Princípy ekologickej výstavby sa na Slovensku najčastejšie presadzujú v komerčnom sektore, kde väčšina nových administratívnych budov spĺňa základné kritériá environmentálne šetrnej prevádzky. Rastie tiež počet projektov s medzinárodnou certifikáciou, aj keď veľmi pomaly. Slovak Green Building Council (SKGBC) eviduje 227 budov s certifikátom udržateľnosti, čo pri zohľadnení stále rastúcej bytovej aj nebytovej výstavby nie je práve vysoké číslo. Napriek tomu, že by mal byť verejný sektor prirodzeným lídrom v udržateľnom stavebníctve, v praxi naráža na mnoho prekážok. Európska legislatíva pritom stanovuje, že verejné inštitúcie by mali každoročne renovovať aspoň tri percentá svojej podlahovej plochy. V skutočnosti sa Slovensku darí dlhodobo naplniť len zlomok tohto cieľa.
Jedným z hlavných dôvodov pomalšieho rozvoja udržateľnej výstavby je stále ešte zložitý systém verejných zákaziek a prísne pravidlá hospodárenia. Verejný sektor sa totiž pri stavbe a rekonštrukciách musí riadiť zásadami hospodárnosti a transparentnosti, ktoré často sťažujú využívanie moderných a udržateľných riešení. Potenciál na zlepšenie by mohli priniesť prísnejšie požiadavky na ekologicky zodpovednú výstavbu a využívanie recyklovaných materiálov. Zásadným míľnikom je tiež úprava povoľovacieho procesu, ktorý zjednodušuje administratívu a skracuje čas potrebný na realizáciu.
Komerčný sektor má, naopak, v tomto ohľade väčšiu flexibilitu. Súkromné firmy môžu uplatňovať ekologické princípy rýchlejšie, nie je potrebné čakať na legislatívne schválenie či rozpočtové kompromisy. Implementácia udržateľných riešení je navyše často výhodou, pretože môže priniesť súkromným firmám konkurenčnú výhodu. Zlepšenie je v posledných rokoch zjavné najmä na úrovni miest – pribúda tých, ktoré do svojich stratégií začleňujú princípy udržateľného urbanizmu. Pre štát a obce je však dôležité, aby viac využívali dostupné dotačné nástroje a podporovali pilotné projekty, ktoré môžu byť inšpiráciou pre ďalších investorov.
Slovensko má v udržateľnej výstavbe potenciál, ktorý sa nedarí naplniť
Podľa správy „Slovakia Low Carbon Economy Pathways“ organizácie Globsec má sektor stavebníctva a nehnuteľností na Slovensku významný potenciál prispieť k znižovaniu emisií CO₂ a energetickej náročnosti. Zelené budovy oproti konvenčným stavbám vykazujú o 24 – 50 % nižšiu spotrebu energie, zhruba o tretinu nižšie emisie CO₂, až 40 % úsporu na spotrebe vody a o približne 70 % menšie množstvo tuhého odpadu končiaceho na skládkach. Udržateľné stavby tak reálne prinášajú významné environmentálne prínosy, ak sú navrhnuté a prevádzkované správne.
Slovensko v rámci svojho plánu pre zelenú transformáciu — uvedeného v dokumentoch ako National Recovery and Resilience Plan (RRP) — alokovalo zhruba 728 miliónov eur na renovácie budov, pričom časť z toho smeruje na renováciu rodinných domov s cieľom zlepšenia energetickej účinnosti. Cieľom je okrem iného renovovať 30 000 rodinných domov a historické verejné budovy, s ambíciou dosiahnuť aspoň 30 % úsporu primárnej energie. Sektor zeleného staviteľstva však zatiaľ nemá špecifickú legislatívu zameranú na „zelené budovy“, ani stabilné daňové alebo iné silné finančné stimuly. To znamená, že aj napriek podpore renovácií a energetickej efektivity sú štátne kroky skôr čiastkové a centrálne nekoordinované podľa jasného cestovného poriadku zo strany vlády.
Šetrná výstavba na Slovensku tak stojí na pomedzí dynamického súkromného sektora a opatrného verejného. Nové zákony, európske ciele aj rastúce povedomie verejnosti však dávajú tušiť, že udržateľnosť sa postupne stane samozrejmou súčasťou výstavby. Je preto kľúčové vzdelávať študentov aj odborníkov, pretože bez dostatočných znalostí projektantov, architektov aj zadávateľov sa žiadna stratégia do praxe nepretaví.
Súvisiace články:
