Na porovnanie jednotlivých materiálov (konštrukčných) systémov slúži v súčasnosti tzv. environmentálne vyhlásenie o produkte (EPD). Existuje mnoho systémov stanovenia vplyvu na životné prostredie, každý štát môže mať ten svoj. Posudzovaná je nielen spotreba primárnych energií, ekvivalent CO2, SO2, fosforu na výrobu, ale zohľadňuje sa celý životný cyklus výrobku. Hranice hodnotiaceho systému sú v logike „cradle to gate“, po slovensky „od kolísky po (nebeskú) bránu“.
Poznámka: Primárne energie sú prirodzene sa vyskytujúce zdroje energie v ich pôvodnej a nezmenenej podobe. Patria sem napríklad všetky obnoviteľné energie, ako je slnečné žiarenie, energia vetra a vody, geotermálna energia a biomasa a konečne aj fosílne zdroje energie, ako je uhlie a ropa.
V prípade domov (stavebných materiálov) vstupuje do hry mnoho faktorov, z ktorých niektoré možno stanoviť relatívne presne a iné sú iba odhadmi závislými na situácii v „ďalekej budúcnosti“. Poďme pekne od začiatku. Materiál sa musí najprv vyrobiť, čo si vyžiada spotrebu surovín a energií, surovinu musíme dopraviť do tovární atď. Nasleduje logistika (presun na stavenisko) a výstavba; k tomu je opäť potrebná energia (doprava, prevádzka zariadenia na stavenisku) a vznikajú prvé odpady, napríklad aj recyklovateľné. Ďalšiu fázu predstavuje užívanie stavby, kde štúdie – počas predpokladanej životnosti stavby – kalkulujú väčšinou s emisiami skleníkových plynov produkovaných v dôsledku vykurovania. Všetko končí demoláciou, likvidáciou či recykláciou materiálov a súvisiacou logistikou.
Tehla z pohľadu ekológie
Porovnaním tehlového domu a drevostavby z pohľadu posúdenia vplyvu na životné prostredie sa zaoberá aj Tehliarsky zväz Čiech a Moravy, ktorý si na tento účel nechal vypracovať štúdiu u Doc. Ing. Vladimíra Kočí, PhD., MBA a Bc. Juraja Petríka [1]. Ešte než si ukážeme porovnanie úbytku fosílnych surovín, dodajme, že štúdia vychádza z projektu drevostavby a odvodeného tehlového domu (použité tehly HELUZ Family 38 2in1). Tepelnoizolačné vlastnosti obálky boli nastavené čo možno najpodobnejšie.
Z tabuľky, kalkulujúcej so životnosťou stavby 50 rokov, vyplývajú dve zaujímavé veci. Prvá je dominantný vplyv energie potrebnej na prevádzku. Druhá potom vyššia potreba „fosílnych“ surovín pri výstavbe drevostavby, ktorá vlastne znamená, že drevo je uložené v konštrukcii a nemôže byť použité ako energetická surovina. Demoláciou drevostavby však získame iba cca ¼ vloženej energie a o ¾ prídeme (stratíme 750 kg z každej tony). Celkové náklady na 1 tonu tehly stanovené pre životný cyklus výrobku [2] sú v uvedenom kontexte naopak prekvapivo malé, totiž 22,7 kg ropy + 6,11 kg hnedého uhlia + 20,8 kg čierneho uhlia + 39,9 kg plynu. Dodajme však, že na hmotnosť je v murovanej stavbe oveľa viac tehál, než dreva v drevostavbe.
V ďalších riadkoch sa nebudeme zaoberať prevádzkou stavby, vykurovaním a s tým súvisiacim dopadom na životné prostredie. Máme totiž za to, že v horizonte životnosti stavieb (predovšetkým tých tehlových, ktoré môžu dosahovať aj stovky rokov) sa spôsob vykurovania výrazne zmení a počítať so súčasným energetickým mixom by bola teda chyba.
Prax ukazuje v prospech tehál
Keďže nevydávame iba časopis Stavebníctvo a interiér, ale zaoberáme sa tiež publikáciou článkov o stavebnej technike, musím spomenúť zaujímavú vec. Vzhľadom k vzrastajúcej cene dopravy a skládkovania zažívajú pri demoláciách murovaných objektov boom mobilné drviace a triediace lyžice pre rýpadlá. Ich používatelia spomínajú možnosť použiť na mieste podrvený materiál ako ďalšiu surovinu. Niekedy priamo na danej stavbe, inokedy potom na nejakom ďalšom projekte.
Iným príkladom sú rekonštrukcie starších objektov, v rámci ktorých sa dostavuje podkrovie, mení veľkosť (či dokonca pozície) otvorových výplní atď. Zatiaľ čo zväčšiť okno pri murovanej stavbe nebýva väčšinou problém, pri drevostavbe je situácia komplikovanejšia. Murované stavby zároveň lepšie znášajú zatopenie či povodne. Ak nedôjde k ich statickému porušeniu, je možné ich oproti drevostavbám relatívne „ľahko“ vysušiť. Drevostavby totiž pri vysúšaní a opravách vyžadujú špecifické postupy.
Bez uhlíku nie je život
Zaujímavosť na záver. Nedávno uverejnená štúdia [3], ktorej hlavnou autorkou je Nadja Drabonová, profesorka zemskej planetárnej vedy na Harvarde dokonca hovorí, že k rozvoju života na Zemi prispelo stretnutie s vesmírnym telesom z doby pred viac ako troma miliardami rokov. Meteorit označovaný ako S2, ktorý mal v čase nárazu do Zeme priemer 37 až 58 kilometrov, dodal baktériám a iným jednobunkovým organizmom kľúčové živiny, ako je fosfor a železo. Planétka S2 však bola okrem fosforu bohatá aj na uhlík a podobných meteoritov bolo pravdepodobne veľa.
V prírode sa prvok uhlík vyskytuje ako súčasť obrovského množstva organických látok a vo forme oxidu uhličitého, ďalej v rýdzej forme a v anorganických zlúčeninách (napríklad uhličitany). Napriek tomu až prehnane mnoho príspevkov – hlavne v internetových spravodajstvách – úplne bezdôvodne považuje oxid uhličitý CO2 za nepohodlný až škodlivý plyn, pred ktorým je dobré mať sa na pozore. Bez oxidu uhličitého by však zanikla vegetácia, pre ktorú je základným stavebným kameňom vedľa vody a slnečnej energie. A bez vegetácie by Zemeguľa bola len púšťou zahŕňajúcou oceány a svetadiely bez života. Berte preto prosím rôzne enviromentálne porovnania opierajúce sa o množstvo vyprodukovaného CO2 s rozumom.
Zdroje:
[1] Dřevo versus cihla. cscm.cz
[2] Výrobky společnosti HELUZ jsou vyrobeny z přírodních materiálů. www.heluz.cz
[3] Gigantický meteorit „pohnojil“ Zemi a přispěl k rozvoji života, tvrdí vědci. Seznam Zprávy
