Na juhu Dánska, medzi ostrovom Lolland a nemeckým Fehmarnom, rastie stavba, ktorá berie dych – takmer 18 kilometrov dlhý tunel, vedený zhruba 40 metrov pod hladinou Baltského mora. Tunel pod Fehmarnskou úžinou spojí nemecký pobrežný ostrov Fehmarn s dánskym Lollandom a využíva pritom fascinujúcu stavebnú metódu inšpirovanú slávnou dánskou stavebnicou: obrie betónové segmenty vznikajú na súši a na mori sa potom skladajú dokopy ako skladačka.
Tunel skráti cestu z hodín na minúty
Práce na tuneli sa začali v roku 2021 a prvý betónový diel bol uložený na morské dno v polovici roku 2025 – pre stavbárov to bol obrovský míľnik. Otvorenie pre autá a vlaky je naplánované na rok 2029. Tunelom povedie dvojkoľajová elektrifikovaná trať pre vysokorýchlostné vlaky a štvorpruhová diaľnica. Cestu, ktorá dnes trajektom trvá okolo 45 minút, zvládne auto za desať minút - a vlak dokonca len za sedem. To je výrazný rozdiel oproti súčasnému trajektu, kde cesta trvá zhruba 45 minút a navyše často závisí od počasia.
Tunel mieri v ústrety rýchlosti aj ekológii
Modernizácia dopravy je dnes nevyhnutná – a v prípade Fehmarnbelt tunela sa nemyslí len na rýchlosť a pohodlie, ale aj na ekológiu. Stavbári a projektanti od začiatku dbajú na to, aby stavba mala čo najmenší dopad na prírodu. Tunel sa napríklad nehĺbi do skaly, ale skladá sa z prefabrikovaných dielov, ktoré sa jemne pokladajú na dno mora a zakrývajú ochranným násypom. Vďaka tejto metóde sa obmedzujú zásahy do morského prostredia i narušenie migračných trás vodných živočíchov. Celý projekt vyjde zhruba na 8 miliárd eur, z čoho približne miliardou prispieva Európska únia. Vďaka tunelu sa navyše skráti cesta medzi Škandináviou a strednou Európou o 160 kilometrov – čo znamená nielen úsporu času, ale aj menej emisií CO₂. Očakáva sa totiž, že mnoho cestujúcich presadne z áut na rýchle a ekologickejšie vlaky. Stavba navyše dáva prácu tisícom ľudí a priťahuje nové investície.
Tunel sa stavia ako obria skladačka
Tunel medzi Dánskom a Nemeckom nevzniká tradičným vŕtaním, ale metódou, pri ktorej sa hotové betónové segmenty ukladajú priamo do morského dna. Tento postup je nielen rýchlejší, ale aj výrazne šetrnejší k prírode. Po prepojení jednotlivých častí sa celý úsek zasype a prekryje, takže v krajine takmer nie je vidieť. Segmenty sa vyrábajú v obrovskej betonárke pri dánskom Rødbyhavne.
Každý z nich je dlhý cez 200 metrov, váži viac ako 70 000 ton a skladá sa z deviatich dielov odlievaných postupne. Po dokončení sa segment utesní a pripraví na prepravu. K morskému dnu ho dopravia špeciálne remorkéry, ktoré ho umiestnia na pripravené štrkové lôžko. Vo vode potom začína najjemnejšia časť práce. Segment sa zaťaží a spustí na presne určené miesto, kde ho potápači s technikmi napoja na predchádzajúci diel s mimoriadnou presnosťou. Pomáhajú si pri tom GPS, laserovým meraním a špeciálnym tesnením, ktoré zaistia vodotesnosť a pevnosť konštrukcie. Týmto spôsobom postupne vznikne celý 18-kilometrový tunel. Viac o tuneli si môžete prečítať tu: https://femern.com/.
Čítajte tiež:
