Princíp reflexných izolácií sa od bežných izolácií líši a preto je dobré mu porozumieť. Reflexná izolácia je totiž v zásade tepelnoizolačný systém zložený z jedného alebo viacerých nízkoemisívnych reflexných povrchov obmedzujúcich jednu alebo viac vzduchových dutín. Keďže sa jedná o "systém", tak nemôže vykazovať žiadny druh tepelnej vodivosti (λ) vzťahujúci sa k samotnej fólii, ale iba tepelný odpor (R) pre celok ako taký.
Ďalšou hrubou chybou je domnienka, že „väčšia časť prechodu tepla sa u vzduchových medzier realizuje vedením a preto u nich nemá využitie reflexnej fólie v porovnaní s bežnou izoláciou význam". Túto informáciu bohužiaľ šíria bez akéhokoľvek odôvodnenia aj niektorí odborníci a to aj napriek tomu, že norma vôbec nehovorí „že väčšia časť prechodu tepla sa realizuje vedením". Ba naopak ukazuje, že sálanie tepla má vo vzduchovej medzere o hrúbke bežnej tepelnej izolácie veľmi nápadnú až dominantnú úlohu.
Podiel sálania na prechod tepla vzduchovou medzerou
Čo teda predmetná norma STN EN ISO 6946 – Stavebné prvky a stavebné konštrukcie – Tepelný odpor a súčiniteľ prechodu tepla – Výpočtové metódy hovorí? Zobrali sme si aktuálne znenie zo septembra 2020 a spravili niekoľko výpočtov pre rôzne hrúbky vzduchových medzier a rôzne okrajové teploty. Hodnoty pre bežné emisivity povrchov ε1 = ε2 = 1 a okrajové teploty 0 °C respektíve 5 °C ukazuje tabuľka 1. V tabuľke 2 sa kalkuluje s reflexnými okrajmi s ε1 = ε2 = 0,1.
Výsledky uvedené v tabuľke 1 dokladajú, že podľa normy prevažuje v medzerách ohraničených „bežným” nereflexným povrchom s hrúbkou 7 mm a viac prechod tepla sálaním nad vedením a prúdením. Porovnanie hodnôt v tabuľke 1 s hodnotami v tabuľke 2 potom dáva vplyv reflexie na celkový výpočtom stanovený tepelný odpor jednej medzery. V prípade viacvrstvých tepelných izolácii je možné vziať uvedený tepelný odpor ako jednotlivý pre každú dutinu zvlášť, celkovú hodnotu potom prezentuje súčet.
Reflexná izolácia v praxi
Pre reflexnú izoláciu a predovšetkým pre jej viacvrstvový variant, nie je problém realizovať systém reflexných povrchov (fólií) a dutín dosahujúcich lepší tepelný odpor, než pokiaľ by sme rovnaký priestor vyplnili bežným fasádnym polystyrénom s λ na úrovni 0,039 W/(mK). Pokiaľ formálne z vypočítaného R a hrúbky systému (vzduchovej medzery a fólie) stanovíme λ, dostaneme sa blízko úrovni 0,025 W/(mK). Vyššie uvedené – podľa normy „spočítané” – hodnoty boli mnohokrát potvrdené praktickým meraním.
Zaujímavosťou je aj to, že existujú merania s „dopočítanou” λ pod úrovní 0,025 W/(mK). Pre ich potvrdenie/vyvrátenie by však bolo potrebné dospieť k rovnakým hodnotám opakovane. Že sa však nejedná o úplné „sci-fi”, dokazujú merania súčiniteľa tepelnej vodivosti PIR izolácií, ktoré vychádzajú na úrovni λ = 0,020 až 0,022 W/(mK). Teda tiež nižšie, než lambda u nekonečne tenkej vzduchovej medzery.
Záver
Hlavný problém je v tom, že reflexná tepelná izolácia je pomerne zložitý komplet pozostávajúci zo súboru vzduchových medzier a medzi ne umiestnených odrazivých fólií. Tepelnoizolačné správanie tohto súvrstvia potom logicky odráža veľa premenných - od kvality vstupných materiálov, cez technický návrh až po samotnú realizáciu na stavbe.
Správnym spôsobom vykonané reflexné súvrstvia však - ako podľa normy, tak podľa reálnych meraní - dovoľuje rýchlo realizovať účinné zateplenie, ktoré ponúka „pasívny" štandard už pri hrúbke 30 cm. Toto súvrstvie môže byť navyše difúzne otvorené a nehrozí v ňom kondenzácia vodnej pary.
