Medzi najväčšie investície patrí podľa riaditeľa magistrátu Ctibora Košľála dofinancovanie projektu predĺženia električkovej trate v Petržalke, modernizácia depa Krasňany či rekonštrukcia Námestia SNP a Námestia Nežnej revolúcie, ale aj projekt športovej haly Pionierska či rekonštrukcia mosta na Hradskej. Medzi projektmi je aj obnova Kochovej záhrady, dynamická bariéra Hradu Devín, technické zabezpečenie zimnej a letnej údržby či nákup vozidiel pre mestskú políciu.
„Je to technické riešenie, diskusia bola v decembri pri rozpočte na rok 2025,“ podotkol Košťál pripomenúc, že práve v decembri mestské zastupiteľstvo plány na úver schvaľovalo. Ubezpečil tiež, že hlavné mesto šetrí, čím reagoval na kritiku niektorých poslancov, ale aj obyvateľov, podľa ktorých magistrát nešetrí, ale peniaze „prejedá“ a zadlžuje mesto i jeho obyvateľov.
Aj podľa viceprimátora Bratislavy Jakuba Mrvu ide len o technickú formu načerpania úveru, ktorý poslanci už schválili. Pripomenul, že je mnoho projektov, ktoré mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo a treba ich financovať, respektíve spolufinancovať. Odmietol porovnávanie hospodárenia hlavného mesta a štátu, označil to za „dva rozdielne svety.“
Viceprimátor aj takto reagoval na vyjadrenia niektorých poslancov o dvojtvárnosti. Teda kritiku opozičných parlamentných strán ku konsolidácii na jednej strane a na druhej strane na nešetrenie niektorých z týchto strán na komunálnej úrovni. „Je to nový úver, nie refinancovanie starého úveru,“ povedal vicestarosta Karlovej Vsi Branislav Záhradník s tým, že zadlženie mesta rastie. Podľa poslanca Jána Hrčku sa vie zadlžovať každý, ale „šetriť je umenie.“
Poslanec a kandidát na primátora Bratislavy Martin Winkler kritizoval aj to, že magistrát zverejnil tabuľku s investičným zámermi takmer „na poslednú chvíľu“, keďže donedávna v materiáli chýbala.
Magistrát deklaruje, že načerpaním nového úveru dodržiava ukazovateľ zadlženosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Načerpaním nového úveru v maximálnej sume 30 000 000 eur predpokladá výšku svojej dlhovej zaťaženosti za rok 2025 v hodnote 45,91 percenta, „čo predstavuje zákonnú hodnotu bez akýchkoľvek opatrení zo strany hlavného mesta alebo sankcií zo strany štátu“.
Proces výberu realizovalo hlavné mesto prieskumom trhu, výzvu na podanie cenovej ponuky zaslalo ôsmim bankám. Predmetom obstarávania bolo získať nový úver s pohyblivou úrokovou sadzbou so splatnosťou 20 rokov.
Čítajte tiež:
