Trenčianske Teplice (nemecky Trentschin-Teplitz, maďarsky Trencsénteplic) sa nachádzajú na rieke Teplička na severozápade Slovenska, v Trenčianskom kraji (12 km od Trenčína). Obklopené sú Strážovskými vrchmi. Od najbližšieho hraničného prechodu s Českou republikou (Starý Hrozenkov–Drietoma) ležia približne 25 kilometrov vzdušnou čiarou a asi 35–40 km po ceste.
Liečivé pramene a legenda o pastierovi
Podľa starej povesti liečivé pramene objavil chromý pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Narazil na malé jazierko s horúcou vodou, z ktorého sa šíril sírny zápach a už po niekoľkých kúpeľoch sa v ňom uzdravil. Miestne teplé pramene museli poznať začiatkom nášho letopočtu aj germánske kmene Markomanov a Kvádov, ktoré tu žili. Pravdepodobne o nich vedeli aj rímske légie.
Na trenčianskej hradnej skale sa totiž nachádza najstarší známy nápis v latinčine na území Slovenska, pochádzajúci z roku 179 n. l. Tento rímsky nápis je vytesaný do vápencovej steny pod trenčianskym hradom a znie: „Victoriae Augustorum exercitus, qui sub Marcus Aurelius et Lucius Verus Pannonias ob res bene gestas sedit.“ (voľne preložené: „Víťazstvo cisárov, vojska, ktoré sídlilo v Pannoniách za Marca Aurelia a Lucia Vera, za dobre vykonané činy.“) Nápis pripomína prezimovanie časti rímskeho vojska légie II Adiutrix v blízkosti vtedajšej rímskej osady Laugaricio.
História kúpeľníctva
Prvá písomná zmienka o prameňoch pochádza až z roku 1247 a v tom čase (od 13. do 19. storočia) náležalo územie Trenčianskych Teplíc s termálnymi prameňmi majiteľom Trenčianskeho hradu. Najväčšiu zásluhu na rozvoji kúpeľov mal rod Illesházyov, ktorému patrili 241 rokov (1594–1835). Vtedy boli kúpele jednými z najvýznamnejších v Rakúsko-Uhorsku. Roku 1835 kúpil kúpele viedenský finančník Georg Simon von Sina, prebudoval ich a zmodernizoval. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíril kúpeľný park, dcéra Ifigénia roku 1888 nechala postaviť orientálny kúpeľ Hammam - jednu z najcennejších stavieb areálu.
Na konci 19. storočia začína byť v mestečku poskytovaná komplexná kúpeľná starostlivosť. Roku 1909 získava kúpele maďarská akciová spoločnosť, ale už vzápätí, po prvej svetovej vojne, sa majiteľom stala Československá akciová spoločnosť. Tá neskôr v rámci rozširovania a modernizácií angažovala popredných českých architektov, zakladateľa modernizmu Jaromíra Krejcara a Bohuslava Fuchsa. Podľa Krejcarovho návrhu bolo postavené v 30. rokoch 20. storočia jeho najlepšie dielo - sanatórium Machnáč (dnes je táto stavba bohužiaľ v dezolátnom stave a hrozí jej zánik - poznámka redakcie). Fuchs zanechal ešte výraznejšie stopy: kúpalisko Zelená žaba, vypracoval niekoľko urbanistických návrhov celého údolia a podieľal sa na prestavbe centrálnych budov.
Za zmienku stojí aj fakt, že v rokoch 1911 až 1923 v Trenčianskych Tepliciach pracoval ako lekár Antonín Čapek, otec Karola a Jozefa Čapkových. Karel Čapek ho tu často navštevoval a aj tu tvoril. Pri týchto príležitostiach napísal rad svojich významných diel. Medzi jedno z nich patrí R.U.R., v ktorom sa prvýkrát objavilo slovo robot.
Architektonické poklady mesta
Trenčianske Teplice sa môžu pochváliť pozoruhodným súborom architektonických pamiatok, ktoré dotvárajú ich jedinečný kúpeľný charakter. K najstarším a najvýznamnejším stavbám patrí Kúpeľný dom Sina, elegantná neoklasicistická budova z roku 1880, pomenovaná po barónovi Štefanovi Sinovi, zakladateľovi modernej podoby tunajších kúpeľov. Výraznou dominantou mesta je ďalej Kúpeľný dom Krym, masívna stavba zo 60. rokov 20. storočia, postavená v štýle funkcionalizmu s brutalistickými prvkami, ktorá dnes slúži ako hlavné liečebné centrum. S areálom je prepojená Kolonádou Miloša Ruppeldta, krytou promenádou, ktorá poskytuje kúpeľným hosťom pohodlie a ochranu pri prechádzkach. Za zmienku stojí aj pavilón Hammam – orientálny kúpeľ v maurskom štýle, ktorý je podrobnejšie predstavený nižšie.
Hammam: orientálny pavilón s európskou históriou
Hammam v Trenčianskych Tepliciach je jednou z najvýraznejších a architektonicky najcennejších stavieb celého kúpeľného areálu a navštíviť ho so sprievodcom môžete každé utorkové popoludnie. Táto orientálna odpočiváreň bola postavená v roku 1888 ako súčasť Kúpeľného domu Sina, ku ktorému je pristavaná. Nechala ju vystavať Ifigenia, dcéra Georga Siny (inšpiráciu údajne získala na veľtrhu v Paríži). Odpočiváreň je vystavaná v maurskom štýle, typickom pre islamskú architektúru stredovekej Andalúzie a severnej Afriky a vyniká kopulovitým zastrešením, lomenými oblúkmi, dekoratívnou štukovou výzdobou, glazovanými obkladmi a farebnými vitrážami.
Pôvodne slúžil Hammam ako parný kúpeľ a odpočinkový priestor pre kúpeľných hostí, ktorí v jeho exotickom interiéri relaxovali po procedúrach. Dnes už túto funkciu neplní, ale je využívaný ako kultúrny priestor – konajú sa tu koncerty, výstavy a ďalšie spoločenské podujatia. Hammam sa stal významným symbolom kúpeľného rozkvetu mesta na prelome 19. a 20. storočia a právom býva označovaný za architektonický skvost Slovenska.
Svetlo a atmosféra v Hammame
Hoci Hammam v Trenčianskych Tepliciach nemá klasické okná, interiér je napriek tomu presvetlený prirodzeným svetlom. Ako je to možné? Vďaka premyslenému systému svetlíkov a vitráží. Hlavným zdrojom sú stropné svetlíky – malé kruhové či hviezdicové otvory v strešnej kopule, typické pre tradičné orientálne parné kúpele. Tieto otvory sú často prekryté sklenenými šošovkami alebo mliečnym sklom, ktoré rozptyľuje denné svetlo rovnomerne do interiéru. Tým vzniká vo vnútri mäkká, pokojná atmosféra, ktorá zachováva intimitu interiéru a zároveň poskytuje prirodzené nasvietenie v priestore. Ďalším zdrojom svetla sú farebné vitráže a dekoračné sklíčka, zakomponované do niektorých častí stien či nad vchodmi. Tieto detaily prepúšťajú svetlo a zároveň pôsobia esteticky - posilňujú orientálny charakter interiéru a ladia s ornamentálnou výzdobou v podobe geometrických a rastlinných motívov.
Tlmené osvetlenie v Hammame nie je náhodné – v orientálnej tradícii malo navodzovať pocit pokoja, súkromia a meditatívnej atmosféry. Presne túto harmóniu dosahuje aj odpočiváreň v Trenčianskych Tepliciach, kde sa funkčnosť prepája s estetikou a kultúrnou inšpiráciou a vzniká tak priestor určený nielen na regeneráciu, ale aj na obdiv.
Miesto pre pokoj, kultúru a architektúru
Kúpeľnú atmosféru mesta dopĺňa aj Most slávy, kde sú v mramorových doskách zvečnené mená významných filmových osobností, ktoré sa zúčastnili festivalu Art Film Fest. Celý komplex tak predstavuje nielen centrum liečby, ale aj kultúrnu a architektonickú perlu regiónu. Navyše, vďaka svojmu položeniu, sú Trenčianske Teplice ideálnym miestom na relaxáciu, architektonické potešenie, ale aj nenáročné výlety do prírody.
Čítajte tiež:
