vyhľadávanie
Dnes je 15.1.

Železničná stanica v Kežmarku prešla obnovou. Zachovala si však svoj historický ráz a dostala novú medenú strechu

Zverejnené: 29. 11. 2025

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) úspešne ukončili rozsiahlu rekonštrukciu budovy železničnej stanice v Kežmarku. Informovala o tom hovorkyňa ŽSR Petra Lániková s tým, že cieľom obnovy bolo najmä zlepšiť technický stav budovy, jej funkčnosť a komfort pre cestujúcich či zamestnancov, ale aj zachovať jej estetický vzhľad.

Zdroj: ŽSR

Výpravná budova, ktorá je súčasťou Ústredného zoznamu pamiatkového fondu a nachádza sa v ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie, už od tohto týždňa slúži cestujúcej verejnosti. Obnova historickej budovy si vyžiadala viac ako 2,55 milióna eur bez DPH. Projekt financovali ŽSR z vlastných zdrojov.

„V rámci prác sa komplexne obnovila strecha, bleskozvod, fasáda, vestibul, sociálne zariadenia, vnútorné priestory a ďalšie časti objektu, pričom dôraz sa kládol na zachovanie historického charakteru,“ vymenovala hovorkyňa. Vybudoval sa tiež nový kamerový a informačný systém, vymenili okná, dvere a doplnili sa ochranné mreže.

Dominantou zmenou je kompletná výmena pôvodnej strešnej krytiny z asfaltových šindľov s latovaním za medené opláštenie strechy. „Návštevníkov určite zaujmú aj opravené vitráže okien vo vestibule, vymenená dlažba pod perónovým prístreškom či opravený drevený prístrešok,“ dodala Lániková.

Železničná stanica v Kežmarku si po rekonštrukcii zachovala historický ráz. Zdroj: ŽSR
Železničná stanica v Kežmarku si po rekonštrukcii zachovala historický ráz. Zdroj: ŽSR

Vďaka rekonštrukcii sa zlepšili aj tepelnoizolačné vlastnosti objektu a ráta sa tak s úsporou prevádzkových nákladov. Obnovená výpravná budova kežmarskej stanice tak podľa hovorkyne prináša vyšší komfort pre cestujúcich a zamestnancov železníc. Rekonštrukcia zároveň predstavuje dlhodobú ochranu významnej historickej budovy.

Stanica prináležala Miestnej železnici v údolí rieky Poprad, ktorú tvorili v podstate dve železnice už koncom 19. storočia. „Prvou bola Miestna železnica Poprad – Kežmarok a druhou Kežmarok –Spišská Belá, na ktorú neskôr nadviazala ďalšia trať Spišská Belá – Podolínec. Trať Poprad – Kežmarok bola napriek svojej náročnosti vybudovaná za sedem mesiacov a prevádzka na nej začala 18. decembra 1889,“ priblížila históriu Lániková.

Dominantou zmenou je kompletná výmena pôvodnej strešnej krytiny z asfaltových šindľov s latovaním za medené opláštenie strechy. Zdroj: ŽSR
Dominantou zmenou je kompletná výmena pôvodnej strešnej krytiny z asfaltových šindľov s latovaním za medené opláštenie strechy. Zdroj: ŽSR

Pôvodná výpravná budova v Kežmarku z roku 1889 neskôr nevyhovovala potrebám prevádzky a v rokoch 1914 –1916 tak za približne 160-tisíc korún postavili novú. Architektonický návrh je dielom Józsefa Pfinna z Budapešti, hlavného inžiniera Košicko-bohumínskej železnice, v spolupráci s Istvánom Schöndorferom.

Staničná budova sa nachádza na Michalskom vrchu, jej symetrickú kompozíciu tvorí ústredná vyvýšená vstupná hala prepojená prízemnými krídlami s krajnými poschodovými časťami. K stanici patrí aj park z roku 1922 s tehlovým oplotením podľa návrhu Stefana Czennera.

Čítajte tiež:

Autor: TASR - Tlačová agentúra Slovenskej republiky
Foto: ŽSR
reklama

Nové

Keď klimatizácia nekúri: Ako manželia z Rychnova znovu objavili teplo domova

Keď klimatizácia nekúri: Ako manželia z Rychnova znovu objavili teplo domova

Zverejnené 14.1. Manželia Koneční z Rychnova nad Kněžnou si pred dvoma rokmi splnili sen o vlastnom bývaní - presťahovali sa do staršieho rodinného domu. Dom bol vo veľmi dobrom stave a ako príjemný bonus v ňom zostali aj tri nástenné klimatizačné jednotky.… ísť na článok

MUFFIK: Prepojte dizajn, funkčnosť a zdravie!

MUFFIK: Prepojte dizajn, funkčnosť a zdravie!

Zverejnené 9.1. V modernom stavebníctve a dizajne interiérov sa čoraz viac presadzuje koncept, ktorý spája estetiku s funkčnosťou. Jedným z riešení, ktoré dokonale stelesňuje tento trend, sú ortopedické podložky MUFFIK, ktoré ukazujú, že zdravie a krása môžu ísť… ísť na článok

Rozhovor s profesorom Vladimírom Kočím: Je drevostavba skutočne ekologickejšia ako tehla? LCA vnáša do problematiky nový rozmer

Rozhovor s profesorom Vladimírom Kočím: Je drevostavba skutočne ekologickejšia ako tehla? LCA vnáša do problematiky nový rozmer

Zverejnené 8.1. Verejná debata o ekológii stavebných materiálov často skĺzava k zjednodušeným súdom, ktoré nesprávne interpretujú nielen samotnú materiálovú podstatu, ale nereflektujú ani životný cyklus stavby. Práve ten však rozhoduje o skutočnom dopade na životné… ísť na článok

reklama