Pozoruhodný objekt panského sídla [1], ktorého jadro tvorí barokový zámok rytierov Berthonidesovcov z Tyranu vybudovaný po roku 1713, často nazývaný Zámeček, bol prestavaný v duchu secesne historizujúceho heimatstilu a je urbanistickou a architektonickou dominantou obce Újezd1). má č.p. 1 a v období od 3.5.1958 do 31.12.1987 bol pamiatkovo chránený).
Prvá zmienka o stavbe – malom šľachtickom sídle – pochádza z roku 1681, v neskorších spisoch je uvedené rytierske sídlo (1703), ďalej potom obytné stavanie alebo kaštieľ. Pôvodný, dnes už neexistujúci objekt bol postavený z pevného materiálu a mal štyri izby. Išlo o sídlo, na ktorom vrchnosť žila do osemdesiatych rokov 18. storočia. V rokoch 1771 až 1807, kedy držal statok František Jozef Bartonides z Tiranu, zničil vrchnostenské sídlo požiar. Nasledovala výstavba „súčasnej“ stavby – barokového zámku rytierov Berthonidesovcov z Tyranu, často nazývaného Zámeček (Kaštieľ).
Nie je presne známe, kedy bola výstavba zámečku začatá a zakončená. Vzhľadom na to, že držiteľ nemal na Újezde iné sídlo, mohol byť zámok postavený už v 18. storočí, teda v období baroka a v tejto pôvodnej stavebnej dispozícii je dochovaný dodnes. Medzi ľuďmi sa traduje, že stavbu zámečku (kaštieľa) vykonávali murári z Talianska. Začiatkom 20. storočia bolo panské sídlo výrazne upravené do podoby secesnej vily. Prestavbu vykonali potomkovia rodu Dobrovských, od roku 1905 zámok vlastnila ich dcéra Eleonora s manželom Ferdinandom Hrdličkou-Cisárom. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ rodine skonfiškovaný a v jeho prízemí bol zriadený (roku 1945) obchod. Zápis miestneho národného výboru zo 6. 7. 1946 uvádza, že výbor schválil prenechanie budovy obci. Vznikli tu kancelárie MNV a ZD, knižnica, spoločenská miestnosť a byt správcu zámku. Po roku 1989 už v kaštieli sídlil iba obecný úrad, predajňa potravín a knižnica. To už bola budova v schátranom stave. Vysoké náklady na údržbu budovy prinútili obec kaštieľ odpredať súkromnému vlastníkovi roku 2009. Nový majiteľ ho od začiatku postupne rekonštruuje na rekreačné účely.
Architektonické riešenie stavby
Vďaka tomu, že bol do roku 1987 Zámeček (Kaštieľ) pamiatkovo chránený, je k nemu k dispozícii obsiahly popis v Národnom pamiatkovom ústave [2]:. Jedná sa o zložito rastúci stavebný organizmus poschodovej budovy približne obdĺžneho pôdorysu členený výraznými rizalitami lodžie na severovýchodnej strane a terasy na juhozápadnej strane. Objekt je odkvapovo orientovaný k hlavnej ceste. Je postavený z plných pálených tehál, sokel je vymurovaný z lomového kameňa. Objekt je zastrešený sedlovou strechou s hrebeňovou polovalbičkou pri juhozápadnom štíte a odkvapovou polovalbou pri severovýchodnej obvodovej stene, ako strešná krytina sú pálené škridly bobrovky.
Uprostred juhovýchodnej strešnej roviny sa nachádza mohutný vikier, na severozápadnej strešnej rovine sú 3 pultové vikierky. Krytinou vikierov (rovnako ako lodžia na severovýchode a nárožných arkierov) je oceľový pozinkovaný plech. Zhruba uprostred dĺžky hrebeňa strechy sa nachádza drevený presklený lampáš s valbovou strieškou krytou glazovanou pálenou škridlou. Hlavná uličná fasáda je ohraničená dvoma nárožnými polygonálnymi resp. valcovými arkiermi s kupolovitými strieškami. Fasáda má 6 okenných osí, uprostred dĺžky je na prízemí vstup do objektu, na poschodí arkier lichobežníkového pôdorysu. Jeho nadokenná časť je hrazdená a nesie predsadenú lícovú stenu mohutného strešného vikiera. Tá je tiež hrazdená, prvok dreveného obkladu imitujúceho hrazdenia je potom pod korunnou rímsou fasády do polovice výšky okien na poschodí. Pôvodná otvorená lodžia na severovýchodnej strane bola na poschodí novo uzavretá zamurovaním arkád a vsadením okien. Jej prízemie je z troch strán otvorené oblúkovými záklenkami (zo severozápadu a z juhovýchodu hrotitými) a slúži ako predsieň hlavného vstupu do objektu. Strecha lodžie má tvar obrátenej kosinusoidy. V štíte lodžie sa nachádza reliéfny kamenný aliančný erb na kartuši. Severozápadná fasáda objektu je poznačená novodobými úpravami (úprava veľkosti niektorých okien, luxferové výplne). Za pozornosť stojí štvordielne schodiskové okno s vyvýšenými nadpražiami dvoch stredných dielov, pričom parapety jednotlivých dielov okna kopírujú schodiskové stupne vnútorného schodiska. V juhozápadnom štíte sa nachádza zapustená lodžia otvorená do priestoru polkruhovým záklenkom. Objekt je celkovo opatrený štruktúrovanou omietkou s jednoduchými hladenými šambránami okien a dverí. Za hlavným vstupom do objektu sa nachádza hala s kamenným jednoramenným schodiskom na poschodie, ktoré je osadené dreveným bohato dekorovaným zábradlím. Z haly možno vstúpiť do všetkých miestností na prízemí aj na poschodí (časť prízemia je novodobo upravená pre potreby obecného úradu a predajne). Všetky miestnosti objektu sú s plochými stropmi. Bočným dreveným točitým schodiskom je možné z poschodia vystúpiť do podkrovia, ktoré je tiež upravené na obytné účely. V interiéri objektu je zachovaných mnoho pôvodných dverí a zárubní.
Záchrana pamiatky
Ako už bolo vyššie spomenuté, od roku 1987 prestal byť Zámeček (Kaštieľ) pamiatkovo chránený a začal chátrať rovnako ako jeho priľahlé okolie. Postupne do neho začalo zatekať, hrozilo mu úplné zničenie a demolácia. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď v roku 2009 dostal nových majiteľov. Tí uvideli v polozrúcanine pôvodnú krásu, rozhodli sa do Kaštieľa investovať nemalé prostriedky a vrátiť mu nielen jeho bývalú podobu, ale navyše jeho vnútornú časť zmodernizovať tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám na bývanie. Vytvoriť z neho rodinné sídlo.
Majitelia začali, ako inak, strechou. Tú majstrovsky zrekonštruovala brnenská firma STRECHY – 1. Sliezska. Od jej majiteľa Pavla Hrbáča sme sa dozvedeli, že pôvodná strecha bola kompletne zničená, rovnako tak povalové stropy. Čakalo ich teda vyrobiť kompletne novú strechu, tj vykonať všetku tesárinu, vyrobiť trámové stropy, strechu zatepliť, pokryť a urobiť klampiarsku prácu. Dnes je strecha pokrytá glazovanou pálenou strešnou krytinou Tondach Bobrovka červenej a zelenej farby. Zaujímavá je tiež informácia, že sa strecha, ktorá stále vyzerá ako nová, realizovala pred viac ako 10 rokmi a majiteľ žiadal na zateplenie použiť špeciálnu reflexnú fóliu, ktorú si sám priviezol zo zahraničia (navrhnutá bola pre NASA). Vtedy s touto technológiou boli v ČR už dobré skúsenosti v obalovej technike či u záchranárov, ale v stavebníctve ju takmer nepoznali a neverili, že by fungovala. Dnes sa však úspešne rozšírila aj v tejto oblasti - pozn. redakcie.
Po úspešnej obnove strechy nasledovala výmena okien a pomaly sa začalo aj s rekonštrukciou vnútornej časti budovy. Keď už boli v interiéroch hotové rozvody, došlo na podlahy a ich prípravu na podlahové vykurovanie. A objavil sa problém. Výšky podláh sa líšili miestami až v decimetroch. Čo s tým? Riešenie sa našlo a stala sa ním liata tepelná izolácia ThermoWhite, ktorá pomohla nerovnosti bravúrne zrovnať do potrebnej výšky. V tejto chvíli bola naša redakcia prítomná, aby všetko zdokumentovala.
Ako sme sa dozvedeli, pôvodný spôsob vykurovania zodpovedal dobe vzniku Kaštieľa: vytvárali ho kachle v miestnostiach, v ktorých sa vykurovalo drevom. Zmysluplnou súčasťou rekonštrukcie a jeho modernizácie bol tak logicky aj moderný spôsob vykurovania; investor sa rozhodol pre nízkoteplotné podlahové temperovanie v miestnostiach, chodbách a technických priestoroch Kaštieľa. Zdrojom tepla bude kotol na tuhé palivo v jednej z technických miestností.
Riešenie nielen pre celú podlahu
ThermoWhite je jedinečný izolačný systém tepelnej izolácie, ktorý je preverený viac ako 20-ročnou praxou a je bežne používaný pri výstavbe a rekonštrukciách v Rakúsku, Nemecku aj v mnohých iných európskych krajinách. Realizácia je zaisťovaná prostredníctvom partnerskej siete, v Českej republike ide napríklad o firmy ThermoWhite CZ s.r.o. a ThermoWhite Moravia s.r.o, na Slovensku: ThermoWhite SK.
Hlavným produktovým radom systému ThermoWhite je podlahová polystyrénová tepelná izolácia s rôznymi stupňami zaťaženia. Laicky povedané, jedná sa o tzv. vylievaný polystyrén, či homogénnu polystyrénovú izolačnú vrstvu, so všetkými výhodami, ktoré z toho plynú. Táto izolácia svojimi vlastnosťami zaisťuje komfort v chladnom aj teplom období a v prípade nadstropných plôch aj zníženie kročajového hluku až o 23 dB respektíve 32 dB (v kombinácii s fóliou PE 5/300).
Ďalšou dôležitou prednosťou tejto tepelnej izolácie je, že ide o celistvú izoláciu bez prievzdušných škár a medzier. Tým sa významne líši od tradičných polystyrénových dosiek a ich odrezkov, ktoré v termoizolačnej vrstve „realizujú“ prievzdušné medzery a škáry. Tie potom znižujú účinnosť celého tepelnoizolačného súvrstvia a môžu byť dôvodom na jeho zosadanie.
V súvislosti s podlahou v interiéri je dôležité spomenúť, že ThermoWhite v kooperácii s výrobcom Baumit ponúka systémové riešenie zahŕňajúce tiež nadväzujúcu separačnú, roznášaciu a vyrovnávaciu vrstvu vrátane možnosti podlahového vykurovania. Výsledkom je nielen nižšia prácnosť a minimalizácia spotreby materiálu, ale predovšetkým samotný výsledok – estetická a dokonale rovná podlaha. Investor si tak môže byť istý, že sa bez zložitej koordinácie rôznych dodávateľov a materiálov dopracuje kvalitného a vizuálne primeraného výsledku.
Inou prednosťou ThermoWhitu, ktorú neváhali vytýčiť ako dôležitú aj realizátori tejto stavby, je už spomínaný kročajový útlm. Ten je minimálne 25 dB, so špeciálnou parotesnou fóliou (tvorenou nárazovou penou a vrstvenou parnou bariérou) inštalovanou pod potery potom ide dokonca o 32 dB. ThermoWhite sa uplatní aj inde ako v podlahách. Ďalšie osvedčené použitie ThermoWhite sú na zateplenie podkrovných priestorov, rovných striech či bazénov.
Na záver
Ak si predstavíme pokládku klasických polystyrénových dosiek na podlahu opatrenú množstvom rozvodov a ak vezmeme do úvahy, koľko času zaberie len rezanie dosiek a predovšetkým koľko zvyškového odpadu pri takomto postupe vzniká, je na mieste povedať, že ThermoWhite výrazne šetrí čas aj financie. Investor platí iba spotrebované množstvo materiálu a nič navyše. Neprehliadnuteľný je aj vplyv na životné prostredie, pretože žiadny polystyrén nepríde nazmar. Naopak môžu byť využité aj odpadové odrezky klasických polystyrénových dosiek. A priaznivá ekologická bilancia je riešením, ktoré je dnes skloňované zo všetkých strán. O to úžasnejšie je, keď sa revolučná technológia spojí s rekonštrukciami, navyše v tomto prípade sa priamo podieľa na znovuzrodení tak zaujímavej architektonickej stavby, ako je Zámeček v Újezde.
1) Prvá písomná zmienka o obci Újezd (nemecky Aujezd) pochádza z roku 1320. Obcou vedie cyklotrasa a môžete tu vidieť nielen krásne výhľady do okolia, ale aj pekné historické jadro dediny, kaplnku na návsi či kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá stojí pri statku smerom k Behařovicím.
Zdroje:
[1] Historie obce. Kronika a webové stránky obce Újezd.www.ujezduznojma.cz
[2] Zámeček. Památkový katalog. www.pamatkovykatalog.cz
[3] RNDr. Jiří Hejhálek: Thermowhite. Tekutá tepelná izolace s výjimečnou přidanou hodnotou.www.stavebnictvi3000.cz
Súvisiace články:
