Rodinné domy na Slovensku postupne starnú. Väčšina z viac než milióna rodinných domov v súkromnom vlastníctve má dnes podľa Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky medzi tridsiatimi a sedemdesiatimi rokmi, pričom najväčší rozsah výstavby sa uskutočnil v rokoch 1960 až 1983. Tieto budovy tak už často dosahujú hranicu svojej technickej životnosti a vyžadujú systémovú obnovu.
Podľa európskych štatistík navyše pribúda ľudí, ktorí vo svojich domovoch čelia problémom so zatekaním, vlhkosťou alebo plesňami – zatiaľ čo v roku 2020 sa tieto komplikácie týkali 14,8 percent obyvateľov Európskej únie, pred tromi rokmi to podľa posledných dostupných dát bolo už 15 a pol percenta. S narastajúcim vekom nehnuteľností tak neustále rastie hlavne význam včasnej údržby.
Ak totiž majitelia drobné chyby na domoch zachytia už v počiatku, oprava nemusí byť nákladná. „Ľudia často riešia až viditeľný následok, technická porucha však vzniká oveľa skôr. Jar je tak ideálny termín, kedy si dom skontrolovať a prípadné poruchy odstrániť včas, bez väčších zásahov do nadväzujúcich konštrukcií,“ hovorí Petr Přichystal, marketingový manažér spoločnosti Lomax.
Čo ľudia na domoch najčastejšie prehliadnu?
Majitelia typicky podceňujú napríklad unavené tesnenia, povolené spoje alebo drobné zmeny v dosadnutí a napojení rámov, líšt či krycích prvkov. Po zime síce ešte nemusia spôsobovať havarijný stav, s prvými prudšími dažďami a letnými horúčavami sa však problém rýchlo zhoršuje. Vlhkosť sa potom nedrží len na povrchu, ale postupne sa dostáva aj do ďalších vrstiev, kde poškodzuje kotvenie, izolácie aj okolitý stavebný materiál.
Dáta Eurostatu zároveň ukazujú, že v prípade zatekania a vlhkosti nejde o okrajovú poruchu, ale o bežný technický jav naprieč európskym trhom. „Hneď ako sa objaví prvá známka netesnosti, nejde len o kozmetickú chybu. V tej chvíli treba skontrolovať napojenie aj funkciu odvodu vody, inak sa z drobnej remeselnej opravy ľahko stane veľký stavebný zásah,“ upozorňuje Přichystal.
Varovným signálom sú aj pohyblivé prvky, ktoré prestávajú fungovať hladko – napríklad garážové vráta. Častým problémom býva ich horší chod, zvýšená hlučnosť alebo nerovnomerné dovieranie, ktoré môže súvisieť s opotrebovaním jednotlivých častí, rozladením mechanizmu či zlým tesnením. Práve v prípade vrát pritom platí, že aj drobná odchýlka v chode sa pri častom používaní rýchlo zhoršuje a môže viesť k väčšiemu zásahu do celej mechaniky.
Skontrolujte okná aj vonkajšie tienenie
Podobne je to v prípade okien a dverí, kde sa na jar ukáže najmä strata tesnosti, horšie dovieranie alebo prvé známky opotrebovania kovania. Na prvý pohľad pritom nemusí ísť o zásadný problém, v praxi však tieto drobnosti ovplyvňujú komfort bývania aj energetickú úspornosť domu. „Netesnosti môžu postupne prepúšťať vlhkosť, zvyšovať tepelné straty a pri dlhšom zanedbaní sa premietnuť aj do stavu nadväzujúcich konštrukcií,“ vysvetľuje Přichystal.
V neposlednom rade si pozornosť zaslúži aj vonkajšie tienenie, ktoré je po zimnom období vystavené zvýšenému riziku poškodenia vodiacich líšt, textilných či lamelových častí a ovládacích mechanizmov. Ak tienenie nereaguje plynule, zadrháva sa alebo je viditeľne povolené, je vhodné poruchu riešiť ešte pred nástupom letnej sezóny. „Práve v období vyšších teplôt a intenzívneho slnečného žiarenia totiž stúpa častosť používania a s ňou aj pravdepodobnosť, že sa z drobnej servisnej opravy stane nákladnejšia výmena nielen jednej časti, ale rovno celého prvku,“ dodáva odborník.
Odkladanie servisu predražuje opravy aj znižuje hodnotu domu
Zanedbané drobnosti pritom neznamenajú len následný vyšší účet za opravu. V praxi zároveň často skracujú životnosť jednotlivých prvkov a postupne sa premietajú aj do celkového stavu a hodnoty nehnuteľnosti. Pri starších rodinných domoch, ktorých je na Slovensku väčšina, preto dáva zmysel vnímať jarný servis ako bežnú súčasť starostlivosti o majetok, nie až ako reakciu na viditeľný problém.
„Najväčšou chybou býva čakanie na chvíľu, keď sa porucha prejaví naplno. Pre mnohé technické prvky totiž platí, že rozhodujúce bývajú už prvé zmeny v chode, tesnosti alebo napojení jednotlivých častí,“ uzatvára Petr Přichystal.
Čítajte tiež:
