„Architekt Josef Gočár bol vo svojom odbore unikátny, v Hradci Králové zanechal tak jedinečný odtlačok českej architektonickej moderny a funkcionalizmu ako nikde v republike. Jeho diela sú dodnes považované za vrchol českej modernej architektúry. Okrem významných architektonických počinov, ako je napríklad stavba gymnázia J. K. Tyla, je autorom regulačného plánu nábrežia, plány výstavby zahŕňali aj systém vonkajšieho dopravného okruhu s radiálami smerujúcimi do centra mesta, medzi ktorými sa striedajú obytné štvrte s plochami zelene. Vďaka tomuto kroku urobil z Hradca Králové po infraštruktúrnej stránke unikátne mesto.“ Takto opísal pred piatimi rokmi Jozefa Gočára bývalý primátor mesta Alexander Hrabálek. Stavby Jozefa Gočára sa pohrávali s lomenými a oblúkovými tvarmi a ich kuriózne krivky pútali aj pohoršovali.
Rodičia z neho chceli mať zlatníka
Josef Gočár sa narodil 13. marca roku 1880 v Semíne pri Prelouči, kde bol jeho otec sládkom v miestnom pivovare. Keď sa v jedenástich rokoch s rodičmi presťahoval do Kúpeľov Bohdaneč, nikto nemohol tušiť, že ich po čase – a samozrejme už ako vyštudovaný architekt – premení na nepoznanie a že fotografie krytej kubistickej kúpeľnej kolonády budú zdobiť učebnice architektúry. A to z neho rodičia chceli mať zlatníka!
V neďalekých Pardubiciach absolvoval reálku, v roku 1897 odišiel do Prahy, kde praktizoval najskôr u Václava Roštlapila a neskôr u Jozefa Podhajského. Zároveň od roku 1898 študoval Vyššiu štátnu priemyselnú školu stavebnú a po maturite v roku 1902 nastúpil ako praktikant do ateliéru významného českého architekta Jana Kotěru. Neskôr sa stal riadnym študentom v Koterovom ateliéri na Českej vysokej škole technickej a na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Jednou z jeho prvých prác bol návrh priečelia nájomných domov pre Hradec Králové.
Po absolutóriu a niekoľkých zahraničných cestách sa Gočár stal vedúcim architektom Koterovho súkromného ateliéru. V roku 1908 si založil vlastné samostatné architektonické štúdio a začal aktívne projektovať. V roku 1911 spoluzaložil Skupinu výtvarných umelcov, ktorej členovia sa podieľali na vzniku českého architektonického kubizmu. Najvýznamnejšou Gočárovou realizáciou v tomto štýle je dom U Čiernej Matky Božej na Celetnej ulici v Prahe. Vývoj kubistickej architektúry prerušila prvá svetová vojna, kam musel Gočár taktiež narukovať.
V roku 1924, už ako profesor pražskej Akadémie výtvarných umení, sa na popud svojho niekdajšieho učiteľa Jána Koteru zúčastnil urbanistickej súťaže v Hradci Králové, ktorú vyhral. O rok neskôr ho vtedajší starosta mesta František Ulrich poveril spracovaním celkového regulačného plánu. Mesto sa ešte len na konci 19. storočia vymanilo zo zovretia hradieb a pod rukami prvorepublikových architektov rozkvitlo. Gočár obklopil staré mesto pásmami zelene a vody, navrhol samostatné cesty pre peších mimo hlavnej dopravnej komunikácie a určil aj to, ako by mali vyzerať bytové bloky, ich výšku a vzájomný pomer stavieb k zeleni. Pôvodnú urbanistickú koncepciu si mesto udržalo dodnes.
Po nacistickej okupácii, kedy boli v roku 1939 uzavreté vysoké školy, Gočár odišiel do penzie. Napriek tomu, že naďalej projektoval a zúčastnil sa diskusií, nepodarilo sa mu už realizovať žiadnu význačnú stavbu. Jeho posledným významnejším dielom bola úprava vrátnice a vstupu do továrne Baťa v Sezimovom Ústí z roku 1941. Josef Gočár zomrel 10. septembra 1945 v Jičíne a je pochovaný na pražskom Slavíne.
Dielo
Dielo tohto architekta je veľmi rozsiahle. Od ranej tvorby, začínajúcej sgrafitovými domami v Hradci Králové, pokračoval cez kubizmus až po funkcionalizmus. Z ranného obdobia (tzn. od roku 1905) menujte ďalej napríklad Červenú vilu Josefa Blinka v Krucemburgu, schodisko pri kostole Panny Márie v Hradci Královom alebo významnú pardubickú stavbu Winternitzove automatické mlyny, o ktorých sme už písali a článok možno nájsť aj na našom webe.
V následnom období kubizmu za sebou zanechal Gočár napríklad Dom U Čiernej Matky Božej v Prahe, Kúpeľný dom v Kúpeľoch Bohdaneč a nesmieme zabudnúť na Legiobanku v Prahe na Poříčí. Na začiatku dvadsiatych rokov začal tiež intenzívne pracovať v Hradci Královom. Gočár tu postupne spracoval územný plán mesta, vytvoril regulačný plán nábrežia, výstavbu v Labskej kotline, školské bloky, stred mesta. Plány výstavby zahŕňali aj systém vonkajšieho dopravného okruhu s radiálami smerujúcimi do centra mesta, medzi ktorými sa striedajú obytné štvrte s plochami zelene. Z posledného Gočárovho obdobia vyniká napríklad budova Riaditeľstva štátnych dráh v Hradci Královom či projekt Grandhotela a Okresného domu v Pardubiciach.
Popisovať tu každú z Gočárových stavieb by vydalo na niekoľko kníh, preto sme pre vás vybrali päť významných stavieb Hradca Králového a venovali im aspoň stručný popis.
Masarykovo námestie
Výstavba v priestore dnešného Masarykovho námestia bola zahájená podľa regulačných plánov Hradca Králového už pred prvou svetovou vojnou. Svoju konečnú podobu získalo námestie, ktorého pôvodný názov znes Husove, až v prvej polovici dvadsiatych rokov po dokončení stavieb budovy Anglobanky (1923) a nárožného družstevného domu do ulice Karla IV (1924). Obidve stavby projektoval architekt Josef Gočár a realizoval staviteľ Josef Fňouk už s ohľadom na budúce umiestnenie pomníku T. G. Masaryka, ktorý dominuje celému námestiu. Domy tvoria jednotný celok, podčiarknutý zakončením budov v tvare písmena M, ako symbolu prezidentovho mena. Samotné Masarykovo námestie je trojuholníkového pôdorysu. Nachádza sa západne od historického centra Hradca Králového. Jedná sa o jedno z najvýznamnejších námestí v meste (po Veľkom námestí).
Gymnázium J. K. Tyla
Aj táto budova bola vystavaná na základe projektu Jozefa Gočára a to v rokoch 1925–1927. Štýlovo ju možno zaradiť k počiatkom konštruktivizmu v modernej českej architektúre. Kombinuje režné murivo s cementovými omietkami a charakterizuje ju trojposchodový monumentálny vstup, ktorý sa pred študentmi aj návštevníkmi akoby roztvára a symbolizuje otvorenú knihu. Pred vstupom je na betónovom podstavci umiestnená bronzová socha Víťaza od sochára Jana Štursu. Na budovu gymnázia nadväzuje areál obecnej, meštianskej a materskej školy z rokov 1926 až 1928, tvoriaci uzavretý blok s ihriskom. Pozoruhodná je budova materskej školy, teraz školskej jedálne v konštruktistickom štýle s veľkými presklenými oknami. Budova gymnázia v roku 2011 prešla rekonštrukciou za prispenia mesta Hradca Králové a fondov Európskej únie.
Štátna odborná škola koželužská
Táto budova sa nachádza na ľavom brehu Orlice na križovatke ulíc Hradeckej a Brnenskej. Ide o objekt, v ktorom v súčasnosti sídli Stredná priemyselná škola Hradec Králové. Pôvodná budova sa skladala z 3 častí. Vlastná budova školy, vila riaditeľa (dnes vedenie školy) a cvičná garbiareň (dielne). Neskôr bolo v troch etapách zásluhou Jozefa Gočára vykonané rozšírenie komplexu nasledované ešte doplnením o nové dielne. Došlo k tomu v rokoch 1923–1924. Na stavbe je zrejmé, že autor hľadá vyváženosť slohu, v ktorom tvorí a upokojuje prebujnenosť dekorativistických fasád. Je to medzistupeň vedúci k jednoduchosti funkcionalistických línií, ku ktorým má však tento exemplár ešte ďaleko. Pre budovu je charakteristické režné murivo. Josef Gočár sa tu inšpiroval architektúrou Holandska a tiež stavbami starého Hradca Králové.
Riaditeľstvo štátnych dráh v Hradci Královom
Riaditeľstvo štátnych dráh je monumentálna budova z 1. polovice 20. storočia situovaná na južnej strane Ulrichovho námestia v Hradci Královom. K realizácii došlo v rokoch 1928-32 podľa Gočárových plánov z augusta 1928. Výzdoba budovy bola dokončená v roku 1934. Stavbu vykonávala staviteľská firma Josef Vyleťal a Ján Včelák. Vypracovanie železobetónových konštrukcií bolo zadané v auguste 1928 firme H. Hacar a C. Klouček z Prahy. Celkom na stavbe pracovalo desať projektantov a hlavných dodávateľov spolu s päťdesiatimi živnostníkmi z Hradca Králové aj odinakiaľ. Stavebný náklad bez stavebného miesta činil 27,6 miliónov Kč, parcelu o výmere 10 038 m² poskytlo mesto bezplatne. Zaujímavosťou je, že v roku 1929 vzhliadol stavenisko prezident Masaryk. Z tejto návštevy prezidenta a zo slávnostného otvorenia budovy vznikol dokumentárny film, ale z finančných dôvodov si ho rada mesta nemohla dovoliť zakúpiť. Slávnostné otvorenie tejto monumentálnej budovy sa uskutočnilo 30. októbra 1932 výstavou priemyslu a živnosťou. Ústredná budova meria smerom do námestia 128 metrov, dve kolmé krídla 68 metrov. Na prízemí pri námestí sa nachádzajú priestory pre obchody. Nad výkladmi umiestnil architekt železobetónovú zasklenú markízu. Piliere a prievlaky medzi výkladnými skriňami majú obloženie z lešteného odoritu. Nižšie v suteréne by sme našli skladisko, v trakte pod halami archívy, ústredné kúrenie, vetranie a kedysi tiež uhoľňu. Ostatné poschodia zaujímali kancelárie riaditeľstva štátnych dráh. Hlavný vchod do budovy je zo stredu námestia, v stĺpovom vestibule sa obojstrannými schodiskami vstupuje do hál. Pri každej hale bolo hlavné schodisko do poschodí a výťah paternoster.
Zbor kňaza Ambroža
Zbor kňaza Ambroža je jedno z vrcholných diel Jozefa Gočára. Pozemok v tvare trojuholníka medzi ulicami Nerudovou a V Lipkách sa na prvý pohľad zdal nevhodný. arch. Josef Gočár ho však majstrovsky využil pre urbanistickú kompozíciu súboru cirkevných stavieb pre Cirkev československú husitskú. Realizáciu stavby riadil staviteľ Jozef Vyleťal v rokoch 1926–1929. Dokončenie kolumbária a nádvoria bolo realizované v roku 1930. Zbor kňaza Ambroža je kostol Cirkvi československej husitskej a názov nesie podľa husitského kňaza z bohoslužieb z 15. storočia. Prináša ľuďom možnosť účasti na bohoslužbách a usporiadavanie cirkevných obradov. Ďalej je tu pripravovaná starostlivosť o deti, Biblické hodiny pre dospelých, meditácie v tichu kostola, popri duchovnom živote tu cirkev organizuje koncerty, prednášky, výstavy. Areál je voľne otvorený, je tu zóna pokoja, v ktorej je umiestnené rozsiahle kolumbárium. V objekte sa nachádza tiež Juračkov keramický betlém s pohyblivými asi 10 cm vysokými figúrami, ktorých je celkom 220, z toho 60 postáv sa za zvuku 12 českých kolied pohybuje.
Zaujímavosti
Josef Gočár bol ženatý s Marií Chladovou (* 1899), dcérou pardubického sládka a primátora. Manželia Gočárovi mali syna Jiřího, neskoršieho architekta.
Josef Gočár mal záľubu aj v cestovaní. Ešte v priebehu štúdia podnikol cestu do Belgicka, Holandska a severného Francúzska. Hneď po ukončení umeleckej priemyslovky sa vydal do Nemecka, kde navštívil predovšetkým Darmstadt, Norimberg a Mníchov. Nasledovala cesta do Londýna, pri návrate späť sa zastavil v Paríži. V roku 1908 podnikol cestu do Dalmácie, v roku 1911 do Drážďan a neskôr sa vydal do Talianska a Berlína. Ako profesor na Akadémii výtvarných umelcov podnikol 1924 so svojimi študentmi cestu do Holandska, ktorá výrazne ovplyvnila jeho ďalšiu architektonickú tvorbu.
Josef Gočár, Pavel Janák a Josef Chochol stáli za vznikom Pražských umeleckých dielní (1912), inšpiráciou im boli Wiener Werkstätte. Chceli výrobu nábytku povýšiť v očiach verejnosti na umelecké remeslo. Architekti navrhujúci pre Pražské umelecké dielne experimentovali s tvarmi aj materiálmi nábytku a iných úžitkových predmetov. Táto inštitúcia sa potom stala hlavným výrobcom kubistického nábytku, ktorý bol prezentovaný na výstavách kubistov vedľa malieb a sôch. Gočárovi sa dostalo tiež mnoho uznaní. V roku 1926 bol menovaný rytierom francúzskeho rádu Čestnej légie (najvyššie francúzske vyznamenanie), v roku 1934 získal Katzovu cenu. Roku 1995 mu bola udelená Zlatá pamätná medaila AVU in memoriam. V roku 2000 bol zvolený v odbornej ankete najväčšou osobnosťou českej architektúry 20. storočia.
Zdroje:
[1] www.hradeckralove.org
[2] dvojka.rozhlas.cz
[3] encyklopedie.praha2.cz
[4] www.modernista.cz
[5] www.upm.cz
[6] www.archiweb.cz
[7] www.kudyznudy.cz
[8] www.wikipedia.org
Čítajte tiež:
