vyhľadávanie
Dnes je 23.1.

Pradiareň Kežmarok

Zverejnené: 23. 1. 2026

Areál bývalej pradiarne v Kežmarku, ktorú v roku 1860 založil Karol Wein, patril k najmodernejším továrňam v Uhorsku. V období, keď sa pod Tatrami rozvíjal tkáčsky priemysel, išlo o významný priemyselný podnik. Výroba prebiehala nepretržite až do roku 1946, keď pôvodní majitelia museli odísť do zahraničia. Následne závod fungoval ako Tatraľan – mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu – a zamestnával až 2 500 pracovníkov. Po roku 1989 sa však v dôsledku ekonomickej transformácie výroba zastavila. Napriek zložitým obdobiam sa areál zachoval a jeho architektonická hodnota bola potvrdená vyhlásením hlavného výrobného objektu za národnú kultúrnu pamiatku.

Keď areál prešiel do rúk súčasného investora, nachádzal sa v havarijnom stave. Pod budovou preteká potok, pričom niektoré časti sú založené na drevených pilótach, ktoré sa postupne rozkladali. Vlhkosť a opakované zatekanie poškodili murivo, podlahy i stropy. Bolo preto nevyhnutné vykonať rozsiahle sanačné a statické opatrenia.

Architektonický koncept a súťaž – Vzťah k mestu a verejnému priestoru

V roku 2019 bola novým majiteľom vyhlásená architektonickú súťaž, ktorej cieľom bolo vytvoriť moderné výrobné a administratívne zázemie pre známeho výrobcu alkoholu, integrované do historickej budovy. V našom návrhu sme kládli dôraz na prepojenie priemyselnej histórie areálu s novou vrstvou funkcie a architektúry, ktoré sprístupnia toto miesto verejnosti. Areál pradiarne sa prakticky nachádza v extraviláne - v priemyselnej zóne mesta. Vnímame ho ako miesto s potenciálom stať sa novým urbánnym uzlom lokality. Preto sme navrhli verejný priestor, ktorý prirodzene prepája jednotlivé časti areálu a sprístupňuje historickú budovu obyvateľom a návštevníkom.

Návrh ponúka kombináciu výrobných, kultúrnych, rekreačných a spoločenských funkcií. V prízemí novonavrhovanej dostavby napr. vznikne kaviareň, podniková predajňa a múzeum venované histórii spracovania ľanu, čím sa priemyselné dedičstvo priblíži verejnosti. Prvá, medzičasom už dokončená fáza prestavby areálu, sa zaoberala hlavne rekonštrukciou pôvodnej budovy s adaptáciou jej priestorov na prevádzku výroby, administratívnej časti, degustačných priestorov a apartmánov pre hostí.

Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, celý proces prebiehal v úzkej spolupráci s pamiatkovým úradom. Dôraz sme kládli na zachovanie autentických detailov – od liatinových výstuží s motívom ľanového kvetu až po tehlový komín, ktorý sa v budúcnosti stane vyhliadkou s panoramatickým výhľadom na Tatry.

Prepojenie histórie s novou funkciou

Zachovanie historickej vrstvy bolo pre nás kľúčové. Od začiatku sme pristupovali k projektu s rešpektom k industriálnemu charakteru objektu, ktorý vnímame ako podstatnú súčasť identity miesta.

Odstránili sme neskoršie prístavby, hlavne kotolňu, ktoré narúšali proporcie a siluetu pôvodného objektu, a vrátili sme mu jeho pôvodnú hmotu. Jednu z prístavieb sme ponechali z funkčných dôvodov – poskytuje zázemie pre zamestnancov – a vizuálne sme ju oddelili od zvyšku objektu.

Pri materiálovom riešení sme sa rozhodli pre striedmu paletu: k pôvodnej obnaženej konštrukcii z liatinovými stĺpmi sme doplnili len terakotové dlažby a svetlé omietky. Nové vrstvy sú zámerne neutrálne, aby nechali vyniknúť pôvodnú konštrukciu a patinu.

Interiér a technické riešenia

Interiér sme navrhli s dôrazom na čitateľnosť pôvodnej statickej logiky. Liatinové stĺpy, tehlové klenby a poloklenby ostali zachované. Pôvodná materiálová vrstva bola očistená, steny sme len premaľovali, aby si zachovali prirodzenú textúru. Nové prvky – podlahy, zábradlia, svietidlá – sú riešené jednoducho a účelne, aby nepôsobili rušivo.

Z technického hľadiska bolo najväčšou výzvou zabezpečiť protipožiarne opatrenia vzhľadom na prítomnosť liehu a skladových priestorov. Všetky zásahy sme riešili tak, aby minimalizovali vizuálny zásah do architektúry.

Hodnota projektu

Najväčšou pridanou hodnotou obnovy pradiarne je to, že objekt získava novú funkciu bez straty identity. Rešpekt k histórii sme spojili s funkčnou adaptáciou a vytvorili sme priestor, ktorý má potenciál sa stať centrom života tejto skôr technickej enklávy mesta.

Okrem samotnej rekonštrukcie budovy vznikne aj nový verejný priestor, ktorý v tejto časti Kežmarku doteraz chýbal. Projekt tak nepredstavuje len záchranu pamiatky, ale aj jej premenu na živé miesto, kde sa priemyselná minulosť stretáva s mestskou funkciou.

O projekte Pradiareň Kežmarok

Štúdio: BEEF ARCHITEKTI
Autor: Rado Buzinkay, Andrej Ferenčík
Spoluautor: Lukáš Valenčin
Klient: Karloff
Umiestnenie projektu: Pradiareň, Kežmarok
Rok dokončenia: 1. fáza: 2024
Úžitková plocha: 4 622 m²

Autor: Tlačová správa LINKA News
Foto: Jakub Čaprnka
reklama

Nové

Nové kotly Rakoczy v portfóliu THERMO|SOLARU Dostupná trieda, stabilný výkon a doplnenie prémiovej ponuky Hargassner

Nové kotly Rakoczy v portfóliu THERMO|SOLARU Dostupná trieda, stabilný výkon a doplnenie prémiovej ponuky Hargassner

Zverejnené 21.1. THERMO|SOLAR Žiar rozširuje svoju ponuku vykurovacích technológií o moderné kotly na biomasu značky Rakoczy. Novinka dopĺňa existujúce portfólio tepelných čerpadiel, slnečných kolektorov a prémiových kotlov Hargassner. Zaradenie Rakoczy reaguje na… ísť na článok

Pradiareň Kežmarok

Pradiareň Kežmarok

Zverejnené 23.1. Areál bývalej pradiarne v Kežmarku, ktorú v roku 1860 založil Karol Wein, patril k najmodernejším továrňam v Uhorsku. V období, keď sa pod Tatrami rozvíjal tkáčsky priemysel, išlo o významný priemyselný podnik. Výroba prebiehala nepretržite až do… ísť na článok

Novostavba, ktorá našla miesto medzi tradičnými vidieckymi stavbami

Novostavba, ktorá našla miesto medzi tradičnými vidieckymi stavbami

Zverejnené 22.1. V Klokočnej na Prahe-východ vznikol rodinný dom, ktorý spája tradičné proporcie s moderným architektonickým poňatím. Z ulice pôsobí kompaktne a nenápadne, zo záhrady sa však otvára do krajiny a ponúka svetlé, priestranné obytné miestnosti. Murovaná… ísť na článok

reklama