„Myslím si, že tvary v architektúre majú mať skrytý, zastretý význam. Musí to tam byť. Potom už je jedno, či niekto omdlie, alebo sa naštve. Myslím, že najväčšia urážka je, keď niekto povie, že tá architektúra nie je sexi." Jan Kaplický
Významný český architekt a vizionár modernej architektúry - aj tak možno charakterizovať architekta Jana Kaplického. Narodil sa v roku 1936 v Prahe. Umelecké sklony zdedil pravdepodobne po svojich rodičoch. Jeho matka bola výtvarníčka a otec architekt, maliar a dokonca sochár. Po gymnáziu vyštudoval Vysokú umeleckopriemyselnú školu v Prahe.
V roku 1968 emigroval do Anglicka. O rok neskôr začal pracovať v architektonickej kancelárii Denys Lasdun and Partners. Následne začal pôsobiť v ateliéri Renza Piana a Richarda Rogersa, kde sa, okrem iného, podieľal na projekte parížskeho Centre Georges Pompidou. V rokoch 1979 až 1983 pracoval Kaplický pre spoločnosť Foster Associates, ktorá je jednou z najvýznamnejších svetových architektonických spoločností vôbec. V tejto dobe tiež založil spolu s Davidom Nixonom štúdio Future Systems, kde pôsobil až do konca svojho života. Bol trikrát ženatý. Legendárny architekt zomrel 14. januára 2009 vo veku 72 rokov na zlyhanie srdca pri prechádzke Prahou. [1]
Návrhy, ktoré ohromili celý svet
Kaplický je predstaviteľom high-tech architektúry. Jeho stavby rozhodne nie sú fádne. Ide o diela neprehliadnuteľné, unikátne a kontroverzné. V posledných rokoch svojho života experimentoval s organickou architektúrou, inšpiroval sa prírodnými tvarmi, akými sú pavúčie siete či motýlie krídla. Kaplického najznámejšie realizácie sa nachádzajú práve vo Veľkej Británii, kde prežil väčšinu svojho života.
Na sklonku prvého tisícročia dokončil svoju najoceňovanejšiu budovu - tlačové centrum na kriketovom štadióne v Londýne Lord 's Media Centre, za ktorú získalo Future Systems Stirlingovu cenu - jedno z najprestížnejších britských ocenení za architektúru. Svetovo preslávenou Kaplického stavbou je tiež futuristický obchodný dom Selfridges v Birminghame, ktorý pokrývajú hliníkové disky.
Do povedomia českej, ale aj časti slovenskej verejnosti sa Kaplický dostal predovšetkým po víťazstve v medzinárodnej súťaži na budove Národnej knižnice v Prahe na Letnej prezývanej tiež chobotnica alebo blob (kvapka), za ktorú bojoval až do posledného dychu. Odporcovia chobotnice argumentovali faktom, že návrh v súťaži zvíťazil, aj keď nespĺňal ani jednu zo súťažných podmienok (najmä skladovaním kníh pod úrovňou terénu). Mnohým sa tiež nepáčilo, že prijaté návrhy posudzovala v porote Kaplického manželka Eva Jiřičná. Realizácia futuristickej knižnice organického tvaru sa nakoniec neuskutočnila. Stavba chobotnice pritom mohla byť - popri Tancujúcom dome - nejfuturistickejším prvkom Prahy. Máloktoré architektonické dielo dokázalo vzbudiť takú vlnu emócií a debát. Podobný osud ako "chobotnicu" stretol aj Kaplického "Raju" - koncertné centrum v Českých Budějoviciach. Ani k jeho realizácii nakoniec nedošlo.
Medzi ďalšie svetovo preslávené budovy, o ktoré sa Kaplický zaslúžil, patrí napríklad bytový dom Metropolis v Kadani či Kvetinárstvo Wild at Heart v Londýne, plávajúci most pre chodcov v londýnskych Docklands alebo Múzeum Enza Ferrariho v talianskej Modene. Svojou formou aj rozmermi uchvacuje tiež jednoduchý rodinný dom s ateliérom pre F. Dvořáka. Objekt totiž predstavoval posledný Kaplického projekt pred emigráciou do zahraničia. Pôvodní majitelia obývajú dom dodnes.
Architekt, dizajnér aj spisovateľ
Kaplický bol nielen nadaným architektom, ale aj nápaditým dizajnérom. V roku 2008 navrhol v spolupráci s módnou značkou Leela v špeciálnej limitovanej kolekcii ladné večerné šaty. V tom istom roku bola odhalená aj Kaplického kolekcia stolovacieho setu pre taliansku značku Alessi, s ktorou spolupracoval už predtým. [2]
Venoval sa ale aj spisovateľskej činnosti. V Čechách bolo vydaných hneď niekoľko jeho kníh, ako je Album, Česká inšpirácia alebo Sketches. Jeho kontroverznú a silnú osobnosť podčiarkol aj fakt, že odmietol cenu ministerstva kultúry za prínos v oblasti výtvarného umenia a architektúry. V liste ministrovi Jehličkovi, ktorému cenu odmietol, Kaplický uviedol: "... vaše ministerstvo aj vláda znemožňujú presadiť môj príspevok k českej kultúre a architektúre". Kaplický sa tak stal vôbec prvým človekom, ktorý odmietol českú štátnu cenu prevziať. [3]
Kaplického si tak bude svetová architektúra navždy pamätať ako neústupnú osobnosť, ktorá sa vďaka svojmu odhodlaniu a talentu dostala medzi najznámejších svetových architektov. To, že Kaplického odkaz stále žije, dokladá napríklad aj unikátny program Kaplicky Internship, ktorý poskytuje nadchádzajúcim a čerstvým absolventom architektonických odborov z českých univerzít možnosť stráviť tri mesiace na platenej stáži v jednom z prestížnych londýnskych štúdií. Budúci architekti si tu môžu vyskúšať prácu na významných projektoch v spoločnosti renomovaných architektov a získať cenné skúsenosti.
Zdroje:
[1] https://zivotopis.osobnosti.cz/jan-kaplicky.php
[2] http://www.designmag.cz/udalosti/5479-zemrel-architekt-a-designer-jan-kaplicky.html
[3] http://www.slavnevily.cz/zpravy/z-oboru/jan-kaplicky-1
