„Niektorí autori radšej zvolia jednoduchšiu cestu a navrhnú fasádu napríklad z plechu," podotýka v rozhovore Karel Dušek a dodáva, že architekti si kameň často mýlia s keramikou. Ani sami kamenári si s ním veľakrát nevedia rady, obzvlášť ak ide o murovanie takzvane nadivoko. „Niektorí pracovali s kameňom ako s tehlou, iní urovnávali betón medzi kameňmi do leskla," zverila sa nám Jana Medlíková zo štúdia atakarchitekti, autorka rodinného domu v Kumburskom Újazde, ktorého murivo je tvorené tzv. probetonovaným lomovým kameňom. Podobnú skúsenosť mali aj autori španielskeho Domu Calixto, ktorého fasáda je obložená hrubo otesaným pieskovcom z miestneho lomu. Carlos Gor Gómez, jeden z architektov štúdia GRX, k tomu prezradil: „Časť fasády sme pre názornosť museli položiť sami, podľa nášho vzoru sa už remeselníkom podarilo dielo dokončiť."
Hoci práca s kameňom môže mať svoje úskalia, našťastie stále existujú architekti, ktorých to neodradí a vďaka ktorým vznikajú mnohokrát impozantné stavby, ktoré majú trvalú hodnotu. V časopise INTRO 14 vám z nich prinášame napríklad novú stanicu metra v Berlíne od Maxa Dudlera, podzemný labyrint Cava Arcaro využívaný na kultúrne účely, vinárstvo Delas Fréres, ktorého kamenná fasáda pôsobí napriek svojej hmotnosti ľahko ako záves vzdúvajúci sa vo vetre a mnoho ďalšieho. Povedané slovami architekta Zdeňka Fránka, ak zaobchádzame s kameňom s určitým porozumením a úctou, odmení nás neprekonateľnou krásou a dojmom večnosti.
Viac na www.intro.cz
Súvisiace články:
