Skutočnosť, že dnešná ľudská civilizácia a architektúra (vrátane našej, euroamerickej) je na kameni a tehle doslova založená, musí zaznamenať aj ten, komu pálená tehla a tradičné murovanie nevonia. Stačí, keď človek občas vyrazí na poznávací výlet či zájazd typu mestá - hrady - zámky. Sústreďme sa však na to, čím tehla priťahuje staviteľa a architektov dnes.
Materiál, ktorý je ohľaduplný k životnému prostrediu
Tehly sa vyrábajú pálením tehliarskej hliny sformovanej do požadovaného tvaru a to pri teplotách okolo 900 ° C. Tehliarske hliny sa nachádzajú prakticky po celom území Slovenskej republiky aj Čiech. Z geologického pohľadu ide o treťo- alebo štvrtohorné usadeniny a naplaveniny vzniknuté zvetrávaním hornín. Ich hlavnou zložkou sú ílovité minerály (kaolinit, Illit, montmorilonit a ďalšie), ktoré zaisťujú plasticitu - po zmiešaní s vodou je možné ich formovať do žiadaného tvaru. Po vysušení a vypálení nadobúdajú predovšetkým zvýšenú pevnosť a trvanlivosť.
Pre prírodu tehla nie je cudzorodým materiálom. Vystavená dlhodobému pôsobeniu vlhkosti a mrazu by vo voľnej prírode opäť zvetrala. Po demolácii starého tehlového domu možno pôvodné pálené tehly buď znovu použiť, rozdrviť na tehlový recyklát vhodný do zásypu na nových stavbách alebo ich možno rozomlieť na antuku. Tú, ak nevyužijeme na výstavbu alebo údržbu vonkajších športovísk, môžeme vrátiť prírode, zmiešať s pôdou pod.
Nízka uhlíková stopa
Skúšky v rámci tzv. environmentálneho vyhlásenia o produkte (Environmental Product Declaration - EPD) ukázali, že ekologická záťaž pri výrobe pálených tehál a výstavbe tehlových domov patrí k najnižším medzi stavivami, vrátane výrobkov a stavieb z dreva. Je to tak aj napriek energeticky náročnému procesu výpalu tehál. Uhlíkovej stope, tzn. spotrebe energie vyrobenej z fosílnych zdrojov (z uhlia, ropy, zemného plynu), ktorých horením vzniká oxid uhličitý, pripisujú politici a nimi platení "vedci" vinu za tzv. globálne klimatické zmeny (predtým globálne otepľovanie).
Poznámka: O vplyve CO2 na teplotu planéty sa už roky vedú diskusie, pričom vrcholoví klimatológovia dnes na základe tvrdých exprimentálnych dát, vrátane satelitných, od tejto myšlienky ustupujú. Viac v článku President spoléhá na skutečné odborníky z októbra 2019.
Vysoká kvalita a trvanlivosť tehlových stavieb
V USA, kde tiež - ako u nás - býva ťažké iba pohľadom zvonku rozoznať ťažkú stavbu od ľahkej, nechávajú majitelia tehlových stavieb neomietnutý malý kúsok muriva na viditeľnom mieste, aby si okoloidúci všimli tehlovej podstaty domu. Tým oznamujú, že žijú vo výnimočnom dome.
Tehlový dom je svojou hmotovou povahou ťažký kamenný dom. Nehorí, pod náporom vetra sa nechveje, nevŕzga, drží stabilne a pevne na zemi. Tehlové múry, stropy, fasádne obklady a strešné krytiny vydržia stovku rokov i viac, niektoré pretrvávajú aj veky. Stavebne a architektonicky dobre vykonaná stavba takmer nestarne. Zasadená do časového a priestorového kontextu môže so svojím vekom dokonca rásť na cene, každopádne si ale prinajmenšom dlho drží svoju hodnotu, ktorá nepodlieha inflácii.
Pobytová klíma
Nie je náhoda, že sa ľudia už dávno pred naším letopočtom snažili stavať z kameňa, hliny a neskôr hlavne z tehál, aby tak nahradili drevené a slamené príbytky. Jedným z dôvodov bola a je tiež hodnota zvaná príjemné bývanie, odborne nazývaná aj pobytová klíma tehlových stavieb. Tento vplyv pálených a nepálených tehál na príjemné vnútorné prostredie pre človeka bol už aj vedecky dokázaný.
Tehlový dom všeobecne chráni svojich obyvateľov pred vonkajším teplom, chladom, v našom podnebnom pásme pred oboma. Pôvodne k tomu slúžila vysoká tepelná akumulácia tehál, ktorá má teplotne stabilizujúci účinok. Ak je napr. v lete vonkajšia priemerná 24H teplota 25 ° C, udržuje si tehlový dom aj bez klimatizácie vnútornú teplotu približne na tejto úrovni, hoci je v noci 15 ° C a počas dňa napr. 35 ° C. Novo pribudli aj vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti špeciálnych pálených tehál, ktoré sú dnes samy hodnotené ako tepelná izolácia. Ich termoizolačné vlastnosti ešte významne posilnili teplotne stabilizačný efekt a priniesli tiež podstatné úspory za zimné vykurovanie domu.
Tehlový dom je tichý dom. Jeho steny pohlcujú zvuk a ten sa potom nešíri ani zvonku do domu, ani medzi miestnosťami vo vnútri domu. Zvuk sa tu šíri hlavne rôznymi štrbinami a netesnosťami, tzn. vzduchom (vzduchová priezvučnosť).
Jednoduchosť tehlových domov
Príroda sa vyžíva v jednoduchosti. To sa týka aj tepelnej techniky tehlových domov, ktorá najviac funguje v prospech užívateľov práve vtedy, ak sú aj obvodové konštrukcie jednoduché.
Prirodzená snaha tehliarov o jednoduchosť tehlovej výstavby viedla k vzniku tepelnoizolačných tehlových blokov. Tými možno stavať obvodové steny s vysokou tepelnou izoláciou a to klasickou rýchlou a obľúbenou jednovrstvovou technikou murovania. Tu platí dvojnásobne, že v jednoduchosti je sila. Snaha o skomplikovanie kvalitného jednovrstvového muriva dodatočnými vrstvami tepelnej izolácie, lepiacimi vrstvami a povrchovými farbami (tu parotesnými, tu paropriepustnými) atď. môže síce priniesť žiadaný výsledok, ale aj mnoho rizík. Aj keď si stavebná firma nepopletie vedrá s lepidlami a nezmení navrhované izolácie, ani tak nikto netuší, či budú lepidlá a izolácie slúžiť tak, ako návod a návrh predpokladá. Stavba potom môže rýchlo starnúť a vyžadovať opravu, v horšom, ale nie vzácnom prípade, môže trpieť vlhkosťou. Riziká sa týkajú aj ľahkých stavieb s funkčnými fóliami. Fólie samotné a ešte viac ich spoje (realizované samolepiacou páskou) bývajú málo trvanlivé a steny rýchlo strácajú potrebnú tesnosť.
Energetická účinnosť tehlových domov
Priaznivci tradičného tehlového murovania očakávali, že pálená tehla zareaguje aj na najprísnejšie novodobé tepelno-technické požiadavky na budovy. Spočiatku to ale vyzeralo, že sa s tradičným jednovrstvovým murovaním už ani nepočíta. Dielňa slovenských akademikov a zákonodarcov rozpitvávala a lokalizovala do našich podmienok koncept pasívneho domu podľa profesora Feista a ako vzorové príklady uvádzala a pilotne realizovala hlavne drevostavby s trámovými obvodovými stenami vyplnenými izoláciami a fóliami. Asi sa zdali byť ekologické alebo sympatické. Verejnosť však toto počínanie sledovala s rozpakmi - nie každý túži po takomto dome.
Situáciu vyriešili sami tehliari. Hneď dvaja výrobcovia prišli v krátkej dobe po sebe s tehlovou tvárnicou s dutinami vyplnenými tepelnou izoláciou. Tradičným jednovrstvovým murovaním bolo možné docieliť súčiniteľa prestupu tepla hlboko pod úroveň 0,18 W/(m2•K), čo je normová požiadavka pre ťažké obvodové murivo pasívneho domu. Tehliari tým otvorili cestu k pasívnemu domu pre širokú verejnosť zvyknutú na ľahkú, tzn. jednovrstvovú tehlovú výstavbu. A hlavne prispeli k upokojeniu vášní medzi zástancami rôznych stavebných systémov.
Energetické perspektívy tehlových domov
Z vhodného, jednovrstvového termoizolačného tehlového muriva možno pomerne ľahko postaviť bežný úsporný, nízkoenergetický, ale aj pasívny dom alebo energeticky úplne sebestačný. Ďalšie posilňovanie tohto muriva dodatočnou izoláciou (ETICS) sa už nevypláca. Dôkaz oprieme o známy koncept pasívneho domu, bez toho aby sme ho niekomu vnucovali.
Zoberme do úvahy dom s podlahovou plochou 100 m2 s jednovrstvým tehlovým obvodovým múrom so súčiniteľom prestupu tepla U = 0,15 W/(m2•K). Norma hovorí, že od súčiniteľa muriva U = 0,18 W/(m2•K) nižšie je možné postaviť pasívny dom. Pre nás je dôležité, že ten má celoročnú potrebu tepla na vykurovanie do 20 kWh/m2 × 100 m2, tzn.2 000 kWh [1]. Vyjadrené v peniazoch je to cca 180 Eur/rok pri tarife elektriny 0,10 Eur/kWh. Pritom obvodovým murivom uniká len zlomok celoročných strát tepla (zvyšok pripadá na okná, strechu a podlahu) a ten sa v prípade nášho lepšieho tehlového múru s U = 0,15 W/(m2•K) ešte stenší.
Dodatočným zateplením už nie je možné ušetriť viac, než uvedený stenčený zlomok. Podrobnejší výpočet podľa [2] hovorí, že ním zrazíme poplatky za vykurovanie sotva o 20 Eur/rok. Pri jednotkovej cene holého zateplenia (EPS 100 mm vrátane dopravy, bez omietok) 12 Eur/m2 [3] a pri ploche obvodovej steny 120 m2 zaplatíme asi 1515 Eur. Návratnosť takejto investície je viac než 75 rokov a pri životnosti zatepľovacieho systému 25 až 30 rokov je zrejmé, že sme investovali a prerobili sme.
Energeticky sebestačný dom
V dobre zateplených domoch prevyšujú celkové výdavky za energie na prevádzku domu aj domácnosti niekoľkonásobne výdavky na vykurovanie. Preto od istej úrovne tepelnej izolácie prináša ďalšie zatepľovanie už len straty, a tak sa naša pozornosť zameriava na zníženie celkovej spotreby energie, najmä tej, za ktorú platíme. K slovu preto prichádza technicky a užívateľsky vyspelejší nástupcu pasívneho domu a tým je energeticky sebestačný dom. Ten zo Slnka či biomasy a pomocou technických prostriedkov (termické kolektory, slnečné elektrárne, batérie, kotly na biomasu ap.) vyrába teplo, ohrieva vodu a vyrába elektrinu nielen pre ohrev, vykurovanie či chladenie, ale pre všetky spotrebiče, ako napr. kuchynskú techniku , televíziu, vysávače, práčky, umývačky, kosačky, dielenské nástroje a pod. Účinnosť elektrického ohrevu alebo chladenia zvyšuje tepelné čerpadlo.
Sebestačný dom nepotrebuje v ideálnom cieľovom prípade ani energetickú prípojku (elektrina, plyn), iba ak by chceli mať majitelia ako určitú zálohu. Tým šetrí oveľa viac platenej energie než pasívny dom a ešte niečo navyše. Majiteľ takéhoto domu väčšinou veľmi aktívne prispôsobuje svoju spotrebu aktuálnemu počasiu, aby čerpal z rozvodných sietí minimum, najlepšie nič. Že to má zmysel, je všetkým očividné.
Na záver
Tento príspevok pripomína, že tehlové murivo nielenže sprevádza ľudskú civilizáciu od antiky (možno praveku) až po súčasnosť, ale ukazuje tiež na vyspelosť dnešných nositeľov tehliarskeho remesla, ktorí riešia skutočné, nie iba výpočtové či fiktívne potreby používateľov tehlových domov. A čo sa týka zemskej klímy, tehliari prostredníctvom vysoko sofistikovaných výrobkov svojim zákazníkom ponúkajú priestor pre čerpanie takmer nekonečného zdroja obnoviteľnej energie zo Slnka, ktorá nevyvoláva globálne otepľovanie, je zadarmo a dáva tak slobodu ľuďom aj na úrovni rodín a jednotlivcov.
Literatúra:
[1] Pasivní dům v číslech, www.stavebnictvi3000.cz/c3533.
[2] http://vytapeni.tzb-info.cz/tabulky-a-vypocty/47-potreba-tepla-pro-vytapeni-a-ohrev-teple-vody
[3] Ceník zednických prací, www.cenikyremesel.cz.
