Woodplastic - výrobca kvalitných
WPC terás, plotov a obkladov
vyhľadávanie
Dnes je 28.11.

Poznáte stavebný sloh? Prelet od baroka po zamatovú architektúru

Zverejnené: 27. 10. 2023

V minulom vydaní sme sa naučili odlišovať majestátne románske stavby od tých rozprávkovo renesančných. Zavítali sme aj na dvor kráľa Rudolfa II. a predstavili si najvýznamnejšie stavby českého manierizmu. Teraz sa bližšie pozrieme na české baroko, klasicizmus, empír, kubizmus a ako bonus priblížime najzaujímavejšie architektonické štýly prelomu 19. a 20. storočia.

Pri prechádzke Prahou sa nám naskytne pohľad na rôzne stavby mnohých architektonických štýlov. Staré pražské budovy sú skutočným dôkazom umenia vtedajších majstrov. Foto: AlenKadr, shutterstock

Česká baroková krajina, kostoly, zámky a drobné sakrálne stavby patria podľa mnohých historikov k najcennejšiemu príspevku, ktorý dali české krajiny v oblasti kultúry celému svetu. Nie nadarmo je niekoľko týchto pamiatok pod ochranou UNESCO. Pokračovať budeme českým klasicizmom a následne empírom, ktorý bol v znamení rozvoja prvého priemyslu a rozvoja miest.

Predstavíme si tiež dominantné slohy 19. a 20. storočia – ornamentálnu secesiu, nezameniteľný kubizmus i modernistický funkcionalizmus, ktorého filozofia a myšlienky boli natoľko silné, že sa nimi mnoho architektov riadi do dnešnej doby. Na záver nahliadneme na (dodnes trochu kontroverzné) perly povojnového staviteľstva.

Baroko: stavebný rozkvet

Z českého manierizmu plynulo nadviažeme na baroko, ktoré sa u nás začalo rozvíjať počas tridsaťročnej vojny. Hoci prechádzali české krajiny v tomto období hospodárskym i politickým úpadkom, umeniu a najmä architektúre sa darilo. V tejto dobe prišlo do českého kráľovstva množstvo nových rodov. Tie na svojich nových panstvách zahájili výstavbu palácov, zámkov, kostolov i nemocníc. Na ich stavbu boli pozvaní do zeme významní architekti a stavitelia z rôznych krajín. Menujme napríklad Carla Luraga a jeho Klementinum, Jána Blažeja Santiniho-Aichela a jeho kostol na Zelenej hore alebo Františka Maximiliána Kaňku a jeho zámok Karlovho Koruna pri Chlumci nad Cidlinou. Osobitnú pozornosť si zaslúži fenomén tzv. barokovej opery, ktorá je u nás spätá s konkrétnymi zámkami (Kroměříž, Mikulov, hospital Kuks, divadlo v Českom Krumlove).

Medzi najvýznamnejšie diela českého raného baroka patrí Valdštejnská záhrada. Na prvý pohľad upätá trojosá kolosálna stavba – tzv. sala terrena, ktorá nemala vo svojej dobe obdoby. Foto: Irena Socratous, Shutterstock
Medzi najvýznamnejšie diela českého raného baroka patrí Valdštejnská záhrada. Na prvý pohľad upätá trojosá kolosálna stavba – tzv. sala terrena, ktorá nemala vo svojej dobe obdoby. Foto: Irena Socratous, Shutterstock

Klasicizmus a empirizmus: od ozdôb a ornamentov k líniám

Doba neskorého baroka je v českých krajinách neodmysliteľne spätá s panovaním Márie Terézie. Po jej smrti bol te nto štýl nahradzovaný klasicizmom a následne empírom. Zatiaľ čo barokový štýl oplýval emóciami, klasicizmus zdôrazňoval racionalitu, umiernenosť a pevný poriadok. Za zlomový bod prechodu od baroka ku klasicizmu považujeme prestavbu Pražského hradu v réžii viedenského architekta Nicola Pacassiho. Z významných architektov spomeňme ešte Kiliána Ignáca Dientzenhofera či Antonína Haffeneckera stojaceho za návrhom Stavovského divadla. V empírovom slohu je postavený zámok Boskovice a prakticky celý Lednicko-valtický areál [1].

Hrdými nositeľmi empíru sú chotkovský zámok Kačina, nový zámok v Dačiciach aj zámok v Kostelci nad Orlicou (na fotografii). Foto: Matej Muller, Shutterstock
Hrdými nositeľmi empíru sú chotkovský zámok Kačina, nový zámok v Dačiciach aj zámok v Kostelci nad Orlicou (na fotografii). Foto: Matej Muller, Shutterstock

Prelom storočí: vlastenectvo a elegantný funkcionalizmus

Na prelome 19. a 20. storočia sa o slovo prihlásila secesia, ktorá sa neodmysliteľne zapísala do tváre mnohých európskych miest. V tomto štýle u nás nájdete napríklad ikonický pražský Priemyselný palác, postavený pre Jubilejnú krajinskú výstavu v roku 1891. Budovu navrhli architekt Bedřich Münzberger spoločne s inžinierom Františkom Prášilom [2]. V secesnom štýle je postavený aj Všeobecný dom v Prahe, Fantova budova Hlavnej stanice. Vinohradské divadlo či Východočeské divadlo v Pardubiciach.

Secesiu charakterizuje ornamentálnosť a využívanie prírodných tvarov. Na fotografii vidíte Grandhotel Europa, ktorý získal najväčšiu slávu v čase, kedy ho vlastnil pražský reštauratér Karel Šroubek. Foto: vidalgo, Shutterstock.
Secesiu charakterizuje ornamentálnosť a využívanie prírodných tvarov. Na fotografii vidíte Grandhotel Europa, ktorý získal najväčšiu slávu v čase, kedy ho vlastnil pražský reštauratér Karel Šroubek. Foto: vidalgo, Shutterstock.

Na začiatku 20. storočia sa začal objavovať kubizmus. Architekti tvoriaci pod jeho vplyvom vytvárali veľmi osobité diela. Jeho najvýraznejší predstavitelia (maliar Josef Čapek alebo architekt Josef Gočár) sa združili v Spolku výtvarných umelcov Mánes. Nikde inde nedosiahla kubistická architektúra taký rozmach ako práve v Čechách. Z kubistického slohu sa následne vyvinul tzv. rondokubizmus (čiže art-deco), pre ktoré je charakteristické použitie oblých tvarov a národných farieb, červenej a bielej. Mali pripomínať národné slovanské tradície. Za vrcholné stavby rondokubizmu sú považované Palác Archa - Budova bývalej Legiobanky Na Poříčí v Prahe a palác Adria v Prahe so štýlovou kaviarňou.

Budovu bývalej Legiobanky projektoval Josef Gočár. Vo svojej dobre bola vynikajúcou ukážkou českého vlastenectva. Foto: VitVit, Wikimedia, CC BY-SA 4.0
Budovu bývalej Legiobanky projektoval Josef Gočár. Vo svojej dobre bola vynikajúcou ukážkou českého vlastenectva. Foto: VitVit, Wikimedia, CC BY-SA 4.0

Budovu bývalej Legiobanky projektoval Josef Gočár. Vo svojej dobre bola vynikajúcou ukážkou českého vlastenectva. Foto: VitVit, Wikimedia, CC BY-SA 4.0 Československo nezostalo pozadu ani vo funkcionalizme, ktorý sa u nás začal rozvíjať od 20. rokov 20. storočia. Zbytočné ornamenty museli preč, nahradili ich čisté a elegantné línie. Najmä Praha, Zlín a Brno sa v medzivojnových obdobiach premenili na ukážku tuzemskej funkcionalistickej architektúry. Hlavnými predstaviteľmi funkcionalizmu v Čechách boli Adolf Loos, Ján Kotěra a Josef Gočár. Vo funkcionalistickom štýle bol postavený Veľtržný palác v Prahe, brnenská vila Tugendhat alebo Brnenské výstavisko.

Funkcionalistickú vilu Tugendhat navrhol architekt Ludwig Mies van der Rohe pre priemyselníka Fritza Tugendhata a jeho manželku. Foto: Petr F. Marek, Shutterstock
Funkcionalistickú vilu Tugendhat navrhol architekt Ludwig Mies van der Rohe pre priemyselníka Fritza Tugendhata a jeho manželku. Foto: Petr F. Marek, Shutterstock

Druhá polovica 20. storočia a ohrozené brutalistické diela

V 50. rokoch 20. storočia sa v socialistickom Československu uchytil smer zvaný socialistický realizmus, ktorý k nám priniesol mierny závan sviežeho vzduchu zo sveta za železnou oponou. Jeho najznámejšími „stavebnými“ zástupcami je mesto Havířov, Ostrov a Ostrava-Poruba, ale aj Hotel International v Podbabe. V rovnakom čase sa u nás presadil štýl bruselský, ktorý symbolizoval návrat k autentickej tvorbe po dekáde stalinského socialistického realizmu a ktorý sa vyznačoval oblými tvarmi a sklenenými fasádami. Od 50. do 70. rokov minulého storočia začali vznikať v mnohých krajinách megalomanské budovy zo surových materiálov. Reč je o brutalizme, ktorý u nás zažil rozkvet najmä v 60. rokoch. Problémom je, že verejnosť v brutalistických stavbách často nevidí cenné pamiatky, ale naopak prisudzuje sa im ideologická stigma. Demolici tak neunikli Hotel Praha, telefónna ústredňa v pražských Dejviciach alebo Mazutka na sídlisku Invalidovňa v Prahe. Našťastie sa v posledných niekoľkých rokoch začína mnoho odborníkov zhodovať na tom, že odvážne brutalistné diela je treba chrániť, nie búrať. Nedávno bol napríklad vyhlásený kultúrnou pamiatkou obchodný dom Kotva.

