Realizáciu predstavíme s výstižným sprievodným textom ateliéru No Architects:
Najprv treba porozumieť, že nejde len o nejakú predsieň, „kam ľudia smú“, než si kúpia lístok, ale že ide naozaj o útroby Národnej galérie. Je to úplne zadarmo prístupný priestor, nachádzajúci sa na celom ochodze Malé dvorany pražského Veľtržného paláca. Nikto sa na vás nebude pozerať úsečne, nič „ponúkať“, či k niečomu „nabádať“. Môžete tu stretnúť aj zamestnancov galérie, ako cvičia jogu, alebo organizujú nejakú udalosť, ale predovšetkým tu môžete len tak byť.
Je preto potrebné uveriť, že nepotrebujete nikoho zvolenie“, aby ste prišli. Zahodiť svoje intuitívne predporozumenie inštitúciám tohto druhu ako miestam za paywallom, kde si predplatíte len jediný povolený druh správania: tzv. zádumčivé popochádzanie. Ste pritom stále v galérii, kde sa nachádzajú umelecké diela a intervencie umelkýň a umelcov. V Atlase vás ale nesleduje orlí zrak kustóda, či ste sa k nim veľmi nepriblížili. Oficiálne to totiž umelecké diela nie sú - nemôžu byť, nešli by bez dozoru a na verejne prístupnom mieste poistiť. Sú to teda vlastne diela autoriek a autorov, ktorí bývajú oi. označovaní ako umelkyne a umelci a pristúpili na tento koncept. Je to teda „len“ majetok? To musíte posúdiť sami. Diela sa v čase dopĺňajú a menia, mnohé z nich tiež odrážajú participáciu návštevníkov.
Z nášho pohľadu išlo pri návrhu architektúry len ťažko prehliadnuť jeden mantinel typický pre českú kultúru: kriticky nízky rozpočet. Suma zodpovedajúca nákladom na jednu lepšiu kuchyňu do bytu 3 +1 mala zabezpečiť naplnenie obrieho podlažia zmysluplným obsahom. Využili sme preto to najdrahšie, čo už na mieste bolo - a síce pôvodnú architektúru Veľtržného paláca ukrytú tradične za radom paneláží, zatemnenia otvorov a inštalačných predstien. To všetko sme zbúrali a zrecyklovali. Sprístupnili okná, otvorili priehľady, dali prehovoriť raster železobetónového skeletu, členeniu okenných otvorov a ich farebnosť. Na čo nám nevystačili použiteľné fragmenty demontovanej paneláže, to sme si potom našli na odpis v pivniciach a skladoch Národnej galérie: zozbierali sme zdemolované polotovary zo starších výstav a inštalácií, skombinovali ich, skrátili im nohy, pridali madlá, pretreli, prevrátili... a vdýchli im druhý život.
Medzi našimi projektmi si tento nesie niekoľko roztomilých prvenstiev. Okrem asi najväčšieho podielu využitia odpadového materiálu, je to tiež realizácia natoľko úspešná, že sa musela krátko po uvedení do prevádzky zavrieť. Obľúbilo si ju a chodilo tam príliš veľa ľudí. Bezpečnostná služba nám architektom a tiež kurátorom, grafikom a ďalším zapojeným umelcom vysvetlila, ako sme kolektívne nezodpovedne pochybili, keď sme vysokou návštevnosťou vo Veľtržnom paláci neúmerne „zvýšili riziko“. Celé poschodie sa preto muselo uzavrieť a otvorené bolo druhýkrát po dlhých diskusiách a prijatí neviditeľných „organizačných“ opatrení. Ďalším prvenstvom je naše najmenšie dočasné stavebné povolenie, ktoré tu bolo nutné zaobstarať kvôli pripojeniu rúrky s priemerom piatich centimetrov do kanalizačnej stúpačky. Holt, s kultúrnymi pamiatkami nie sú žarty. A posledným prvenstvom je pravdepodobne minimalizácia realizovanej „architektúry“ v pomere k ambicióznemu „stavebnému programu“, ktorý nevychádza len z rozpočtových obmedzení. Zámerom bolo naplniť túto časť skeletu Veľtržného paláca obsahom, ktorému dáva zmysel len a iba prítomnosť návštevníčok a návštevníkov, ich pospolitosť a slobodné počínanie. My tu iba zľahka priestorovo inšpirujeme.
Preto – príďte do Ateliéru Tvorby a Laboratória Asociatívneho Snívania tvoriť, asociatívne snívať či básnicky byť. Bude to tam najskôr práve také, akí budeme my všetci používatelia, v dobrom i zlom.
Uvidíme. Nakoniec je to predsa stále aj laboratórium.
Štúdio: No Architects
Autor: Mgr. MgA. Daniela Baráčková, MgA. Jakub Filip Novák, Ing. arch. Kristýna Plischková
Klient Národní galéria Praha
Umiestnenie projektu: Národná galéria, Veltržný palác, Praha, Česká republika
Rok dokončenia: 2023
Úžitková plocha: 830 m²
Čítajte tiež:
