Dnes je 13.12.

Moderná škola – jej architektúra a dizajn

Zverejnené: 29. 11. 2018

Zdanlivo odlišné odbory architektúra a pedagogika sa v poslednom čase prelínajú. Dochádza k tomu pri navrhovaní moderných škôl, v ktorých je dôraz nielen na kvalitu materiálu, ale tiež na premenlivú funkčnosť priestorov. V európskom kontexte, predovšetkým v severských krajinách, je výstavba a rekonštrukcia inovatívnych školských zariadení finančne podporovaná, na Slovensku to tak väčšinou nie je. Aj napriek tomu sa však v našej krajine, aj v susedných krajinách, začínajú vyskytovať školské objekty, ktoré stoja za zmienku.

Kodaňská medzinárodná škola na mestskom prístavnom poloostrove Nordhavn je nielen v Dánsku skutočným unikátom. (Autor: Oliver Foerstner, Shutterstock)

Pokroková prvá republika

V minulosti bola výstavba slovenských a českých školských stavieb veľmi progresívna a súčasní architekti majú rozhodne na čo nadväzovať vo svojej tvorbe. Pre príklad je možné uviesť reformnú Tyršovu obecnú školu. Jedná sa o súbor budov arch. Oskara Poříska. Progresívne zameranie výučby aplikovanej v tejto zmiešanej brnenskej škole sa odrážalo aj v jeho funkcionalistickom návrhu. Pôdorys školy je v tvare písmena V a objekt je dodnes jednou z dominánt. Dôraz bol pritom kladený na rovnakú tému, ktorá rezonuje v spoločnosti aj dnes – na voľný prístup detí na vonkajšie ihriská či terasy. Zdravý vzduch je skutočne nadčasovou témou.

Prvorepubliková Tyršová škola je dodnes jednou z dominánt brnenskej časti Židenice. (Autor: Eva Focho Žďárská)
Prvorepubliková Tyršová škola je dodnes jednou z dominánt brnenskej časti Židenice. (Autor: Eva Focho Žďárská)

Moderná škola: inšpirácia deťom

Dobe historických školských zariadení však pomaly odzvonilo. Pavilónové školy, ktoré vznikali v našich krajinách predovšetkým v minulom storočí a ktoré boli navrhované tiež v štýloch ako je secesia a art-deco sú samozrejme naďalej v prevádzke. Ich dispozície však zďaleka nezodpovedajú dnešným nárokom. Výstavba moderných škôl v 21. storočí preto prebieha v úzkej spolupráci architekta s pedagógmi (veľakrát aj žiakmi). Dôraz je kladený na kultúrny význam týchto inštitúcií. Do pozadia ustupuje pôvodná uniformita tradičných tried, moderná škola má motivovať a inšpirovať, nie vyvolávať v deťoch obavy. Učitelia si rešpekt a autoritu získavajú celkom inými spôsobmi, deťom je poskytovaná sloboda pohybu a je rešpektovaná individualita každej osobnosti.

To všetko a oveľa viac sa premieta do architektonických štúdií aj návrhov interiérových dizajnérov. Učiť by sme sa mohli predovšetkým od našich severských susedov. Fínske, dánske či švédske školy sú z architektonického hľadiska vzorom mnohých ateliérov po celom svete. Na Slovensku zmena prebieha pomalšie, aj napriek tomu u nás pozorujeme náznaky modernej školskej architektúry. Podobne je na tom aj Česká republika.

Stavba ako názorný príklad

Novodobá školská výstavba odráža pokrokové technológie. Školy sa stavajú v nízkoenergetických až nulových štandardoch. Na strechy aj fasády sú umiestňované solárne panely, zelený porast či nádoby pre zber dažďovej vody. Interiéry sú riadené ventilátormi s rekuperáciou. Zaujímavé sú tiež priznané technické súčasti budovy ako káble a vzduchotechnické rozvody. Tieto zariadenia neslúžia iba k výrobe energie, chladeniu, vetraniu a k úspore vody. Zároveň napomáhajú pri výučbe. Deti tak môžu nahliadnuť do praxe, učia sa princípy fungovania solárnej domovej energetiky, triedia odpad, sú ponaučené v záležitostiach potreby udržiavania zdravej mikroklímy vo vnútri budov...Na priľahlých pozemkoch sú budované školské skleníky a záhony, ktoré slúžia k názornej výučbe v predmetoch ako je botanika aj k aktívnemu odpočinku učiteľov a detí.

Pružné usporiadanie

Základné pravidlo pri navrhovaní novej školy či rekonštrukcie staršieho objektu znie flexibilita. Architekt by mal oddeliť nosnú konštrukciu stavby od vnútorného dispozičného nastavenia tak, aby čo najviac vyhovovala požiadavkám užívateľov a umožnil možné zmeny v budúcnosti. Inžinierske siete a technické inštalácie musia byť ľahko prístupné. Usporiadanie je totiž často navrhnuté efektívne, ale za jediným funkčným účelom. Deti však svojim kreatívnym prístupom zvládnu využiť priestor na sto ďalších spôsobov.

Aj takto je možné koncipovať miesta, ktoré môže v škole inak s majoritou otvoreného priestoru využiť každý individuálne v okamžikoch potreby samostatnej práce. (Autor: dotshock, Shutterstock)
Aj takto je možné koncipovať miesta, ktoré môže v škole inak s majoritou otvoreného priestoru využiť každý individuálne v okamžikoch potreby samostatnej práce. (Autor: dotshock, Shutterstock)

Oddelené triedy alebo rozľahlý spoločný pracovný priestor?

Steny oddeľujúce triedy od spoločenských priestorov sú často volené priehľadné. Dodáva to objektu duch otvorenosti a vytvárajú atmosféru vhodnú pre komunikáciu a spoluprácu medzi žiakmi a učiteľmi vo všetkých smeroch. Triedy ale nemusia disponovať žiadnymi deliacimi stenami, priestor môže byť spoločný pre väčší počet žiakov s tým, že zahŕňa rôznorodé zákutia, do ktorých sa môžu uchyľovať menšie skupinky pracujúce na svojom tímovom projekte. Otvorenosť veľkej miestnosti im zároveň poskytuje príležitosť čas od času spolupracovať aj s ostatnými, vrátane detí inej vekovej kategórie. Aj pedagógovia sa môžu rôzne striedať, dopĺňať a vytvárať tak výučbu, ktorá bude viac zameraná na medziodborový kontext než na jednotlivé oddelené témy. Open-space školné priestory podnecujú učiteľov k tvorbe inovatívnych vyučovacích metód, ktoré žiaci ocenia. Ale ako prepojiť koncept otvoreného učebného priestoru s individuálnou prácou žiakov? Stačí do priestoru vniesť z časti uzatvorené zákutia, napríklad v podobe sklenených mini pracovní pre 1-5 osôb s kvalitným akustickým odhlučnením (akustické nástenné panely plnia napr. aj funkciu nástenky). Tie môžu využívať či už žiaci, tak učitelia, pretože trend uzatvorených kabinetov, kam oko žiaka nedohliadne, je takisto jedným z tých, ktoré zapadajú do pozadia. Učiteľ je v škole braný ako sprievodca a mentor, na ktorého sa deti môžu kedykoľvek obrátiť a ktorý sa od svojich žiakov neseparuje.

Deťom je potrebné dopriať tiež čas ku hre a odpočinku a v školských budovách by k tomu malo byť vytvorené prostredie. (Autor: Helene Torsedotter, Zdroj: Liljewall arkitekter)
Deťom je potrebné dopriať tiež čas ku hre a odpočinku a v školských budovách by k tomu malo byť vytvorené prostredie. (Autor: Helene Torsedotter, Zdroj: Liljewall arkitekter)

Priestor na relaxáciu

Dôležité v modernej školskej architektúre však nie sú iba učebné miestnosti, ale tiež priestory pre odpočinok, samostatné štúdium a priestor pre pohyb detí vonku. Priechodné chodby, schodisko, poschodové podesty...To všetko už nie je určené len na obyčajné prechádzanie. Tieto priestory sú upravované, aby slúžili predovšetkým na stretávanie užívateľov. Schodiská môžu plniť funkciu posedenia či dokonca hľadiska pri školných predstaveniach odohrávajúcich sa pod nimi. Chodby sú vyplnené sedacími vakmi, hojdacími sieťami, či inými jednoducho premiestniteľnými sedákmi. Na podestoch môžu byť k dispozícií knižnice či školské počítače vhodné pre prípravu detí a tímové projekty. Realizovaný býva či už dizajn využívajúci veselých farebných prepojení, tak vzhľad, ktorý použitím svetlých a neutrálnych farieb ponecháva priestor detskej kreativite. Cieľom je zaujať dieťa, dopriať mu priestor a nenudiť ho, aby zakrpatelo v lavici.

Exteriéry

Samozrejmosťou je dostatok prirodzeného svetla. Zároveň je potreba zabezpečiť vhodné tienenie pre letné obdobie (vonkajšie rolety či tienenie okolia zástavbou a zeleňou), aby slnečné lúče neprehrievali miestnosť. Zásadné je tiež pravidelné vetranie alebo inštalácia ventilačných systémov s rekuperáciou a udržiavanie vhodnej vlhkosti vnútornej klímy. Nič z toho však stopercentne nenahradí pohyb detí vonku na čerstvom vzduchu. Ten by mal byť podporovaný prioritne a prostriedkom k nemu je vhodný architektonický návrh, ktorý prepojí vnútorné a vonkajšie časti školy. Prístup detí do átrií, školských záhrad a na ihrisko by mal byť jednoduchý, ideálne z každej triedy, chodby či herne. Vonkajšie školské prostredie musí zahŕňať to isté čo vnútorné a teda dostatok sedacích prvkov. Predovšetkým však musí deti rozhýbať. Vhodné je teda vybudovať multifunkčné ihrisko, skate parky apod.

Švédska škola Hyllievångsskolan podporuje pohyb žiakov venku veľkým množstvom exteriérového vyžitia pre deti všetkých vekových kategórií. (Autor: Kentaroo Tryman, Zdroj: Liljewall arkitekter)
Švédska škola Hyllievångsskolan podporuje pohyb žiakov venku veľkým množstvom exteriérového vyžitia pre deti všetkých vekových kategórií. (Autor: Kentaroo Tryman, Zdroj: Liljewall arkitekter)

Zahraničné školy

Jednou z inštitúcií, ktorá bola postavená v posledných rokoch, je Ecopolis Plaza v Madride. Jedná sa o centrum, ktoré slúži nielen ako škola, ale tiež ako edukačné zariadenie pre verejnosť. Dá sa povedať, že sa jedná skôr o park či múzeum, ktoré integruje ekológiu ako vedu do každodenného života. Objekt kombinuje pasívne energetické zdroje s aktívnymi. Tých prírodných sa snaží využiť na maximum. Odpadová voda z budovy je napríklad prečisťovaná makrofytovými lagúnami, ďalej skladovaná v podzemných tankoch a následne využitá na zavlažovanie okolitých záhrad. Pôsobivo a zároveň účinne je riešené tienenie screenovou technológiou na južnej celopresklenej fasáde. Energia je okrem iného vyrábaná fotovoltaickou elektrárňou. A celých 50 % objektu je zasadené pod úroveň zeme, objekt tak efektívne využíva zemskej tepelnej zotrvačnosti.

Ecopolis Plaza sa vyznačuje architektonickým konceptom, ktorý umožňuje verejnosti nenásilne sa zoznamovať s inovatívnymi energetickými technológiami. Deti študujúce na škole sú vychovávané k zodpovednosti v oblasti výroby aj spotreby energií. (Zdroj: ecosistema urbano)
Ecopolis Plaza sa vyznačuje architektonickým konceptom, ktorý umožňuje verejnosti nenásilne sa zoznamovať s inovatívnymi energetickými technológiami. Deti študujúce na škole sú vychovávané k zodpovednosti v oblasti výroby aj spotreby energií. (Zdroj: ecosistema urbano)

Švédska škola Hyllievångsskolan v Malmö navrhnutá architektonickým štúdiom Liljewall je takisto veľmi zaujímavou modernou stavbou a to ako na regionálnej, tak na európskej úrovni. Po vstupu do haly školy sa návštevník ľahko zorientuje iba pohľadom, priestor poskytuje výhľad do všetkých zásadných oddelení tejto inštitúcie. Je tu tiež široké schodisko, ktoré supluje pri rôznych predstaveniach hľadisko amfiteátru. Komplex poskytuje mnoho priestorov či už vo vnútri, tak aj vonku. Disponuje niekoľkými terasami, na ktorých býva za dobrého počasia realizovaná aj výučba. Žiaci sú vychovávaní k ekologickému zmýšľaniu, v čom sú podporovaní aj samotnou architektúrou objektu. Strecha je pokrytá rastlinnou vegetáciou a solárnymi panelmi. Hodnoty vyrobenej energie sú zobrazované na displeji v spoločnej školskej hale.

Vyučovanie môže prebiehať aj na čerstvom vzduchu. Štúdio Liljewall navrhlo niekoľko terás pre novostavbu školy v Malmö, ktoré sú na tento účel ako stvorené. (Autor: Kentaroo Tryman, Zdroj: Liljewall arkitekter)
Vyučovanie môže prebiehať aj na čerstvom vzduchu. Štúdio Liljewall navrhlo niekoľko terás pre novostavbu školy v Malmö, ktoré sú na tento účel ako stvorené. (Autor: Kentaroo Tryman, Zdroj: Liljewall arkitekter)

Doslova vizionárskym je možné nazvať projekt Ørestad College v Kodani. Stavba školy je zložená zo štyroch bumerangových pôdorysov, ktoré sa otáčajú, aby vytvorili jednoduchú, ale silnú superštruktúru. Tá tvorí celkový rám budovy. Výsledkom je maximalizácia organizačnej flexibility. Rôzne učené priestory sa môžu prekrývať a vzájomne reagovať bez hraníc. Kľúčové bolo pre architektov štúdia 3XN poňatie výučby v škole, ktoré prikladá dôraz predovšetkým na schopnosť študenta prevziať zodpovednosť za svoje vzdelanie. Vnútorné usporiadanie objektu bolo teda nastavené tak, aby bolo možné aplikovať či už výučbu väčších skupín, tak malých, aby sa mohol realizovať jednotlivec aj tím. Koncept školy spočíva v interdisciplinárnej výučbe, odstraňuje bariéry medzi humanitnými a prírodnými vedami. Výsledný dizajn je veľmi dynamický, priestory sú otvorené. Architektom sa podarilo vytvoriť jeden komunitný priestor prepájajúci jednotlivé vyučované disciplíny.

V dánskej Kodani je lokalizovaná ďalšia pozoruhodná škola. Inštitúcia medzinárodného charakteru – Nordhavn - je zaujímavá svojou prepojenosťou s mestským verejným priestorom. Priestory ako foyer, telocvičňa a ďalšie sú určené nielen pre potreby žiakov, ale aj verejnosti. Škola je rozdelená do 4 základných sekcií, z ktorých každá zahŕňa priestory určené pre deti konkrétneho vývojového stupňa. Napríklad triedy pre najmladších sú rozľahlejšie a rozdelené do zón, ktoré plnia rôzne funkcie počas vyučovacích hodín aj cez prestávky. Fasáda objektu je pokrytá 1200 solárnymi panelmi, ktoré dopĺňajú aj dizajn budovy. Sú umiestnené tak, aby tvorili efekt filtrov. Na streche je potom k dispozícií terasa. Autorom stavby je ateliér C.F. Møller Architects.

Vo fínskom meste Oulunsalo bola postavená školská architektonická perla. Budova základnej školy Niemenranta so zakrivenou tehlovou fasádou a drevenými interiérmi v novej miestnej rezidenčnej štvrti získala podobu, ktorá naznačuje spojenie prírodných materiálov s mestskou architektúrou. Budova nadväzuje na historický kontext regiónu, rovnako ako aj na odkaz významného fínskeho architekta Alvara Aalta. Na južnej strane objektov sa z pochopiteľných dôvodov nachádzajú vonkajšie priestory. Interiéry sú navrhnuté tak, aby umožňovali tímovú spoluprácu, jednotlivé triedy sú rozdelené podľa svojho určenia (napr. výtvarná, matematická apod.) Veľmi efektné je využitie drevených podhľadov v hale a jedálni. Architektonický návrh je výsledkom tvorby štúdia.

Budova ZŠ Niemenranta využíva prírodné materiály – tehlu a drevo. Architekti tým okrem iného nadväzujú na dielo Alvara Aalta (autor plánu nového centra susedného Oulu - 1943). (Zdroj: ALT Architects)
Budova ZŠ Niemenranta využíva prírodné materiály – tehlu a drevo. Architekti tým okrem iného nadväzujú na dielo Alvara Aalta (autor plánu nového centra susedného Oulu - 1943). (Zdroj: ALT Architects)

Aj v Holandsku vznikajú unikátne objekty. V Maastrichte stojí škola, ktorá je zaujímavá nielen svojim dizajnom, ktorý naplno rešpektuje miestny architektonický kontext, ale tiež svojou digitálnou formou výučby. Diskutovaná škola je prvou v južnom Holandsku, ktorá je prevádzková s nulovými nárokmi na vonkajšie dodávky energie. UArchitects pri svojej tvorbe kládli silný akcent na udržateľnosť. To sa prejavuje aj pri vyučovaní, pri ktorom je využívaný celý architektonický koncept ako praktická pomôcka.

České a Slovenské školy

Dnes je trendom kupovať si rôzne zahraničné autá, napr. z Nemecka, televízory z Japonska a mobilné telefóny, ktoré dizajnovali v Amerike. Ale kým budú naše školy vyzerať ako napr. tie škandinávske, potrvá to ešte pomerne dlho. V Česku už pritom ukazujú, že sa to dá. Pri základnej škole v Dobrichoviciach bola postavená efektná prístavba, ktorá bola podľa návrhu ateliéru Šafer Hájek Architekti rozdelená na dve hmoty. Prvá, trojpodlažná časť nadväzuje na pôvodný objekt. Tá druhá, dvojpodlažná sa skladá z jednotlivých učební a kabinetov umiestnených okolo širokej stredovej chodby, do ktorej je vložených niekoľko príjemných odpočinkových zákutí. Obidve časti sú spojené centrálnou halou so schodiskom a polootvorenou knižnicou. Fasáda je pokrytá drevenými latkami z červeného cédru, kedy sa od začiatku počítalo s porastom popínavou zeleňou.

Spomenúť musíme tiež Hovorčovice. Nová prístavba dvoch budov (projekt architekta Ondreja Tučka) veľmi efektne kontrastuje s historickým objektom z 19. storočia, ktorý tiež prešiel rekonštrukciou. Prvá novostavba je umiestnená hneď vedľa staršej budovy, druhá je na dohľad, ale cez ulicu. Dôležité je, že bol ponechaný priestor pre dostatočne veľký dvor a ihrisko. Podstatná je tiež informácia, že tieto objekty tvoria základ pre budúci širší areál, ktorý okrem iného poskytne zázemie pre spoločenský život miestnych.

Kontrast medzi pôvodným a novým objektom ZŠ v Hovorčoviciach budí záujem. (Zdroj: architekt Ondrej Tuček)
Kontrast medzi pôvodným a novým objektom ZŠ v Hovorčoviciach budí záujem. (Zdroj: architekt Ondrej Tuček)

Tiež vo Veľkej Chuchli vyrástol nový školský pavilón. Dvojpodlažnou stavbou nadväzujú architekti štúdia Grido na staršie školské objekty. Medzi starou a novou budovou vzniklo nádvorie, ktoré slúži predovšetkým pre odpočinok a stretávanie žiakov pri pauzách medzi vyučovaním. Stavba je nízkoenergetická a pre udržanie komfortnej vnútornej klímy je budova z troch strán plne presklená (triedy sú orientované na juh, východ a západ kvôli maximalizácii teplotných ziskov zo Slnka v chladných ročných obdobiach). V lete je množstvo svetla regulované tieniacimi lamelami umiestnenými na fasáde objektu.

Vo Veľkej Chuchli sa nachádza objekt ZŠ, ktorého koncept je založený predovšetkým na udržiavaní zdravej vnútornej klímy. Zároveň ponúka pôsobivý priestor vonku, kde žiaci trávia čas hlavne počas prestávok.  (Autor: Tomáš Malý, Zdroj: Grido, architektúra a dizajn)
Vo Veľkej Chuchli sa nachádza objekt ZŠ, ktorého koncept je založený predovšetkým na udržiavaní zdravej vnútornej klímy. Zároveň ponúka pôsobivý priestor vonku, kde žiaci trávia čas hlavne počas prestávok. (Autor: Tomáš Malý, Zdroj: Grido, architektúra a dizajn)

Stredočeské Líbeznice ponúkajú tiež atraktívnu školskú novostavbu. Ich autormi je arch. Kancelária Projektil. Zásadnou hodnotou, ktorú jej interiér ponúka, je flexibilita. Kmeňové triedy slúžia aj k potrebám školskej družiny, jedáleň je možné veľmi ľahko prestavať na účely filmovej či umeleckej produkcie. Architektom sa tak podarilo na 1000 m2 úžitkovej plochy realizovať všetko, čo škola k svojmu fungovaniu potrebuje. Veľmi podstatné je tiež využitie vetracej jednotky s rekuperáciou, ktorá zabezpečuje pravidelný prísun čerstvého vzduchu do objektu. Dizajn školy je tiež pôsobivý. Pôdorys je kruhový s vnútorným átriom. Výhodou je jeho povrch, ktorý dáva deťom možnosť vstupu bez prezutia. Na streche bola vysadená vegetácia.

Ako je to u nás na Slovensku?

V Čechách už s modernizáciou škôl začali, u nás je len veľmi málo výnimiek. Dalo by sa očakávať, že dopyt po kvalitnej architektúre by mohli pokryť súkromné školy. Kým súkromných základných a stredných škôl je málo, materských škôl je veľmi veľa. Avšak čo sa týka súkromných materských škôl, veľakrát tu architektúra nie je moc riešená, školy sú rekonštruované hlavne zo starších rodinných domov, doplnené detským nábytkom a to je tak všetko. O to viac medzi nimi teda vynikne nejaký ojedinelý prípad, kedy bol kladený dôraz na architektúru a jedinečné vybavenie interiéru. Takým príkladom je napr. Materská škola v Banskej Štiavnici alebo súkromná škôlka v Limbachu, ktorá pracuje s morfológiou archetypálneho domu od Martina Rezníka, Matúša Poláka a Juraja Makového. Má inteligentné vnútorné aj vonkajšie členenie, pracuje so svetlom, farbou, materiálom aj okolím ako jeden z prvých malých kúskov súčasnej architektúry v školskom segmente na Slovensku.
Súkromná škôlka v Limbachu. Foto: Tomáš Manina
Súkromná škôlka v Limbachu. Foto: Tomáš Manina
Foto: Tomáš Manina
Foto: Tomáš Manina

Čo sa týka súkromných základných a stredných škôl, tu je situácia podobná. Rekonštrukcie sa viacmenej týkajú len nových povrchov v telocvični, prípadne novšieho vnútorného vybavenia. Preto opäť príjemným prekvapením je prístavba pavilónu nových tried na súkromnom gymnáziu na ulici Bajkalská v Bratislave. Dvojpodlažná budova so šiestimi triedami prvého stupňa ZŠ bola navrhnutá ako drevostavba. Z vonkajšej strany je napojená na existujúcu stavbu telocvične. Nízko osadené veľkoplošné okná presvetľujú priestor a pomer medzi svetlom a použitým materiálom, čistých foriem a správne zvolenej mierky tvorí veľmi nenápadnú, ale príjemnú architektúru.

Prístavba pavilónu nových tried na súkromnom gymnáziu v Bratislave na ulici Bajkalská. Dvojpodlažnú budovu so šiestimi triedami prvého stupňa ZŠ navrhli Marcel Dzurilla, Martina Müllerová a Peter Jurkovič ako drevostavbu. Foto – Peter Jurkovič
Prístavba pavilónu nových tried na súkromnom gymnáziu v Bratislave na ulici Bajkalská. Dvojpodlažnú budovu so šiestimi triedami prvého stupňa ZŠ navrhli Marcel Dzurilla, Martina Müllerová a Peter Jurkovič ako drevostavbu. Foto – Peter Jurkovič
Základná škola vznikla ako drevostavba. Foto: Marcel Dzurila
Základná škola vznikla ako drevostavba. Foto: Marcel Dzurila

Štúdie Salfordskej univerzity

Profesor Peter Barrett, ktorý pôsobí na Salfordskej univerzite, vykonal výskum popisujúci, že vhodne nastavené fyzikálne podmienky ako je svetlo, kvalita vzduchu, teplota, farebná schéma v interiéri či rozmiestnenie nábytku môžu zefektívniť učenie až o 16 %. Správne navrhnuté triedy v školách zlepšujú študijné výsledky žiakov vo všetkých predmetoch. Ďalšie indície, ktoré máme, sú tie, ktoré vedú k prírode a čo najčastejšiemu pohybu v nej.

Architektúra je teda mocná a môže poskytnúť tie správne základy pre komfortnú a prirodzenú výučbu. Dajme architektom viac priestoru a možnosť spolupracovať s tým, ktorí budú výsledky ich práce využívať najviac (v našom prípade s pedagógmi a žiakmi). Nech je škola miestom, ktoré pripraví žiakov na život a nie len na testy. Vytvorme školy, v ktorých budú deti radi dospievať a ktoré nebudú ničiť detskú túžbu po poznávaní.

Zdroje:
https://www.bam.brno.cz/objekt/c345-tyrsova-obecna-skola
https://www.uarchitects.com/news/
https://www.cfmoller.com/p/Copenhagen-International-School-Nordhavn-i2956.html
http://ecosistemaurbano.com/portfolio/plaza-ecopolis/
https://3xn.com/project/orestad-college
http://www.liljewall.se/hyllievang
http://www.alt-architects.com/0008-nrt.html
http://www.grido.cz/cz/projekt/zakladni-skola-velka-chuchle/
https://ceskacenazaarchitekturu.cz/projekty/2017/zakladni-skola-v-dobrichovicich-2/
http://html.ondratucek.dphoto.com/
http://www.projektil.cz/cs/project/elementary-libeznice
http://www.salford.ac.uk/built-environment-old/about-us/news-and-events/news/study-proves-classroom-design-really-does-matter

Autor: Helena Široká, Ing. Kateřina Kočická
Foto: archív firiem, Shutterstock, Eva Žďárská, Tomáš Manina, Marcel Dzurila

Tématické odbory

Nové

BOSCO VERTICALE - najkrajší zelený mrakodrap na svete

Zverejnené 12.12. Nielen móda je vlastná Milánu, túto európsku metropolu zdobia nádherné poklady architektúry, ktoré hrdo vystavuje svetu. Už ste videli Bosco Verticale? Architektonický skvost v strede mesta, miesto, kde odrazu vyrástol les? Že nie? Tak sa naň poďme… ísť na článok

Nové technológie vo výrobe fotovoltaických článkov

Zverejnené 10.12. V nedávnej minulosti sme písali o kremíku ako hlavnom prvku využívanom na produkciu „štandardných“ fotoelektrických panelov. Tiež sme písali o tenkovrstevných paneloch, ktoré sú tiež pomerne rozšírené. V tomto článku si však predstavíme technológie… ísť na článok

BAU 2019

Zverejnené 8.12. V polovici októbra 2018 sa v Prahe konala tlačová konferencia k veľtrhu BAU, najväčšiemu stavebnému veľtrhu v Európe. Konať sa bude 14.–19. 1. 2019 v areáli Messe München a to vo všetkých 19 výstavných halách. Prezentovať sa príde viac ako 2 200… ísť na článok