V rámci nášho nového seriálu Česko od románskeho slohu po modernu sa vydáme do čias, kedy bola architektúra viac vnímaná ako užité umenie a nebola zväzovaná najrôznejšími právnymi a úradnými predpismi, ako je tomu dnes. Vydajte sa s nami na výlet v čase a naučte sa rozpoznávať jednotlivé stavebné slohy.
Románsky sloh: majestátne stavby so silnými múrmi (10. až 13. storočie)
Najvýznamnejšími centrami románskeho umenia boli Taliansko, Španielsko a Francúzsko, ktoré nadväzovali na antickú kultúru. Románske stavby sa vyznačovali mohutnými múrmi, klenbami, piliermi a menšími oblúkovitými či okrúhlymi oknami. U nás sú počiatky románskeho slohu späté s obdobím panovania najstarších Přemyslovcov, za ktorých vlády bolo vystavaných mnoho kostolov (napríklad Kostol sv. Klimenta na Ľavom Hradci či Panny Márie v Prahe). V Českej republike je v tomto slohu postavená väčšina rotúnd (Rotunda sv. Juraja na hore Říp, Rotunda sv. Kateřiny v Znojme alebo zvyšky rotundy sv. Víta na Pražskom hrade, ktorej základy ležia na mieste dnešnej pražskej katedrály sv. Víta.).
Gotika: hrady Karla IV. (13. až 15. století)
V období gotiky sa České kráľovstvo zaradilo medzi najdôležitejšie krajiny Európy. Aktívne sa u nás rozvíjali obchod a remeslá, rozkvitalo umenie a s ním aj architektúra. O najväčšie stavebné počiny sa zaslúžil Karol IV. Luxemburský, ktorý inicioval rozsiahlu stavebnú činnosť, ktorá mala z Prahy vytvoriť reprezentatívny stredobod českého kráľovstva a rímskeho cisárstva. Za jeho vlády vznikol napríklad Kašperk – najvyššie položený kráľovský hrad v Čechách. Druhý vrchol v Čechách dosiahla gotika za vlády Jagelovcov, keď kráľ Vladislav Jagelovský zahájil veľkolepú prestavbu Pražského hradu. Gotický sloh možno rozoznať na prvý pohľad podľa lomeného oblúka, chrličov (hlavy s otvorenými ústami, ktoré chrlili vodu stekajúcu zo striech – pozn. red.) a vysokých štíhlych stavieb a vežičiek symbolizujúcich priblíženie k Bohu. K najvýznamnejším gotickým architektom patrí Petr Parléř a Benedikt Rejt [1].
Renesancia: éra zámkov a meštianskych domov (14. až 16. storočie)
Cieľom renesančného slohu, ktorý k nám prišiel z Talianska, bolo obrodenie umenia na základe starovekého rímskeho umenia a verného vystihnutia prírody. Za otca tohto slohu je považovaný taliansky umelec Filippo Brunelleschi. Do českých krajín začala renesancia prenikať zhruba v 2. polovici 15. storočia. Typická renesančná budova kopíruje kocku a má štvorcové okná. Často sa využívalo zdobenie stavieb štuky alebo sgrafity. V porovnaní s gotikou trvalo obdobie renesancie na českom území celkom krátko. Ešte na začiatku 16. storočia, za vlády Jagelovcov, sa u nás dokončovali veľké gotické kostoly, napríklad Týnsky chrám. Stavebná aktivita sa potom sústredila najmä na zámky, paláce, meštianske domy a synagógy. Prvá skutočne plne renesančná budova vznikla v Prahe až za prvých Habsburgovcov, kedy bol postavený Kráľovský letohrádok v Kráľovskej záhrade Pražského hradu. V tomto období tiež vyrástlo mnoho renesančných zámkov (Litomyšl, Český Krumlov, Opočno) [2].
Manierizmus: odraz doby Rudolfa II
Prechodovú fázu medzi renesanciou a barokom nazývame manierizmus. Manieristické tendencie sa v Česku objavovali najmä počas vlády Rudolfa II., ktorý bol rovnako ako jeho predkovia horlivým stavebníkom a podľahol výtvorom v Taliansku a v Španielsku, kde sa nimi preslávil jeho starý otec Karol V. Za Rudolfovej vlády sa na panstvách českej komory prestavoval hrad Karlštejn , zámok v Pardubiciach či v Chlumci nad Cidlinou. V Lánoch a v Hlavenci nechal Rudolf II. zriadiť lovecké obydlia, v Kladruboch potom žrebčín. Všetky stavebné práce vykonávali väčšinou Taliani sídliaci v Čechách [3].
Ľudová architektúra: unikát našich krajín
Ešte pred tým, než si predstavíme ďalšie slohy, spomeňme ľudovú architektúru, ktorá je raritou českej a slovenskej krajiny. Najstaršie ľudové domy sú zachované už z obdobia 15.-17. storočia. Ľudové domy sa líšili podľa regiónu, v ktorom vznikali: zatiaľ čo v stredných Čechách bol špecifikom Dom Stredočeskej pahorkatiny a povodia Berounky, ktorého rysom je trojdielna dispozícia komorového typu (tj svätnica, sieň a komora), pre Chodsko a Pošumaví bol typický murovaný špýcharový [4, 5]. Najväčší počet starších drevených domov sa potom zachoval na severe Čiech. Veľkú časť tvoria hrazdené poschodové domy obľúbené v 17.-18. storočí v oblastiach s nemecky hovoriacim obyvateľstvom [6].
Zdroje:
[1] Václav IV. Architektura. Cesty časem [online]. [cit. 2023-06-24].
[2] DVOŘÁČEK, Petr. Renesanční sloh. Praha: Levné knihy KMa.
[3] ŠVUGER, Karel. RUDOLFINSKÝ MANÝRISMUS. [online].
[4] NEŠPOROVÁ, Kristina. Diplomová práce: Regionální typologie roubených staveb na území ČR. Brno: Lesnická a dřevařská fakulta MU.
[5] Pokrok v protipožární legislativě: Marie Terezie vydala Ohňový patent. 100+1 zahraniční zajímavost [online]. [cit. 2020-12-13].
[6] LIDOVÁ ARCHITEKTURA ČR. Infocesko [online]. [cit. 2023-06-24].
Čítajte tiež:
