Uvedené budovy sú z režného neomietaného tehlového muriva. Je tu viditeľné ovplyvnenie severonemeckou tehlovou gotikou. Okrem toho nachádzame odkazy na ďalšie umelecké slohy, napríklad ozdobné štukové prvky v barokovom poňatí – kartuše s volutami či ovocné festóny, poukazujúce na ikonickú secesiu.
Žrebčín ako malé mesto
K technickým údajom patrí aj pôvodný celkový počet 32 objektov na ploche 4,2 hektára. Čo sú aj tri studne, vodovod, kanalizácia, krytá jazdiareň, štyri stajne, kováreň, maródka, izolácia a šesť hnojísk. Po oboch stranách hlavné budovy sú brány. Stĺpy majú striešky kryté pálenou bobrovkou a hrebenáči so zelenou engobou. Šikmé strechy budov sú pokryté pálenými škridlami červenej farby. Zhotoviteľom žrebčína bola pražská firma staviteľa Václava Nekvasila. Toto veľkolepé dielo navrhol viedenský architekt František Skopalík, stavebným dozorom bol poverený vrchná stavebná rada vtedajšieho ministerstva orby Emil Sychrovský.
Kôň ako spolupracovník aj priateľ
Kôň je spolupracovníkom, ochrancom, doslova priateľom človeka od nepamäti. Pomáha pri práci na poli ornom, aj vojnovom, v lese, jazdí dostihy... Na jeho oslavu a ako poďakovanie sa píšu básne, romány, točia filmy, seriály, maľujú obrazy, sochajú sochy. O tej poslednej menovanej verzii si povieme viac.
Ardo, ktorý stál modelom Myslbekovi
Na veľkom nádvorí Zemského žrebčinca je umiestnený bronzový model plemenného žrebca Arda, podľa návrhu sochára Jozefa Václava Myslbeka. Kôň stál modelom umelci, keď tvoril pomník sv. Václava pre pražské Václavské námestie.
Priateľstvo na celý život
Kto raz prišiel do styku s koňom, bolo to doslova priateľstvo na celý život. Už ako chlapec spieval: mamička, kúp mi koníčka, koníček to bol môj sen..., aby potom v dospelosti spolu pracovali, bojovali, pretekali. Kôň má takú cenu, že sa za neho dávalo aj kráľovstvo.
Povesť hovorí, že v hore Blaník spolu s rytiermi čaká kôň, aby vyšiel, keď bude našej zemi najhoršie. Kôň pozná dobrého človeka a – špinavé vody sa nenapije.
Čítajte tiež:
