistôt). Pri výbere zvlhčovače dbajte predovšetkým na to, aby disponoval dostatočne veľkou nádržkou na vodu. Veľkú rolu hrá tiež udávaný maximálny zvlhčovací výkon zariadenia, teda koľko mililitrov vody sa vo forme pary uvoľní do vzduchu za hodinu. Niektoré prístroje potom majú zabudovaný hygrostat, ktorý automaticky sleduje aktuálnu vlhkosť vzduchu a podľa toho zvlhčovanie zapína alebo naopak.
Opakom zvlhčovačov sú odvlhčovače, ktoré zbavujú interiér nadbytočnej vlhkosti, nežiaduceho šírenia plesní a húb. Odvlhčenie je možné zabezpečiť dvomi základnými technologickými postupmi. Energeticky náročnejšie, ale rýchlejšie, je odvlhčovanie kompresorové/kondenzačné. Pracuje na podobnom princípe ako klimatizácia, zariadenie obsahuje chladivo a kondenzátor, ktoré umožňujú vyzrážanie vzdušnej vlhkosti. Druhá možnosť je nazývaná adsorpčná a jej plusom je nižšia hlučnosť. Funkčný princíp je založený na fyzikálnom jave hygroskopickej adsorpcie. Odvlhčovaný vzduch je ventilátorom nasávaný cez filter a vedený k rotujúcemu sorpčnému kolesu, kde dochádza k adsorpcii, teda viazaní molekuly vody na sorbent. V oboch prípadoch sú pri hodnotení parametrov dôležité: objem vodnej nádržky a odvlhčovací výkon, špecifikujúci množstvo vody, ktorú je zariadenie schopné odstrániť zo vzduchu za 24 hodín.
Technológia riadeného vetrania
Výmena vzduchu za čerstvý môže prebiehať kontrolovane či neriadene. Neriadene to obvykle prebieha tak, že vzduch prúdi netesnosťami v oknách a škárach v obvodových múroch, prípadne nepravidelným otváraním okien a dverí. Kontrolované vetranie je zabezpečované technologickými výdobytkami. V tejto kapitole si ich predstavíme.
Jednou z najmodernejších metód prispievajúcich k zdravému prostrediu v interiéroch sú vetracie klapky. Pracujú na princípe rozdielu tlakov vzduchu. Klapka je upevnená na ráme okna a funguje ako ventil umožňujúci výmenu vzduchu. Teplý vzduch odchádzajúci von ohrieva prichádzajúci studený vzduch zvonku a tak sú podstatne eliminované teplotné straty. Najmodernejšie klapky umožňujú výmenu až 35 m3vzduchu za hodinu. V situáciách, kedy nevyhovujú klimatické podmienky vonku (silný vietor), je automatickým privretím klapky zabránené vzniku prievanu. Montáž klapky nemá vplyv na zvukotesnosť okna.
Vo veľmi dobre izolovaných novostavbách nízkoenergetických a pasívnych objektov je v cene bytu/domu často zahrnutá vetracia jednotka s funkciou spätného získavania tepla. Na trhu sa toto zariadenie vyskytuje pod názvom rekuperačná jednotka. Zabezpečuje rovnotlakové vetranie a to tak, aby nebola negatívne navýšená koncentrácia CO2 v ovzduší. Jej hlavným pozitívom je predovšetkým schopnosť odovzdania tepla od odvádzaného vzduchu smerom k vzduchu privádzanému. Deje sa to cez systémový výmenník. Bežné sú tiež dodatkové funkcie ako filtrácia vzduchu, peľu či hmyzu. Čo sa týka zložitosti montáže, existujú dva základné varianty. Inštalácia centrálnej rekuperačnej jednotky zahŕňa rozvody vzduchu po celom dome, pristupuje sa k nej teda väčšinou v prípade väčších objektov a ešte pred ukončením stavby. Na vetranie celého objektu je potom obvykle dostatočná jediná výkonnejšia jednotka. Pokiaľ sa však jedná o menší byt, je výhodnejšie si obstarať lokálne jednotky. Nie sú tu totiž potrebné vzduchotechnické rozvody, jednotky sa zabudovávajú priamo do obvodových múrov danej miestnosti. Vybrať si môžete na základe hodnoty výkonu určitej jednotky, ktorá je udávaná v m3/h. Stačí teda poznať veľkosť miestnosti, do ktorej plánujeme vetraciu jednotku s rekuperáciou umiestniť. Ostatné parametre, ktoré začínajú účinnosťou rekuperácie (až v 95 %-tách) a končiace hlučnosťou, hrajú tiež dôležitú rolu.
Posledným zariadením, ktoré tu spomenieme, je klimatizácia. Štandardné klimatizácie nezaisťujú prívod žiadneho čerstvého vzduchu, len sa starajú o cirkuláciu vzduchu vnútorného a jeho ochladzovanie. Na trhu sa však postupne objavujú aj zariadenia, ktoré nielen, že vzduch chladia, ale zároveň ho pravidelne obmeňujú zvonku za nový. Nejedná sa zatiaľ o výmenu vzduchu, ktorá by celkom vyhovovala nastaveným hygienickým normám. Aj napriek tomu sa však jedná o vítaný pokrok, ktorý sa nedá nespomenúť. Nedávno sme túto tému rozoberali aj v našom českom časopise, preto si Vás dovolíme odkázať na konkrétny článok s podrobnosťami: http://www.stavebnictvi3000.cz/clanky/klimatizace-ventilace/
Pettenkoferove číslo
Horná hranica pre množstvo oxidu uhličitého vo vnútornom vzduchu bola nastavená už v roku 1877 a to zakladateľom odboru Hygiena Maxom von Pettenkoferom. Ten uviedol, že koncentrácia CO2 vo vzduchu nesmie prekročiť 0,1 % objemu. Aby sme dodržali túto podmienku, je nevyhnutné často a intenzívne vetrať. Môže nám k tomu dopomôcť aj prístroj určený k meraniu kvality vzduchu. Obstarať si ho môže každý, jeho cena nie je vysoká. Umožní nám urobiť si prehľad o tom, v akom prostredí sa väčšinu času pohybujeme a nakoľko je potrebné investovať do zariadenia, ktoré popisujeme v tomto článku.
Zdroje:
