Pôvodný zámer Únie bolo realizovať výstavbu po roku 2020 na „nákladovo optimálnej úrovni”. To znamená stavať domy tak a s takou energetickou náročnosťou, aby bolo čo najnižšie celkové náklady za celý odhadovaný život budovy. Pod pojmom náklady sa rozumejú nielen náklady v oblasti spotreby energií, ale aj investičné náklady, náklady na údržbu, opravy a prevádzku (vrátane nákladov na energiu, na dosiahnutie úspor a docielenie požadovanej kategórie budovy atď. až po náklady na likvidáciu). To všetko pri započítaní príjmov energie, ktorú si dom bezplatne sám vyrobí.
Veľké množstvo riešení
Človek nemusí byť nijako extra informovaní, aby vedel, že domov, ktoré majú, môžu alebo budú mať potenciál stať sa domov s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré bude povinnosťou stavať po roku 2020, je obrovské množstvo. Je detinské uzákoniť jeden typ takéhoto domu. Slovenský dom po roku 2020 už v dobe, kedy bol navrhnutý a uzákonený, nezodpovedal požiadavke na dosiahnutie takejto úrovne energetickej náročnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas života budovy, ako stanoví smernica EPBD 2. O budúcnosti nehovoriac. Okrem toho, že by Dom po roku 2020 nemal predpisovať žiadne konkrétne riešenie, nemal by ani odstrkávať iné riešenia.
Celoročne príjemná vnútorná klíma
Slovenskí interpreti spomínanej smernice by sa mali takisto zamerať aj na zdravú vnútornú klímu v našich domovoch. Mohli by napríklad požadovať Dom po roku 2020, ktorý vedie nielen k čo najnižším nákladom, ale aj k zdravému vnútornému prostrediu v priebehu celého odhadovaného životného cyklu budovy. Námietka, že tieto veci rieši vyhláška a norma, je v poriadku. To ale nemení nič na fakte, že aj v moderných stavbách dochádza v lete k prehrievaniu a v zime k vzniku vydýchaného alebo mikróbmi znečisteného vzduchu. Ak chceme naozaj riešiť dôležité veci, nemal by slovenský Dom po roku 2020 riešiť aj zdravý životný štýl, ktorý sa prejaví aj zníženými nákladmi za lekársku starostlivosť?
European 20–20–20 Targets made in Slovakia
Aký je dnes vlastne slovenský dom podľa Výzvy 20–20–20, teda Dom po roku 2020? Na Slovensku sa stavanie domov nezaobíde bez tepelnej izolácie. Od určitej hrúbky je však jej prínos mizivý a jej ďalším posilnením už novú hodnotu nezískame, ani nižšie náklady za celý životný cyklus budovy. Jedná sa hlavne o náklady na ohrev vody a na domácnosť (varenie, umývanie, pranie, prevádzka elektronických zariadení – rádií, televízií apod.) domácu dielňu, záhradu a ďalšie.
Globálne otepľovanie, ktoré chce Výzva 20–20–20 zastaviť, má spôsobovať nielen domové vykurovanie, ale aj všetky menované domáce činnosti. To že téza, o planetárnom otepľovaní emisiami CO2 je už mŕtva a koluje len medzi politikmi a neúspešnými vedcami, by bolo predmetom iného textu. Keď už je ale téza na svete a v akcii, zdôraznime, že zatiaľ čo originálna Výzva 20–20–20 rieši všetku spotrebu domu vrátane kuchyne, dielne a záhrady, SR rieši len vykurovanie, svietenie, ventiláciu a ohrev vody (vrátane riadiacej a regulačnej techniky). A aj to len na úrovni výpočtu, ktorý predpokladá vzorné správanie obyvateľov.
Slovenský aj český boj s klimatom je poňatý nápadne „švejkovsky“, zatiaľ čo originálna Výzva 20–20–20 rieši skutočnú spotrebu. A tá, ako sa už 20 rokov prednáša na seminároch, stále činí 40 % celkovej energetickej spotreby ľudstva.
Sebestačné domy
Tradičné vidiecke stavanie z obdobia raného novoveku plnilo aj bez smernice a bez problémov požiadavky dnešnej Výzvy 20–20–20. Bolo vykurované obnoviteľnou surovinou drevom a seno, uskladnené v neobývanom podkroví, slúžilo v zime ako tepelná izolácia. Masívne drevené steny vykazovali slušnú tepelnú izoláciu a hlavne tepelnú akumuláciu, ktorá vyvažovala denné výkyvy vonkajšej teploty. V zime sa vykurovalo drevom a vzniknutý oxid uhličitý sa na jar a v lete uplatnil ako stavebný materiál na rast nového dreva. Dom nemal žiadnu energetickú prípojku a využíval len obnoviteľné zdroje. Bol energeticky lepší, než dnešné najlepšie domy v kategórií A. A bol úplne sebestačný a bez emisií.
Takéto domy je možné realizovať aj dnes, ale na vyššej technickej úrovni zodpovedajúcej súčasnosti. Nie je potrebné stále zdražovať energiu, pokutovať jej vyššiu spotrebu a iným násilím si vynucovať poslušnosť. Príkladom je Nemecko: podľa solídnych zdrojov sa tu viac než 80 % novostavieb plánuje a stavia ako aktívne. Tak sú nazývané domy, ktoré si pre seba sami vyrábajú energiu, ktorá z časti, alebo celkom pokrýva ich spotrebu, alebo dokonca generuje jej prebytok. Domov s takmer nulovou spotrebou energie podľa smernice EBBD 2 sa v Nemecku už stavia cca 7 %. Naopak na ústupe sú pasívne domy, na ktoré z celého balíku novostavieb pripadá už len 0,2 %.
Slovenský dom po roku 2020
Na Slovensku môžu byť pre rozvoj aktívnych domov rovnako podmienky ako v Nemecku alebo Rakúsko. Stačí len nechať na voľnom trhu pôsobiť rozmanité riešenia, nezakladať medzi nich nerovnosť z titulu nálepkovania „správnych“ a „nesprávnych“ riešení, na ktoré je a nie je dotačný nárok či iná podpora.
Naša krajina môže dokonca postúpiť ešte ďalej. Medzi našimi ľuďmi existuje významná snaha vybudovať si energetickú slobodu, tzn. nepotrebovať centrálnu energetickú prípojku. Dom, ktorý tomu zodpovedá, je čistý a bezemisívny, ale na oveľa vyššej úrovni, než už spomínané vidiecke stavby z ranného novoveku. Tieto domy zároveň vedú svojich obyvateľov k rozumnému správaniu bez zbytočného plytvania.