Brutalizmus patrí k najkontroverznejším štýlom. Medzi najvýznamnejšie doposiaľ stojace brutalistné budovy v Čechách patrí OD Kotva (na fotografii) a pražský Hotel InterContinental, ktorý aktuálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Foto: islavicek, Shutterstock
Brutalizmus patrí k najkontroverznejším štýlom. Medzi najvýznamnejšie doposiaľ stojace brutalistné budovy v Čechách patrí OD Kotva (na fotografii) a pražský Hotel InterContinental, ktorý aktuálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Foto: islavicek, Shutterstock

Architektúra, ktorá priniesla kľúčový zlom

Po novembri 1989 už neboli domáci architekti odkázaní na prácu vo veľkých projektových ústavoch a tak si začali zakladať vlastné štúdiá. Rapídne sa tiež zvýšili počty absolventov architektúry. V Prahe bol postavený Tancujúci dom, ktorý sa stal nielen symbolom novej českej architektúry, ale aj obľúbeným meradlom jej kvalít. Súčasne k nám prenikol štýl hi-tech, ktorého predstaviteľkou je architektka Eva Jiřičná. Pokiaľ by sme teda súhrnne hodnotili tuzemskú architektúru po Zamatovej revolúcii, jedno je isté – tvár českých miest a dedín sa po roku 1989 začal meniť k lepšiemu. Či už vezmeme do úvahy novostavby, rekonštrukcie alebo celkovo zásahy do krajín a urbanistických štruktúr [4, 5]. Na druhej strane, aj v 21. storočí zväzujú tuzemskú modernú architektúru fenomény, ako sú nekonečné diskusie architektov s pamiatkarmi a krajinármi alebo chýbajúca silná vrstva osvietených investorov, ktorí by nesledovali len krátkodobé ciele vlastnej reprezentácie, ale išlo by „im o viac” [5] ]. Pravdou však zostáva, že česká architektúra je každým rokom sebavedomejšia a domáci architekti sú stále inovatívnejší a hravejší. Dokladom sú ikonické obytné, vzdelávacie, úžitkové aj sakrálne stavby (Lasvit v Novom Bore, Nové divadlo J. K. Tyla v Plzni, futuristické kostoly v Brne a Sazoviciach, Vinárstvo Lahofer,...). Zabudnúť nemožno ani na moderné rozhľadne (Veľká Deštná), hotely a rezorty (Art & Design Hotel Miura, Rezort Svätá Kateřina,) či tzv. tree housy (stromové domčeky) dobývajúce svet. Prahu čaká veľký krok v roku 2027, kedy sa plánuje začať s výstavbou Vltavskej filharmónie. Má sa stať kľúčovou kultúrnou inštitúciou celorepublikového i európskeho významu [5].

Zdroje:

[1] Klasicismus. Kultura.cz [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: www.kultura.cz
[2] prof. PhDr. Petr Wittlich, CSc. Přehled dějin českého umění. [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: udu.ff.cuni.cz
[3] Demolování modernismu. Earch.cz [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: www.earch.cz
[4] LUKEŠ, Zdeněk. Česká architektura dnes. www.archinfo.sk [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: www.archinfo.sk
[5] ZIMOVÁ, Zuzana. Česká architektura na prahu 21. století. Dům a zahrada [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: www.dumazahrada.cz
[6] Celkový přehled architektonických stylů: Česká architektura. Wikipedia [online]. [cit. 2023-08-14]. Dostupné z: cs.wikipedia.org

Čítajte tiež:

Autor: Markéta Mašková
Foto: Viď popis k foto

Tématické odbory

reklama

Nové

Rodinný dom, ktorý čerpá energiu zo slnka

Rodinný dom, ktorý čerpá energiu zo slnka

Aktualizované 28.11. Bývať v dome, ktorého bežná prevádzka, teda vykurovanie, chladenie a vetranie, sa sčasti či úplne zaobíde bez energetickej prípojky, priťahuje snáď každého. Avšak návrh a realizáciu takého domu súčasná slovenská stavebná fyzika nevie uchopiť,… ísť na článok

Dekorácie a farby jesene 2023

Dekorácie a farby jesene 2023

Zverejnené 24.11. Jeseň je už definitívne tu a s ňou aj sychravé a chladné počasie. Núti nás to teda tráviť viac času v pohodlí domova. A aby sme sa doma cítili príjemne, je potrebné upraviť si interiér podľa vlastných predstáv. V nasledujúcom článku prinášame… ísť na článok

FUSION: Rolety, ktoré zmenia váš pohľad na svet

FUSION: Rolety, ktoré zmenia váš pohľad na svet

Zverejnené 28.11. Čo keby sme vám povedali, že existuje spôsob, ako preniesť do vášho domova esenciu vonných diaľok a kúzelných miest? Objavte FUSION, novú kolekciu dizajnových potlačí pre látkové rolety od spoločnosti Bematech, s ktorou sa môžete preniesť v… ísť na článok

reklama