Rozmach moderných materiálov a technológií umožnil projektantom a architektom povoliť uzdu fantázii – navrhujú objekty rozmanitých tvarov a kompozícií vrátane predsadených či naopak uskočených poschodí alebo celopresklených stien. Vďaka surovinám, ako je autoklávovaný pórobetón či odľahčený tehliarsky črep s výplňou z minerálnej vlny (prípadne z polystyrénových guličiek), je možné v súčasnosti nosné murivo zaťažiť podstatne viac, než tomu bolo v minulosti. Platí to však iba za predpokladu, že je murovanie vykonané bezchybne. Jedným z prvých a najdôležitejších krokov tohto procesu je pritom založenie prvého radu muriva.
Príprava
Ak sa rozhodnete neponechať nič na náhodu a objednáte si služby technika, ktoré v súčasnosti ponúka väčšina výrobcov murovacích materiálov, môžete sa spoľahnúť na to, že s vami strávi približne päť hodín. Počas tejto doby by mal byť schopný zvládnuť minimálne založiť rohy stavby a v ideálnom prípade – podľa veľkosti stavby – aj prvú radu muriva. Pravdepodobne bude vybavený nástrojmi, ako je vyrovnávacia súprava, sťahovacia lata a nivelačný prístroj, ale súčinnosť sa očakáva aj z vašej strany.
Na stavbe majte pripravené: murovací materiál a maltu, miešačku, vedro, fúrik, lopatu, murársku lyžicu, gumovú palicu, murársku šnúru a klince, samozrejmosťou je elektrická prípojka a voda. Na zakladaní prvého radu musia, popri technikovi, spolupracovať aspoň dvaja ďalší ľudia.
Na základovej doske musí byť už vykonaná vodorovná izolácia proti vlhkosti (izolačné pásy umiestnené v miestach pod nosným murivom) a geodetom farebne vyznačená poloha muriva a jeho rohy, skontrolované uhlopriečky a zakreslené polohy otvorov. S ohľadom na budúce vrstvy izolácie a omietky je nutné myslieť aj na to, aby bol sokel dostatočne odskočený tak, aby murivo v tejto úrovni aj po zateplení nepresahovalo zvislú rovinu obvodovej zateplenej steny a nehrozilo tak jeho zmáčanie vodou, ktorá pri daždi steká po fasáde.
Postup
Pred zahájením murovania si pripravte balíky so základovými (soklovými) tehlami. Práve tie sa totiž pokladajú na základovú dosku. Majú menšiu hrúbku a sú vybavené kompaktou izoláciou a zospodu sú impregnované hydrofóbnym roztokom. Nasledujú miešanie malty, pričom správnu konzistenciu poznáte tak, že sa malta nerozteká a po usadení tvárnice je možné jej vodorovnosť korigovať v oboch smeroch.
Technik s pomocou nivelačného prístroja určí najvyšší bod základovej dosky, podľa ktorého sa potom odvíja výška zakladacej malty (vždy aspoň o 10 milimetrov vyššia než najvyšší bod), a pripraví vyrovnávaciu súpravu. Maltu potom nanáša medzi vodiace lišty prípravku súpravy, rozprestrie ju po povrchu a zrovnáva pomocou hliníkovej laty, aby získal súvislú vodorovnú plochu. Rovinnosť malty, ktorou sa tiež zrovnáva inak nerovný povrch základovej dosky, sa takisto kontroluje nivelačným prístrojom. Presnosť je tu obzvlášť dôležitá, prípadné chyby by sa inak negatívne prejavili v ďalších stavebných krokoch.
Najskôr sa zakladajú všetky rohové tehly. Pre zaistenie rovnosti potom natiahnite medzi týmito blokmi murársku šnúru, až potom pokladajte ďalšie obvodové tehly, strážte vodováhou rovinu a na vyrovnávanie v oboch smeroch použite gumovú palicu. Nakoniec skontrolujte uhlopriečky a správnu výšku radu tehál nivelačným prístrojom.
Vzniknuté medzipriestory doplňte orezanými tehlami, a pokiaľ nie sú bloky ani tak tesne pri sebe (zostáva medzera o šírke 5–15 milimetrov), vyplňte zvislú styčnú škáru maltou (prípadne PUR penou, ak to dovoľujú technologické predpisy výrobcu materiálu). Pozor! Tvárnice nikdy neosadzujte rezanou stranou smerom do ostenia stavebného otvoru, ale len smerom dovnútra steny.
Nedokončené murivo nakoniec prekryte napríklad lepenkou, aby ste zabránili prieniku dažďovej vody do vnútra tehál, a vykonajte hydroizoláciu a ochranu proti radónu. Je potrebné dbať na správne napojenie hydroizolačných pásov a na ich vhodné pretiahnutie aj napriek prípadnej vykonzolovanej časti muriva na exteriérovej strane, čím zaistíte nielen ochranu muriva pred vlhkosťou, ale tiež vyvediete von radón.
Čo je to radónový most?
Jedná sa o transportnú cestu v podobe škáry (medzi základom a tepelným izolantom), ktorou radón preniká z podložia až do dutín tehál a odtiaľ až do interiéru. Jej elimináciu je možné dosiahnuť vhodným prevedením soklu budovy. Akúkoľvek škáru, ktorou by radón mohol prenikať, je potrebné prerušiť napríklad nalepením dosiek perimetrovej tepelnej izolácie ku stene alebo k základu či zaizolovaním povrchu muriva, ku ktorému prilieha perimetrová izolácia asfaltovou stierkou.
Najatý odborný pracovník by mal zo stavby odchádzať s vedomí, že stavebníci dostatočne poučení o tom, ako ďalej pokračovať a ako sa vyvarovať najčastejším chybám. Tie zvyčajne vznikajú vo väzbách rohov, zlým premaltovaním, nevhodným rezaním či vyplňovaním nerovných škár...
Súvisiace články:
