Môžeme niečo podobné aplikovať aj pre materiály v stavebníctve? Obdobný, ľahko zrozumiteľný jazyk využilo Centrum priemyselnej architektúry Kráľovskej dánskej akadémie (CINARK) pri zostavovaní pyramídy stavebných materiálov. Cieľom bolo poukázať na vplyv najpoužívanejších stavebných materiálov na životné prostredie, so zameraním na prvé tri fázy životného cyklu materiálu: ťažba surovín, doprava a výroba.
Digitálny nástroj umožňuje priamo porovnávať environmentálny vplyv materiálov v rôznych kategóriách. "Cieľom je poskytnúť jednoduchý spôsob, ako získať rýchly prehľad o aspekoch udržateľnosti jednotlivých stavebných materiálov," vysvetľujú autori projektu.
Všetky položky sú hodnotené na základe informácií v medzinárodnom systéme EPD (Environmental Product Declarations), ktoré opisujú environmentálne vplyvy materiálu alebo produktu prostredníctvom štandardizovanej analýzy. Komplexné posudzovanie materiálu berie do úvahy nasledovné faktory:
Potenciál globálneho otepľovania (tzv. GWP z anglického "global warming potential"), alebo tiež “uhlíková stopa“ produktu. Keďže globálne otepľovanie sa zvyšuje akumuláciou plynov ako oxid uhličitý a metán v atmosfére, GWP určuje ekvivalent materiálu ako ekvivalent hmotnosti CO2. Čím vyššia je hodnota GWP, tým väčší má posudzovaný materiál vplyv na globálne otepľovanie. Zatiaľ čo kovy vykazujú najvyššiu úroveň, organické materiály majú záporné hodnoty, čo znamená, že absorbujú viac skleníkových plynov, ako počas svojej výroby vyprodukujú.
Potenciál poškodzovania ozónovej vrstvy - ODP poukazuje na plyny, degraduúce ozónovú vrstvu, ktoré sa uvoľňujú pri výrobe materiálov. Na výpočet ODP je ako referenicia použitý plyn CFC-11, tiež známy ako R-11, ktorý je už v mnohých krajinách zakázaný a používa sa napríklad ako expanzná látka pri rôznych druhoch izolačných pien. Najškodlivejšími výrobkami v tomto zmysle sú niektoré druhy syntetických tepelnoizolačných látok, zatiaľ čo prírodné materiály, ktoré vyžadujú jednoduché spracovanie stoja na spodných priečkach pyramídy.
Fotochemický potenciál tvorby ozónu - POCP kvantifikuje relatívne schopnosti prchavých organických zlúčenín (VOS) produkovať ozón. Vo vysokých koncentráciách môže ozón ovplyvniť zdravie ľudí a prírody a môže dokonca ovplyvniť dýchanie. POCP sa meria pomocou etylénových ekvivalentov (C2H4EQ) ako indikačnej jednotky. Zatiaľ čo materiály na báze dreva sa nachádzajú na najnižšej úrovni, najväčšími emitentmi sú EPS izolácie a konštrukčná oceľ.
Potenciál acidifikácie - AP
môže spôsobiť poškodenie ekosystému a najmä rastlín. Táto kategória kvantifikuje množstvo plynov zodpovedných za acidifikáciu pôd, suchozemských a povrchových vôd, jej účinky na živočíchy, ekosystémy a tiež prostredie stavebných objektov pomocou ekvivalentov oxidu siričitého v indikačnej jednotke (SO2 EQ).
Potenciál eutrofizácie - EP
V tomto prípade je referenčnou látkou fosfát. Vypočítaná hodnota zodpovedá jej ekvivalentnému množstvu. Eutrofizácia určuje zvýšenie koncentrácie živín v ekosystémoch, čo môže spôsobiť nerovnováhu, ako je dezertifikácia alebo superhnojenie. Pri výrobe ocele sa napríklad uvoľňuje veľké množstvo oxidov dusíka. Zatiaľ čo tento chemický prvok je pre pôdu životne dôležitý, prílišná koncentrácia môže ovplyvniť biodiverzitu pôdy a vodné prostredie.
Nástroj CINARK je preto schopný na jednom mieste a prostredníctvom intuitívneho rozhrania vizualizovať veľké množstvo údajov o najbežnejšie používaných stavebných materiáloch, čo umožňuje projektantom rýchlo pochopiť vplyv ich rozhodnutí na životné prostredie. Je dôležité poznamenať, že prezentované údaje sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť. V tomto prípade je aktuálna verzia “Materiálovej pyramídy“ dostupná z platných údajov EPD v severnej Európe a Škandinávi.
Viac informácií nájdete na webovej stránke projektu.
Zdroj: https://www.archinfo.sk/diskusia/blog/udrzatelna-architektura/materialova-pyramida-aky-je-vplyv-stavebnych-materialov-na-zivotne-prostredie.html
