Projekt, ktorý získal peniaze od Technologickej agentúry ČR, rieši tím vedcov z Ústavu chemických procesov Akadémie vied ČR (ÚCHP), Vysokej školy chemicko-technologickej (VŠCHT) a Českého vysokého učenia technického v Prahe (ČVUT). Výskumníci hľadajú možnosti, ako nahradiť základné zdroje surovín a energie, ktoré postupne ubúdajú. Výroba betónu je energeticky náročná, pri ťažbe surovín potrebných na výrobu cementu sa aj znehodnocuje pôda, stráca sa biodiverzita a má to aj ďalšie negatívne dopady na ekosystém. Stavebný priemysel produkuje aj veľké množstvo odpadu, z ktorého 45 až 65 percent končí na skládkach.
"Vzhľadom na množstvo vyťažených neobnoviteľných surovín, spotrebu energie a podiel na emisiách skleníkových plynov je stavebníctvo odvetvím, kde má presadzovanie princípov obehového hospodárstva významný vplyv na životné prostredie," uviedla Olga Šolcová z ÚCHP. Napríklad výroba portlandského cementu, čo je hlavná súčasť betónu, sa podieľa siedmimi až desiatimi percentami na celkových svetových emisiách CO2. Tie navyše vznikajú pri výrobnej teplote 1450 stupňov Celzia. Na jednu tonu portlandského cementu pripadá 0,62 až 0,97 tony CO2, uviedli vedci v tlačovej správe.
Nádejný výskum, ktorého výsledok by mal byť známy do roku 2025, by podľa Kataríny Demnerovej z VŠCHT umožnil znížiť uhlíkovú stopu a zároveň recyklovať stavebný materiál. Vedci sa snažia využiť baktérie, ktoré produkujú enzým ureázu a ktoré sa využívajú na zrážanie kalcitu. "Enzým ureáza hydrolyzuje močovinu za vzniku amoniaku a kyseliny uhličitej. V prítomnosti vápnika je výslednou zlúčeninou kalcit. Takto je možné recyklovať pevné odpady, ktoré vznikajú napríklad pri ťažbe uhlia, v metalurgii, popolčeky a to vrátane odpadov vzniknutých v stavebníctve predovšetkým pri demolácii povedala Demnerová.
Pri zrážaní kalcitu premieňajú baktérie zdroj vápnika na nerozpustný CaCO3 a vznikajúce mikrokryštály sa postupne zväčšujú, znižujú porozitu a spevňujú vzniknutý biocementový kompozitný materiál.
Pre kultiváciu baktérií vedci testujú médiá pripravené z odpadových materiálov potravinárskeho priemyslu. Ide o pivovarské mláto, perie alebo zvyšky po separácii kuracieho mäsa. Bežne sa používajú komerčné médiá, ktoré sú ale drahé.
Čítajte tiež:
