Difúzia je spontánny fyzikálny dej, ktorý vedie k vyrovnaniu koncentrácie (v tomto prípade sa jedná o koncentráciu vodnej pary v danom priestore). Pri vyššej teplote je proces difúzie rýchlejší. V stavebníctve je potrebné brať na tento fyzikálny jav ohľad. V tomto texte sa venujeme difúzií fasádnymi stenami a strechami z vyhriatych miestností von do zimného studeného prostredia. Vodnej pare z interiéru je buď umožnené obvodovou konštrukciou prechádzať do exteriéru, alebo sú múry a stropy na teplé, interiérové stene utesnené, aby do nich pary nemohli vnikať vôbec. Ani jedno z týchto riešení však nesmie byť realizované napoly, inak by mohlo dochádzať ku kondenzácií pár vo vnútri konštrukcie, čo by skôr alebo neskôr mohlo zapríčiniť jej napadnutie plesňami či inými biologickými škodcami.
Difúzne uzatvorená skladba
Jedná sa o desiatky rokov preverované riešenie obvodovej stavebnej konštrukcie. Nosná konštrukcia aj tepelno-izolačné vrstvy sú chránené parotesnou fóliou pred vstupom vlhkosti do ich vnútra. Pokiaľ by totiž vodná para z interiéru vnikla do konštrukcie až do miest tzv. rosného bodu (kde je chladno natoľko, že sa tu para zráža), skondenzovala by. Predovšetkým pre drevostavby by takáto situácia znamenala vážne dôsledky. Vďaka difúznej clone, teda parotesnej fólií (či parozábrane), umiestnenej väčšinou hneď za vnútornou pohľadovou vrstvou (napr. sadrokartónovou), však zostávajú všetky vrstvy konštrukcie, vrátane chladných, suché.
Jednotlivé materiály, k tomuto účelu určené, potom disponujú rôznymi hodnotami difúznej hrúbky Sd (m). Tá vyjadruje, koľko metrov nehybnej vzduchovej vrstvy by svojimi difúznymi vlastnosťami nahradilo danú vrstvu. Napríklad penové sklo v jednej vrstve má hodnotu Sd = 11200 m, drevotrieskové dosky OSB Sd = 5,5 m atď. Inou „difúznou“ veličinou je faktor difúzneho odporu μ, ktorý je definovaný ako hrúbka vzduchovej vrstvy, ktorá má rovnaký difúzny odpor, ako predmetná fólia pri rovnakých podmienkach. Napr. vystužená polyolefinová (teplom zmrštiteľná) fólia disponuje μ = 200 000, čo znamená, že rovnaký difúzny odpor má 200 000x „silnejšia“ vrstva vzduchu. Pás z oxidovaného asfaltu s hliníkovou nosnou vložkou má μ = 400 000. Rizikom je však možné narušenie fólie pri výstavbe a rekonštrukciách objektu alebo rôznych zásahoch z interiéru (pri inštalácií políc a pod.). Tomu by malo byť zamedzené použitím elastických materiálov, ktoré sú schopné utesniť priestor okolo klinca prechádzajúceho prípadne fóliou, alebo montážou inštalačnej predsteny.
Difúzne otvorená fasáda
Marketingoví experti využili posledných trendov v stavebníctve, kedy je významne apelované na zdravú vnútornú klímu stavieb a spájajú novinku v podobe difúzne otvorených fasád s mottom znejúcim „zdravý dom musí dýchať“. Avšak jedná sa o chybné zdelenie, o prieniku vzduchu obvodovými konštrukciami nemôže byť reč. Neporušená stena je vzduchotesná, jedná sa tu „len“ o prestup vodných pár. Množstvo vlhkosti prestupujúce z interiéru do fasády je regulované tzv. parobrzdou (ktorá dovoľuje vodným parám odchádzať von riadenie). Je však tiež potrebné zoraďovať jednotlivé vrstvy obvodového plášťa smerom do exteriéru, tak, aby ich hodnoty difúzneho odporu postupne (v smere von) klesali a aby tak pary nikde v konštrukcii nestagnovali. Skladba difúzne otvorenej konštrukcie musí byť teda dôkladne premyslená. Nedá sa napríklad múr „upchať“ z vonkajšej strany. Tým by bol narušený nielen systém ako taký, ale predovšetkým by dochádzalo k nežiaducej kondenzácií pár v konštrukcií.
Ako príklad uvádzame túto skladbu obvodovej steny domu, od interiéru smer k exteriéru: maľba s penetráciou - inštalačná predstena v podobe sadrokartónovej dosky – konštrukcia inštalačnej predsteny – parobrzdná fólia – nosná stĺpiková konštrukcia s vloženou minerálnou vlnou – sadrokartónová doska – kontaktný zatepľovací systém v podobe minerálnej vaty. V každom prípadne, pokiaľ ide o difúzne otvorené konštrukcie, jedná sa o systém menej odskúšaný s ktorým mnohé firmy nemajú dostatok skúseností a veľakrát experimentujú. Z obáv o neúspešný výsledok túto skladbu niektorí investori odmietajú. Pokiaľ však užívateľ vykoná kvalitný prieskum referencií stavebných firiem, určite nájde takú, ktorá spraví dobrú prácu. Iný prípad je tehlový objekt, kamenný alebo hlinený. Ako difúzne otvorená sa prirodzene chová napr. stena vymurovaná z nepálených tehál, jej materiálové vlastnosti dovoľujú absorbovať do seba vzdušnú vlhkosť, ktorú pri zmene podmienok vypustia späť do interiéru.
Neexistuje jediné vhodné riešenie
V južnejšie položených krajinách, kde sa teploty v interiéri a exteriéri výrazne nelíšia, sú ľudia zbavení tejto voľby. Tok vodnej pary obvodovými konštrukciami je tam minimálny, teplota rosného bodu je hlboko pod teplotou vzduchu vonku aj v interiéri. V našich krajinách, kde môže teplotný rozdiel medzi prostredím vo vnútri a vonku činiť aj 40° C, sú však opatrenia potrebné. Nech už sa zákazník rozhodne pre akékoľvek konštrukčné riešenie z vyššie popísaných, rozhodnutie nebude nikdy mylné. Podstatné je iba „dotiahnuť všetko do konce“. Máme tým na mysli voľbu skúsenej firmy, ktorá zabezpečí dlhú životnosť stavby. A hlavne nezabudnite vetrať. Ani tá najviac otvorená difúzna skladba rozhodne nezabezpečuje potrebnú obmenu starého vzduchu za nový. Iba reguluje vlhkosť vo vnútri konštrukcie.
| teplota 25 °C | >21,4 g/m3 | |
| teplota 0 °C | 4,5 g/m3 | |
| teplota -10 °C | 2,1 g/m3 |
Tab.: Obsah nasýtenej vodnej pary vo vzduchu v rôznych teplotách. Ak difunduje para z miestnosti v ktorej je teplota 25 °C, kde je stavu nasýtenosti, potom pri prechode do vonkajšieho prostredia o teplote -10 °C skondenzuje v konštrukcií z každých 21,4 g vodnej pary, ktorá na teplej strane vstúpi do konštrukcie, plných 19,3 g vody a len 2,1 g vodnej pary prejde von.
