• Typ objektu: Bytový dom s galériou
• Lokalita: ulica Trhoviska, Malá Strana, Praha 1
• Investor: Galerijní, a.s.
• Projekt: Architektonický ateliér Ladislava Lábusa
• Autori: Ladislav Lábus, Lukáš Grasse, František Košař
• Interiéry: Tereza Dvořáková
• Konštrukcie: Murovaná konštrukcia z tehlových blokov Porotherm, stropy a schodiská z monolitického bieleho betónu, ploché strechy s pochôdznymi terasami a pultová strecha s krytinou Tondach Bobrovka.
Použitý sortiment od wienerbergeru:
Porotherm 38 T Profi
Tondach - bobrovka
Stavať v historickom centre Prahy, obzvlášť v tak doposiaľ intaktnom prostredí Malej Strany, je takmer nadľudská úloha, ktorá vyžaduje cit, trpezlivosť a veľkú dávku pokory. Každý zásah do takého prostredia musí byť premyslený, citlivý a v súlade s jeho atmosférou. V duchu týchto zásad vznikol bytový dom s galériou v hornej časti ulice Trhoviska na Malej Strane. Na mieste ruiny opustenej dielne v úplne spustnutej záhrade skrytej za historickým obvodovým múrom dnes stojí objekt, ktorý spája funkciu bývania a výstavného priestoru. Architekt prof. Ladislav Lábus navrhol súčasnú stavbu, ktorá prirodzene nadväzuje na okolitú zástavbu a zároveň zachováva jedinečnú atmosféru a ducha miesta.
„Novostavba bytového domu s galériou v unikátnom prostredí Malej Strany bola ovplyvnená významom historického prostredia lokality. Hľadali sme súčasné výrazové prostriedky a zároveň vychádzali z tradičných foriem stavebných prvkov, ale používali sme ich v súčasnom poňatí. Hľadali sme symbiózu prítomnosti s historickými hodnotami, v snahe nájsť nové možnosti a rozvíjať súčasné aplikácie prirodzeného sveta tradičnej architektúry a staviteľstva, ktoré si na historickej architektúre tak vážime a svojim spôsobom závidíme ich ústretové pôsobenie a vnímanie. Snažili sme sa skĺbiť atmosféru Malej Strany s potrebami dnešného života. Chceli sme navrhnúť dom, ktorý nebude dominantou, ale prirodzenou súčasťou svojho okolia a pritom bude napĺňať súčasné požiadavky na kvalitné bývanie,“ hovorí architekt Ladislav Lábus.
Architektúra domu vychádza z tvaru pozemku lemovaného niekoľkokrát zalomeným obvodovým múrom, ktorý v pôdoryse pripomína písmeno D. Západnú a južnú časť domu tvorí zaoblená kaskádovito klesajúca obvodová stena – plenta murovanej fasády ovinutá okolo domu, ktorého ostatné vnútorné časti vychádzajú z klasického pravého uhla. Konštrukčne ide o pozdĺžny dvojtrakt s nosnými múrmi z tehlového muriva Porotherm a so stropmi z bieleho pohľadového monolitického betónu vyliateho do debnenia z nehobľovaných dosiek. Časť kamennej hradby je prezentovaná pod sklenenou podlahou v suteréne galérie. V najvyššej časti je dom zakončený pultovou strechou s pálenou krytinou Tondach Bobrovka, ďalšie časti strechy tvoria pochôdzne terasy vybavené drevenými roštmi. Výber tradičnej krytiny, použitej aj na ochranu hornej plochy obvodového múru, zachováva charakteristickú podobu striech i múrov Malej Strany a nadväzuje na okolitú historickú architektúru.
Na prízemí je umiestnená galéria prístupná cez záhradu skrytá za zaoblenou murovanou fasádou. Uzavretosť priestoru galérie vychádza z potreby využitia plôch stien na obrazy i obmedzenia prístupu denného svetla, aby sa dosiahlo vhodné prostredie pre vystavované umelecké diela. Na prvom obytnom poschodí sa nachádza menší byt orientovaný obytnými miestnosťami cez terasu a lodžiu s atraktívnymi výhľadmi do pokojného okolitého prostredia. Druhé poschodie tvorí priestranný mezonet, ktorý využíva aj podkrovie pod pultovou strechou, kde je vložené obytné medziposchodie s prístupom na hornú strešnú terasu s výhľadmi na Malú Stranu a Hradčany. Medziposchodie je vizuálne prepojené s obytnou časťou na spodnej úrovni bytu otvorom v podlahe prekrytým pochôdznym sklom, ktorý privádza svetlo do hlbšej časti dispozície a zároveň priestory bytu prepája a tým aj zväčšuje.
„Svetlo prestupuje domom aj vďaka riešeniu priestoru schodiska s preskleným výťahom a preskleným stenám orientovaným na terasy alebo do dvojpodlažnej lodžie, ktoré otvárajú výhľady z interiéru smerom na okolitú historickú zástavbu až po panorámu Strahovského kláštora. Hľadali sme kompromis medzi relatívnou uzavretosťou historických stavieb a otvorenosťou súčasnej architektúry. Uplatnený napríklad použitím veľkých otvorených presklených stien – pavlačia pohľadovo skrytých v lodžii či na terasách a za žalúziami okeníc. Sledovali sme súčasnú paralelu veľkorysosti fasád palácových stavieb na Malej Strane s veľkým meradlom plných plôch stien a stavebných otvorov – zdvojených okien a veľkých lodžií. Uzavretosťou uličnej fasády a skrytosťou otvorených plôch domu sme napĺňali nielen estetické parametre, ale aj užívateľské vlastnosti stavby a jej vzťahu voči okoliu. Otvorené časti sú z dôvodu udržania intimity stavby aj susednej zástavby umiestnené v miestach mimo bezprostredného kontaktu so susedmi a pritom poskytujú úplne otvorené aj diaľkové výhľady. Kontext s okolitým prostredím je uplatnený aj v drobnom členení objemov stavby pomocou obytných terás, reagujúcim na meradlo historickej zástavby,“ uvádza architekt.
Interiér stavby pokračuje v duchu striedmosti a precízneho detailu. Charakter priestoru určujú starostlivo zvolené materiály a množstvo prvkov vyrábaných na mieru. Neprehliadnuteľné sú stropy z bieleho pohľadového betónu s odtlačkami nehobľovaných dosiek, ktoré vytvárajú prirodzený kontrast k teplým dubovým podlahám. „Dominantným prvkom verejných priestorov domu je eliptické schodisko s jemným oceľovým prútovým zábradlím, ktorého špirálovito rozvinutá hmota pôsobí ako skulptúra, ktorá elegantne spája jednotlivé podlažia,“ uvádza architekt Ladislav Lábus.
Aj množstvo vstavaných prvkov interiéru vzniklo priamo na mieru, napríklad oceľový nábytok vo vstupnej hale galérie a v medziposchodí mezonetu s povrchom upraveným technikou brynierovania. Materiálovú škálu stavby dopĺňajú kletované štukové povrchy a veľké presklené plochy, ktoré vnútorným priestorom bytov otvárajú výhľady na okolitú zástavbu. Interiéry bytov navrhnuté architektkou Terezou Dvořákovou boli zrealizované iba z časti. Iba vstavané prvky bez voľného nábytku, napríklad zakrivená knižnica z masívneho dreva alebo niektoré osvetľovacie telesá.
Samotná realizácia bola mimoriadne náročná aj neprístupnosťou staveniska. Romanticky kľukatá úzka ulička na Malej Strane neumožňovala použitie ťažkej techniky – na stavenisko nemohlo prejsť ani nákladné auto alebo stavebný žeriav a tak sa všetok materiál musel dopravovať po malých častiach menšími vozidlami a stavebnými výťahmi. Aj preto padla voľba na tehlové murivo Porotherm, s ktorým sa ľahko manipuluje a ktoré umožnilo stavbu realizovať aj v takto stiesnených podmienkach.
Veľkosť pozemku: 430 m²
Zastavaná plocha: 261 m²
Významnou súčasťou projektu sa stala aj obnova pôvodného ohradného múru, ktorý ako jediný na pozemku podliehal pamiatkovej ochrane. Jeho technický stav bol ale natoľko zlý, že neostávalo nič iné, než ho rozobrať a znovu vystavať z rovnakých tehál. Možnosti recyklácie stavebných materiálov sú dnes veľmi aktuálnou témou, ktorá murované stavby stavia do nových pozícií z hľadiska celistvo ponímanej udržateľnosti v architektúre. „Nový múr má rovnakú výšku aj proporcie ako pôvodný a dotvára uzavretý charakter pozemku so záhradou. Dom za ním pôsobí nenápadne a neruší okolitú zástavbu, takže do prostredia Malej Strany zapadá úplne prirodzene," dodáva profesor Lábus.
Projekt bytového domu s galériou je dôkazom, že aj v historickom jadre mesta je možné realizovať novostavbu, ktorá spĺňa požiadavky moderného bývania a zároveň citlivo nadväzuje na charakter svojho okolia. Kvalitu architektonického aj stavebného riešenia potvrdilo mnoho ocenení, ktoré stavba získala – okrem iného Cenu Zväzu podnikateľov v stavebníctve a nominácii na cenu Stavba roku 2024, Cenu verejnosti v Stavbe roku hl. m. Prahy 2024 a cenu Grand Prix Architektov 2025 v kategórii bytových stavieb.
