Úloha vetrania je zrejmá. Nahrádzať vnútorný znečistený vzduch – obsahujúci nadbytok CO2, vodnej pary, cigaretového dymu či iných pachov – čerstvým vonkajším. Samotné vetranie potom môže prebiehať prirodzene, nútene pomocou rôznych zariadení, alebo kombináciou obidvoch možností. To ponúka celé množstvo riešení a preto, obzvlášť už pri postavených budovách, je dobré zhodnotiť súčasný stav a ďalej si určiť ako výkonný má byť výsledný systém a čo má spĺňať.
Požiadavky na vetranie
Definíciou požiadaviek na vetranie obytných priestorov sa zaoberá norma ČSN EN 15 665/Z1, z ktorej môžeme vychádzať. Základnou požiadavkou je zabezpečenie minimálnej intenzity trvalého prívodu čerstvého vzduchu v závislosti na type miestnosti a počte osôb. Konkrétne čísla sú uvedené nižšie v tabuľke 1.
Presnejšie, je možné vychádzať priamo z koncentrácií CO2. Vo vonkajšom čerstvom vzduchu je ho okolo 400 ppm, teda približne 723 mg CO2/m3. To je zároveň normálna, zdravá hladina CO2 vo vzduchu pre dlhodobý pobyt podľa ASHRAE (American Society of Heating, Refridgerating and Air). Rovnaká norma odporúča pobývať v prostredí do 700 ppm, akceptovateľná hranica činí 1000 ppm. Intenzitu vetrania podľa obsahu CO2 si môžete stanoviť pomocou výpočtu vetrania v byte a dome [1] na našich stránkach.
Tab. 1: Požiadavky na vetranie obytných budov podľa STN EN 15665/Z1
| Požiadavka | Trvalé vetranie (prietok vonkajšieho vzduchu) | Nárazové vetranie (prietok odsávaného vzduchu) | |||
| Intenzita vetrania [h-1] | Vetranie na osobu [m3/(h×os)] | Kuchyňa [m3/h] | Kúpeľne [m3/h] | WC [m3/h] | |
| Minimálna hodnota | 0,3 | 15 | 100 | 50 | 25 |
| Odporúčaná hodnota | 0,5 | 25 | 150 | 90 | 50 |
Stanovenie súčasnej situácie
Takmer nevyhnutné je obstaranie/zapožičanie merača koncentrácie CO2, ktorý zdokumentuje súčasný stav vo vnútri miestnosti. Na rozdiel od teplomerov a vlhkomerov, ktoré nie sú až tak finančne nákladné, si v prípade obstarania merača koncentrácie musíte pripraviť cca 110 – 200 eur. Dostatok čerstvého vzduchu má ale samozrejme pozitívny vplyv na pracovný výkon, a tak nie je práve od veci sa na možnosť obstarania informovať vo vašej práci. Merač nás informuje o nadmernom množstve CO2, na ktoré, pokiaľ o tom vieme, môžeme zareagovať otvorením okna. Pokiaľ kupujeme merač nový, je dobré vybrať taký, ktorý umožňuje záznam hodnôt.
Koncentráciu CO2 je dobré zmerať minimálne v obytných miestnostiach a v spálňach (detských izbách). Vždy je dobré hodnotu pozrieť po dlhšom pobyte – v obývačke večer, keď ideme spať a v spálňach ráno. V miestnosti s čerstvým vzduchom totiž koncentrácia CO2 rastie postupne a v závislosti na veľkosti miestnosti trvá niekoľko hodín, než sa ustáli. Koncentrácia CO2 v správne vetranej miestnosti by nemala prekročiť 1000 ppm.
Trvalú intenzitu vetrania, uvádzanú v tabuľke 1, môžeme zhruba odhadnúť jednoduchým testom. Ten spočíva v znečistení vzduchu v miestnosti až na úroveň 2000 ppm. Miestnosť potom zavrieme, opustíme a po hodine pomocou CO2 metru odpočítame novú koncentráciu a v závislosti na nej určíme trvalú intenzitu vetrania podľa tabuľky 2. Vynásobením zistenej intenzity (h-1) objemom miestnosti (m3), dostaneme objem pretekajúceho vzduchu za hodinu (m3/h).
Ak dospejeme k nevyhovujúcim hodnotám, je dobré uvedomiť si, pomocou akých mechanizmov je možné vetrať a situáciu napraviť.
Tab. 2: Závislosť koncentrácie CO2 na intenzite vetrania
| Koncentrácia CO2 [ppm] | 2000 | 1920 | 1850 | 1780 | 1710 | 1650 | 1590 | 1530 | 1470 | 1420 | 1370 | 1280 | 1200 | 1120 | 1050 | 990 |
| Intenzita vetranie [h-1] | 0 | 0,05 | 0,1 | 0,15 | 0,2 | 0,25 | 0,3 | 0,35 | 0,4 | 0,45 | 0,5 | 0,6 | 0,7 | 0,8 | 0,9 | 1 |
Prirodzené spôsoby vetrania
Infiltrácia
Jedná sa o prirodzenú výmenu vzduchu, ktorá sa obvykle deje v miestnostiach netesností okenných a dverových otvorov, parapetov, rôznych prestupov atď. Dôležitý je tlakový rozdiel medzi vnútorných a vonkajším prostredím. Zo svojej podstaty je teda infiltrácia ovplyvnená klimatickou situáciou, teplotou a ďalšími premenlivými vplyvmi a teda sa mení v čase. U nových okien, ktoré sú správne namontované by k nej malo dochádzať minimálne, skutočnosť je ale veľa krát iná.
Mikroventilácia
Práve z dôvodu tesných okien začali ich výrobcovia ponúkať takzvanú mikroventiláciu, ktorá je dnes už štandardom. Jedná sa o možnosť vytvorenia určitej štrbiny (4. poloha kľučky) vďaka ktorej môže prenikať vonkajší vzduch. Vetranie tak prebieha kontinuálne bez veľkého poklesu teploty ako to býva pri úplne otvorenom okne. Asi najväčšou nevýhodou mikroventilácie je výrazné zníženie zvukového odporu okna (uvádza sa pokles z 38 dB na 18 dB). Okno v polohe mikroventilácie takisto nie je bezpečne zatvorené a chránené proti vlámaniu.
Nárazové vetranie
Osvedčený, efektívny a takmer všade možný spôsob vetrania. Najväčšou slabinou je potrebná aktívna prítomnosť, nemožnosť vetrať v priebehu spánku a potreba stále sledovať kvalitu vzduchu. Pre bežnú prevádzku to nie je príliš pohodlné, extrémy (napr. veľká návšteva 1× za mesiac) však vyrieši spoľahlivo a niekedy lepšie než drahé zložité automatické systémy.
Nútené spôsoby vetrania
Vetranie pomocou ventilátora
Ventilátory poskytujú za nízku cenu slušný výkon, ktorý je možné často navyše regulovať aj v niekoľkých stupňoch, čím samozrejme ovplyvňujeme tiež hluk. Nájdeme ich bežne v kúpeľniach, kuchyniach a na WC. Ventilátory väčšinou pracujú jednosmerne a slúžia len k odvodu vzduchu (nie nasávaniu). Nevetrajú teda priamo, ale vytvárajú podtlak, vďaka ktorému dochádza k masívnejšej infiltrácii či prístupu čerstvého vzduchu mikroventiláciou. Predovšetkým v panelových bytoch sa teda ponúkajú ako prvá voľba vedúca k lepšej výmene vzduchu. Príkon priemerného ventilátora sa s rezervou vojde do 10 W, čo pri prietoku 40 až 100 m3 (podľa typu a rýchlostného stupňa) stačí pre niekoľko osôb. Za deň nepretržitej prevádzky pritom zaplatíme za elektrinu menej než 1,5 Kč ( cca 0,06 eur). Nebojte sa teda nechať Vaše ventilátory zapnuté počas celého dňa, a ak Vás obťažujú nadmerným hlukom, skúste sa pozrieť po odhlučnenej variante.
Vetracie jednotky bez rekuperácie
Jednotky sa montujú na obvodový múr obytných miestností (spálňa, obývačka) a na rozdiel od ventilátorov nevyfukujú vzduch von, ale nasávajú čerstvý z vonku. Disponujú solídnym výkonom, sú tiché a predstavujú oproti pootvoreným oknám veľmi účinnú ochranu proti vonkajšiemu hluku. Môžu obsahovať prachové, peľové a ďalšie filtre [2]. Výkon a s tým súvisiacu hlučnosť je možné väčšinou regulovať v niekoľkých stupňoch alebo prebieha automaticky. Orientačne sú konštruované na vetracie výkony 30 až 200 m3/h, pri hluku od 17 dB a spotrebe v jednotkách wattov. Vďaka absencii výmenníka sú oproti jednotkám s rekuperáciou lacnejšie a poskytujú väčšinou vyšší výkon.
Vetracie jednotky s rekuperáciou
Lokálne rekuperačné jednotky sa inštalujú priamo do obvodového múru vetranej miestnosti, bez potreby vzduchotechnických rozvodov. Ich výkon je manuálne alebo automaticky regulovateľný v rozsahu zhruba 15 až 100 m3/hod. Vzduch súčasne odvádzajú a privádzajú, pričom vďaka zabudovanému tepelnému výmenníku sú schopné predávať teplo späť do interiéru. Účinnosť týchto zariadení sa pohybuje v rozmedzí 60 až 90 %. Pre hrubú predstavu o dosiahnutých úsporách je možné vychádzať z toho, že celoročným vetraním o intenzite1 m3/hod prídeme o 27 kWh energie. Modelová jednotka [3], bežiaca na 30 m3/hod, tak ročne pri účinnosti 85 % ušetrí necelých 700 kWh.
Centrálne vetracie systémy
Srdcom centrálneho systému je vzduchotechnická jednotka, spravidla vybavená rekuperáciou, ktorá zabezpečuje dopravu vonkajšieho a znehodnoteného vnútorného vzduchu, filtráciu, predohrev a iné. Prívod a odvod vzduchu je zabezpečený dvojicou vzduchovodov vedúcich do príslušných miestností. Pre rovnomerné rozptýlenie býva spravidla v každej miestnosti jeden alebo viac distribučných elementov (vetracích mriežok).
Záver
Pokiaľ prebývate v prostredí s malou koncentráciou CO2, gratulujeme. Nie je potrebné čokoľvek meniť. V opačnom prípade nezúfajte. Aj bez ďalších investícií môžete využiť mikroventiláciu u okien a zaexperimentovať so spúšťaním odsávacích vetrákov na WC, v kúpeľni a na digestore. Tým by malo dôjsť k výraznému zníženiu koncentrácie CO2. Ďalším krokom môže byť obstaranie vetracej alebo priamo rekuperačnej jednotky. Akonáhle budete mať predstavu, ako váš dom/byt z hľadiska vetrania funguje, bude aj výber vhodného zariadenia oveľa jednoduchší.
Literatúra:
[1] Větrání v bytě a domě, www.stavebnictvi3000.cz/vypocty
[2] KORAVENT 100 a 100W, www.korado.cz
[3] Recenze lokální rekuperační jednotky DL 50, www.stavebnictvi3000.cz/c5096
