vyhľadávanie
Dnes je 5.12.

Stavba storočia alebo chátrajúci symbol predchádzajúceho režimu? Budova Slovenského rozhlasu dodnes budí emócie

Zverejnené: 30. 10. 2021

Niektorí ju obdivujú, iní ju považujú za nešťastný symbol minulého režimu. Budova Slovenského rozhlasu je zrejme nielen najznámejšou stavbou socialistickej architektúry, ale zároveň najunikátnejšou slovenskou budovou. Mohutnú betónovú stavbu v tvare obrátenej pyramídy v Bratislave nemôžete prehliadnuť. Aká je jej história a v čom má navrch na rozdiel od dnešných administratívnych budov?

Budova Slovenského rozhlasu bola postavená v čase, keď umenie ovládal socialistický realizmus. Celý kolos stojí len na ôsmich krížových oceľových stĺpoch a uprostred má železobetónové jadro. Foto: Lubos Žemľa

Budovu Slovenského rozhlasu nemôžete prehliadnuť. V uvoľnenej atmosfére 60. rokov minulého storočia ju navrhla trojica architektov – Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling. Budova má tvar obrátenej pyramídy a dokresľuje panorámu hlavného mesta už viac ako 30 rokov. Kvôli technologickej náročnosti bola stavba dokončená až začiatkom 80. rokov a prvé skúšobné vysielanie sa v jej útrobách uskutočnilo v roku 1984. Budova mala byť súčasťou rozsiahlejšieho projektu, ktorý ale nakoniec nebol realizovaný. V roku 2018 bola stavba zapísaná na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Od doby realizácie nebola stavba rekonštruovaná.

Názory na budovu sú rôzne

Budova Slovenského rozhlasu vznikala v dobe, ktorá bola priaznivo naklonená veľkorysým riešeniam. 60.-te roky boli v znamení značného politického uvoľnenia, ktoré našlo svoj odraz tiež v architektúre. Proces vzniku tejto brutalistickej budovy nebol jednoduchý. V prvej architektonickej súťaži zvíťazil návrh Miloša Chorvata, s vtedy módnym konceptom "placka + Vežiak". V ďalšom kole bol vybraný návrh architektonického kolektívu Štefan Svetko - Štefan Ďurkovič - Barnabáš Kissling vo forme obrátenej pyramídy vo váhe 350 ton, ktorá bola vyrobená v roku 1976 v prevádzke MOSTÁRNA, vo vtedajšom štátnom podniku Vítkovické železiarne Klementa Gottwalda v Ostrave. [1]

Budova pozostáva v skutočnosti z dvoch pyramíd, pričom tá vnútorná z nich obsahuje vysielacie zariadenia a nahrávacie štúdiá. Jej celková výška po vrchol antény je 80 metrov. Zdroj: Simlinger
Budova pozostáva v skutočnosti z dvoch pyramíd, pričom tá vnútorná z nich obsahuje vysielacie zariadenia a nahrávacie štúdiá. Jej celková výška po vrchol antény je 80 metrov. Zdroj: Simlinger

Pravidelné vysielanie sa z takzvanej pyramídy spustilo až v roku 1985. Názory na budovu sa dodnes veľmi rôznia. V minulosti sa niekoľkokrát ocitla na zahraničných zoznamoch najškaredších stavieb sveta. Na druhú stranu vyhrala v súťaži Stavba storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby. Slovenský Pamiatkový úrad navyše označil budovu za „vrcholné dielo neskorého modernizmu na Slovensku v jej najexpresívnejšej experimentálnej forme“.

K vývoji postupov dochádzalo doslova na kolenách architektov

Budova rozhlasu svojou výraznou formou značne ovplyvňuje okolitú zástavbu. Tvar obrátenej pyramídy okamžite vyvolal medzi obyvateľstvom vznik fám a teórií – napríklad, že ide o zmenšeninu Cheopsovej pyramídy. Na Slovensku bol rozhlas prakticky prvou oceľovou budovou. To so sebou prinieslo niekoľko nevýhod. Keďže stavitelia neboli na prácu s oceľovou konštrukciou zvyknutí a kontakty so svetovým dianím v odbore boli viac ako chabé, učili sa vlastnými chybami. Spojovacie systémy vymýšľali architekti takpovediac na kolenách v spolupráci s robotníkmi. Pri stavbe často zlyhávali aj základné veci, robotníci neboli zvyknutí pracovať starostlivo, takže architekti potom trávili víkendy čistením obkladov zašpinených od malty.

Výhody tvaru obrátenej pyramídy

Po obvode budovy sú rozmiestnené kancelárske priestory. Za nimi je átrium a vo vnútri schovaná ešte jedna pyramída. Vonkajšia pyramída chráni tú vnútornú pred ruchom z exteriéru. Vďaka pyramídovému tvaru navyše dokáže budova tieniť sama seba. Má sklenené fasády, ktoré poskytujú výhľad do okolia a vo vnútri je vďaka nim dostatok rozptýleného svetla, zároveň ale nie je interiér vystavený priamemu slnečnému žiareniu. Oproti tomu dnešné administratívne budovy sú často celopresklené kvádre, ktoré síce ponúkajú panoramatický výhľad, v lete sem ale praží slnko a klimatizácia je v nich nevyhnutným pomocníkom.

Budova nebola od svojho dokončenia rekonštruovaná. Dnes by si však minimálne jej okolie rekonštrukciu zaslúžilo. Malo by ísť ale o renováciu s veľkým rešpektom k pôvodným kvalitám a materiálom. Zdroj: Cc97
Budova nebola od svojho dokončenia rekonštruovaná. Dnes by si však minimálne jej okolie rekonštrukciu zaslúžilo. Malo by ísť ale o renováciu s veľkým rešpektom k pôvodným kvalitám a materiálom. Zdroj: Cc97

Rarity v interiéroch

Rozložité priestory, ktoré rozhlas na svoju prevádzku nevyhnutne potrebuje, museli architekti sústrediť na malom pôdoryse. Vo vnútri budovy nájdeme veľkorysé vnútorné priestory, koncertnú sieň aj nahrávacie štúdiá. Koncertná sála, ktorej dominuje najväčší organ na Slovensku, visí v priestore na oceľovej konštrukcii s pružinami zhora. Sála má vďaka nim vynikajúcu akustiku, vystúpenia sú tak pre divákov jedinečným hudobným zážitkom.

Budova nebola od svojho dokončenia rekonštruovaná a väčšina vybavení je tak pôvodná. Interiér ponúka minimalizované prvky v jednotnom štýle. Celým priestorom sa prelína jeden typ koberca, jediný typ dlažby, zábradlia a pod. Interiér pôsobí vďaka dômyselnému riešeniu celistvým dojmom. Medzi najzaujímavejšiu časť budovy patrí kaskádovito riešený priestor medzi 6. a 9. poschodím, ktorý je priestorovo nesmierne bohatý a ponúka množstvo nevšedných priechodov a lávok.

Od roku 2018 národnou kultúrnou pamiatkou

S nástupom digitalizácie dnes už také veľké priestory potrebné nie sú. Aj napriek tomu v budove stále nájdeme napríklad malé výťahy, ktorými redaktori do réžie posielali svoje nahrávky, aby kvôli jednej zvukovej správe nemuseli bežať niekoľko poschodí. V budove sa vraj kedysi prenajímalo niekoľko izieb ako penzión a bola tu aj reštaurácia. Ak by chcel niekto pyramídu používať na iné účely ako na rozhlasové vysielanie, bol by to pravdepodobne problém. Prípadná prestavba by bola veľmi komplikovaná, ba dokonca nereálna. Od roku 2018 táto Národná kultúrna pamiatka podlieha ochrane a akákoľvek zmena jej vzhľadu by musela prechádzať veľmi prísnym schvaľovaním.

Zdroje:

[1] Slovenský rozhlas v Bratislavě: Web Archive [online]. [cit. 2021-10-10]. Dostupné online
[2] Budova Slovenského rozhlasu se nedá přehlédnout: Český rozhlas Radiožurnál [online]. [cit. 2021-10-10]. Dostupné online

Autor: Kateřina Slezáková
Foto: Shutterstock
reklama

Nové

Zima vás nemusí odradiť od murovania

Zima vás nemusí odradiť od murovania

Zverejnené 1.12. Pri výstavbe konštrukcií treba rešpektovať nielen technologické postupy, ale aj klimatické podmienky. Medzi najdôležitejšie ukazovatele sa pritom zaraďujú nízke alebo vysoké vonkajšie teploty, slnečné žiarenie, vietor, dážď a mráz. Pri nižších… ísť na článok

Ultranízkoenergetické tehlové dvojdomy pod Považským Inovcom

Ultranízkoenergetické tehlové dvojdomy pod Považským Inovcom

Zverejnené 30.11. V atraktívnej lokalite obce Kočovce časť Rakoľuby zrealizovala spoločnosť CBI s. r. o. výstavbu moderných ultranízkoenergetických dvojdomov . Na stavbu moderných objektov bolo použité murivo z tehál Porotherm, ktoré dosahujú vynikajúce… ísť na článok

Materská škola v nemeckom Niederwerne. Tri budovy pripomínajúce vápencové masívy

Materská škola v nemeckom Niederwerne. Tri budovy pripomínajúce vápencové masívy

Zverejnené 5.12. Nová budova materskej školy v nemeckom Niederwerrne ponúka miesto až pre 125 detí. Tri vzájomne prepojené budovy pripomínajú horské vápencové masívy – majú snehobielu fasádu aj strechu z odolnej zliatiny hliníka spoločnosti PREFA Aluminiumprodukte. ísť na článok

reklama