Chrám je zasvätený panne Barbore, ranno-kresťanskej mučednici, ktorá je vzývaná ako pomocníčka v núdzi, príhovorkyňa za dobrú smrť a patrónka všetkých, ktorí majú nebezpečné povolanie, najmä baníkov. Tí sa najviac zaslúžili o rozkvet stredovekého mesta aj stavbu katedrály, ktorú venovali svojej svätej ochrankyni.
Unikátnosť a história
Práve tieto dva aspekty stáli v roku 1995 za zápisom Kutnej Hory na Zoznam UNESCO. Ako popredná pamiatka strieborného mesta je súčasťou zápisu UNESCO aj Chrám svätej Barbory. Zaujímavý je aj dôvod, prečo bola katedrála postavená – nestalo sa tak totiž z popudu cirkvi, stavbu iniciovali kutnohorskí mešťania ako reprezentatívnu stavbu svojho mesta.
Chrám svätej Barbory bol inšpirovaný francúzskymi katedrálami. Kutnohorskí patricijovia sa snažili prekonať rozsahom a ozdobnosťou cisterciánsky kláštor v Sedlci. Preto vznikli neďaleko od seba také významné chrámové stavby katedrálneho typu. Pôvodne mal mať chrám tri lode a byť pretiahnutejší. Veľmi skoro sa však rozšíril na päťloďové. Na výstavbe chrámu sa podieľali aj takí majstri ako Peter Parléř, Matyáš Rejsek či Benedikt Rejt.
Unikátne dielo vrcholnej neskorogotickej architektúry bolo založené roku 1388. Podľa historických prameňov mala veľkolepá stavba dosahovať dvojnásobok dnešnej dĺžky. Gotická päťloďová katedrála bola od začiatku zamýšľaná ako banícky chrám, čo dokazuje aj jeho zasvätenie patrónke havířů sv. Barbore. Stavba bola dokončená až na prelome 19. a 20. stor. Chrám zhmotňuje moc a význam horného mesta, ktoré sa začalo utvárať v 70. rokoch 13. storočia spájaním banských osád na mieste bohatého náleziska striebornej rudy. V interiéri sa zachovala jedinečná galéria neskoro gotických a renesančných malieb z 15. storočia.
Priebeh výstavby v rukách majstrov
Prvú fázu výstavby vykonávala huť staviteľa Svätovítskej katedrály Petra Parléra, pravdepodobne pod vedením jeho syna Jána Parléra. Surovinou bol pieskovec získavaný v neďalekých baniach. S príchodom husitských vojen bola stavba prvýkrát prerušená a to na šesťdesiat rokov. Práce na kostole sa znovu obnovili v roku 1482. Najprv tu pracovali miestni stavitelia, ktorí pokračovali v intenciách zakladateľa stavby Jána Parléra. Od roku 1489 až do svojej smrti roku 1506 sa na dostavbe kostola podieľal Matyáš Rejsek. Jeho stavebné zásahy sú charakteristické uplatnením množstva veľmi bohatého neskorogotického dekoru.
Aby bolo možné kostol používať, plánovalo sa predovšetkým dokončiť hlavnú loď. Príchod rešpektovaného architekta Benedikta Rejta v roku 1512 však znamenal radikálnu zmenu. Rejt okrem vrchnej časti hlavnej lode vybudoval ešte dve zhodne vysoké bočné lode. V podstate tak vznikol nad pôvodnou časťou kostola nový, neskoro gotický halový kostol, silne presvetlený množstvom rozmerných okien. Túto ilúziu „kostola nad kostolom“ ešte zdôraznilo úplne nezvyčajné umiestnenie oltárov aj v druhej etáži kostola. Podľa Rejtovho projektu sa stavalo aj po jeho smrti v roku 1534, avšak s postupným poklesom ťažby striebra opäť dochádzali finančné zdroje, a tak boli v roku 1558 práce definitívne zastavené bez toho, aby došlo k vybudovaniu poslednej časti súlodia. Súčasnú podobu získal chrám na prelome 19. a 20. storočia, kedy prebehla rozsiahla regotizácia a jeho celková obnova. Posledné stavebné úpravy boli dokončené roku 1905.
Bohatá výzdoba
V kňazisku je umiestnené neskoro gotické pastoforium1) pochádzajúce z dielne Mateja Rejska z doby okolo roku 1510. Chórové lavice zdobia rezby rezbára majstra Jakuba Nymburského z rokov 1480–1490. Najunikátnejšia je však maliarska výzdoba Smíškovskej kaplnky 2) zobrazujúca typologicky poňaté scény Kráľovná zo Sáby prichádza ku kráľovi Šalamúnovi, Trajánov súd, Videnie Tiburtskej Sybily a Ukrižovanie. Maliar, ktorý vytvoril tieto maľby, bol nielen veľmi schopným tvorcom, ale tiež dobre poučený o súčasnej talianskej maliarskej produkcii. Architektonicky najozdobnejšou časťou exteriéru zostávajú kamenárske a sochárske práce v najvyššej časti budovy, najmä na opornom systéme. Okrem vyššie spomínaných fiál s kvetinou tu možno nájsť mnohé vyobrazenia fauny a flóry, satirických figúr, démonov či mytických tvorov.
Štedrí darcovia nechali začiatkom dvadsiateho storočia vyzdobiť veľkú časť okien vitrážami, na ktorých maliar František Urban stvárnil čisto kresťanské motívy, ale aj významné udalosti svojej súčasnosti, napríklad návštevu chrámu vtedajším cisárom Františkom Jozefom I. Na túto tradíciu počin, vitráž s motívom svätej Anežky Přemyslovny, ktorá ozdobila posledné číre okno v južnej lodi chrámu. Na emporách (vnútorných balkónoch) je umiestnená expozícia, zoznamujúca s vývojom stavby chrámu a s vonkajšou výzdobou, ktorá bežným okom nie je vidieť. So vstupenkou tak možno teraz navštíviť nielen prízemie a kaplnku Božieho tela vedľa chrámu, ale aj vnútorné balkóny, z ktorých si môže návštevník prezrieť interiér chrámu z vtáčej perspektívy.
Odkazy:
1) Eucharistický svätostánok (označovaný v rôznych obdobiach a podľa rôzneho umiestnenia ako sanktuárium či sanktuár, pastoforium alebo tabernákel odvodené z latinského tabernaculum) je najposvätnejšie miesto v katolíckych kostoloch určené na ukladanie liturgických nádob s eucharistiou. Do sanktuária má prístup iba kňaz alebo človek kňazom poverený, nesmie do neho nič vkladať, brať alebo s ním akokoľvek inak manipulovať nikto iný (ministranti, kostolník, návštevníci kostola atď.) Zdroj: www.wikipedia.org
2) Jedna z chórových kaplniek (miesta, kde sa konajú bohoslužby) chrámu sv. Barbory
Zaujímavosti chrámu sv. Barbory
• Výška hlavnej lode je 30 m, dĺžka 70 m a šírka 40 m.
• Organ z 1. polovice 18. storočia má skoro 4000 píšťal, tri klaviatúry, 52 registrov.
• Farebné okná v prevedení maľba na skle pochádzajú väčšinou z doby 1898–1923 podľa návrhov maliara Františka Urbana.
• Socha haviera z roku 1700 ho znázorňuje v typickom pracovnom odeve s koženou zásterou, s kahanom a pracovným nástrojom.
• Klenba hlavnej lode z krúžených rebier pochádza z rokov 1540–1547. Medzi rebrami sú umiestnené znaky cechov a erby mešťanov.
• Na hornom ochodze sú umiestené štyri sochy (3 m vysoké) predstavujúce kresťanské cnosti Spravodlivosť, Miernosť, Múdrosť a Statočnosť.
• Hlavný barokový oltár z rokov 1680–1710 zobrazuje okrem ďalších svätcov aj svätú pannu Barboru, patrónku havierov.
• Kaplnka Smíškovská s pôvodnou maľbou znázorňuje rodinu kutnohorského šľachtica, riaditeľa a mecenáša stavby Jána Smíška z Vrchovíšť.
• Chrám sa budoval viac než 500 rokov – výstavba začala na konci 14. storočia a pôvodne mal byť ešte o 25 metrov dlhší. Nakoniec bolo v 19. a 20. Storočí postavené neogotické priečelie a tým stavba po 500 rokoch skončila.
• Miesto je zobrazené v úspešnej hernej sérii Kingdom Come: Deliverance. Hra si získala obdiv vďaka svojej vernosti historickým reáliám a autentickému spracovaniu každodenného života v stredoveku.
• V súčasnej dobe (2025) sú v chráme bohoslužby každý utorok o 18.00, okrem toho sa v chráme slúžia významné bohoslužby (striebrenie, polnočné, 4. decembra na sviatok sv. Barbory, slávnosť božieho tela a krvi pána).
Zdroje:
[1] destinace.kutnahora.cz
[2] pamatkovykatalog.cz
[3] www.strednicechy.cz
[4] www.nockostelu.cz
[5] kutnohorsky.denik.cz
[6] www.wikipedia.org
[7] www.kudyznudy.cz
[8] www.cms-kh.cz
Súvisiace články:
